Vianoce, sviatky pokoja a lásky, sa po celom svete slávia rôznymi spôsobmi a v rôznych termínoch. Nie všetky krajiny oslavujú Vianoce tak, ako rímskokatolíci 25. decembra. V niektorých, predovšetkým pravoslávnych krajinách, sú Vianoce o 13 dní neskôr. Je to spôsobené používaním juliánskeho kalendára, zatiaľ čo väčšina sveta sa riadi gregoriánskym kalendárom. V pravoslávnom svete vrcholia oslavy vianočných sviatkov 6. a 7. januára.
Kalendárny posun a jeho korene
Pravoslávni veriaci oslavujú Vianoce vtedy, kedy rímskokatolíci oslavujú už Troch kráľov. Dôvodom je pretrvávajúce používanie juliánskeho kalendára. Tento kalendár platí od roku 46 pred naším letopočtom a v 16. storočí ho sčasti nahradil gregoriánsky kalendár, ktorý zaviedol pápež Gregor XIII.
Juliánsky kalendár je proti slnečnému kalendáru o 11 minút a 14 sekúnd dlhší. To viedlo k odchýlke, ktorá v 14. storočí predstavovala už viac než 7 dní. Pápež Gregor XIII. zaviedol v roku 1582 gregoriánsky kalendár s vylepšenými prestupnými pravidlami. Tieto pravidlá stanovili, že plné storočia (ako 1700, 1800, 1900 atď.) sú prestupnými rokmi len vtedy, ak sú deliteľné 400 (preto bol rok 2000 prestupným, ale 1900 nie). Od roku 1900 až do 2099 nastáva medzi oboma kalendármi rozdiel 13 dní.
Historické pozadie slávenia Vianoc
Slávenie 25. decembra ako narodenia Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich, vrátane Gruzínskej pravoslávnej cirkvi, oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.
Jednou z hypotéz pre voľbu 25. decembra bola christianizácia a nová kresťanská interpretácia rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis invicti). Kresťania tento pohanský sviatok použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu, sláviac ho ako sviatok narodenia Krista - Slnka spravodlivosti. Sviatok Zjavenia Pána (Epifánia) sa na Východe už od 3. storočia slávil 6. januára a pripomínal príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
Vianoce v Gruzínsku: Dátum a prípravy
V Gruzínsku sa k pravosláviu hlási 84 percent obyvateľov. Aj keď si Gruzínci 25. decembra môžu priať veselé Vianoce (záleží na ich preferenciách), samotné Vianoce sa v tento deň neslávia. Gruzínska pravoslávna cirkev ich oslavuje 7. januára.
Vianoce uzatvárajú 40-dňový pôst, ktorý tradične začína 28. novembra. Je to čas rozjímania, zdržanlivosti a vnútorného uzdravenia vo sviatosti spovede. Prípravy na Vianoce sa v Gruzínsku začínali už na jeseň. Od konca novembra sa vykrmovalo prasa a dodržiaval sa predvianočný šesťtýždňový pôst, počas ktorého sa nejedlo mäso ani mliečne výrobky.
Vianočná bohoslužba
Veriaci sa obvykle stretávajú v kostole, kde sa koná zvláštna bohoslužba. Bohoslužba začína 6. januára neskoro v noci a trvá až do ranných hodín 7. januára. Po prijímaní si všetci navzájom blahoželajú k narodeniu Krista a predstavený cirkvi prednesie pred ľuďmi reč v súvislosti s Vianocami. Až potom idú Gruzínci tento deň osláviť spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi a blízkymi ľuďmi.
Unikátne gruzínske vianočné tradície
Gruzínsko má dlhú históriu, bohatú na staré zvyky a sviatočné tradície, a je vo svete známe aj svojou originálnou polyfonickou hudbou.
Pochod Alilo
Jednou z neodmysliteľných súčastí Vianoc v Gruzínsku je tradičný vianočný pochod zvaný Alilo, ktorý je pomenovaný podľa gruzínskeho vianočného spevu, ktorý sa počas sprievodu spieva. Pochod spravidla začína ráno po zvláštnej vianočnej bohoslužbe. Tejto vianočnej udalosti sa zúčastňujú pravoslávni kresťania po celom Gruzínsku. Účastníci nesú pravoslávne ikony, gruzínske vlajky, kríže a spievajú vianočné koledy. Kňazi žehnajú davu svätenou vodou a niektorí ľudia nosia kostýmy spojené s Bibliou. Do pochodu sa môže zapojiť každý a mnohí prinášajú darčeky a príspevky pre sirotince, domovy dôchodcov a väznice.
Tradičný vianočný stromček Chichilaki
Dôležitým atribútom Vianoc v Gruzínsku je aj vianočný stromček, ktorý ale vyzerá inak, než na aký sme zvyknutí. Tradičný gruzínsky vianočný stromček zvaný chichilaki sa vyrába zo sušených vetiev lieskových alebo vlašských orechov, ktoré sú oholené do dlhých kučeravých „povrázkov“ a tvoria malý stromček. Gruzínci veria, že stromček pripomína fúzy svätého Basila Veľkého, ktorý podľa povesti navštevuje ľudí počas Vianoc podobne ako Santa Claus. Chichilaki sa zdobia ovocím a sladkosťami a zostávajú v domácnostiach až do pravoslávneho sviatku Zjavenia Pána 19. januára, kedy sa stromčeky obradne spália, aby symbolizovali odchod ťažkostí predchádzajúceho roka. Zaujímavosťou, na ktorú si dnes málokto pamätá, je, že tradičný novoročný gruzínsky stromček - čičilaki z tenko nastrúhaných lieskovcových alebo orechových vetvičiek - symbolizuje fúzy sv. Bazila.
Kto nosí deťom darčeky?
Gruzínske deti dostávajú darčeky na Silvestra, teda 31. decembra. Darčeky deťom tradične nosí Tovlis papa, prípadne Tovlis babua v západogruzínskych dialektoch, čo znamená Dedko Sneh. Ten je oblečený celý v bielom, vrátane klobúka a plášťa zvaného nabadi. Plášť je ťažký a veľmi teplý, pretože je vyrobený z bielej ovčej vlny. Na Silvestra zostupuje z kaukazských hôr a chodí po Gruzínsku, aby všetkým gruzínskym deťom priniesol darčeky a sladkosti. Deti nechávajú pre Tovlisa Papu lahodnú pochúťku zvanú churchkhela, tá je vyrobená z orechov a hroznovej šťavy a má tvar „klobásy“.
Gruzínska vianočná kuchyňa
Vianoce sú aj rodinným sviatkom a stôl sa hojne prestiera. Na Štedrý deň (podľa moderného kalendára 6. januára), deň pred Božím narodením, vstávajú ženy skoro ráno a ešte pred východom slnka pripravujú tradičné korkoti - varené pšeničné krúpy so soľou a cibuľou, alebo na sladko s medom, hrozienkami a vlašskými orechmi. Pre každého člena rodiny sa piekli bochníčky (gvezeli) s vajíčkom v tvare polmesiaca, ktoré sú populárnym vianočným jedlom dodnes.
Základom gruzínskeho vianočného stola je satsivi alebo omáčka z vlašských orechov s morčacím mäsom. Zaujímavosťou je, že satsivi sa podáva studená, pretože tsivi znamená v gruzínčine studený. K ďalším obľúbeným pokrmom patrí baklažán s vlašskými orechmi či grilované prasiatko.
Vianoce v Gruzínsku majú aj svoje typické sladkosti, ako je gozinaki (vlašské orechy s medom) a už spomínaná churchkhela (vlašské orechy obalené v zahustenej hroznovej šťave).
Ako si pripraviť vlastnú satsivi?
Satsivi je tradičná gruzínska pasta z vlašských orechov, ktorá sa podáva studená. Používa sa na rôzne jedlá z mäsa, rýb a zeleniny. Tradičné satsivi, ktoré sa je na Vianoce, sa pripravuje z morčacieho mäsa. V iných ročných obdobiach sa obvykle pripravuje z kuracieho mäsa.
Ingrediencie:
- 1,5 kg morčacieho mäsa s kosťami v celku, prípadne celé kura
- 700 g vlašských orechov
- 5 stredne veľkých cibulí
- 4 strúčiky cesnaku
- 2 PL bieleho vínneho octu
- 1 čajová lyžička sušeného koriandra
- 1 čajová lyžička modrej senovky
- 1 čajová lyžička sušeného nechtíka lekárskeho
- 1 čajová lyžička sušenej červenej papriky
- 1/2 čajovej lyžičky mletej škorice
- 5 drvených klinčekov
- Soľ
Postup:
- Do hrnca nalejte vodu a vložte morku. Zahrievajte na miernom ohni, kým sa mäso neuvarí. Morku vyberte z hrnca a preložte na pekáč. Vodu, v ktorej sa mäso varilo, nevylievajte, budete ju potrebovať na podlievanie morky pri pečení aj neskôr.
- Morku pečte na 180 °C, kým nie je krásne zlatistá a upečená. Pečenú morku nakrájajte na stredne veľké kúsky.
- Cibuľu nakrájajte nadrobno a pridajte do panvice s trochou vývaru, v ktorom ste varili mäso. Restujte 6-7 minút.
- Hotovú cibuľu pridajte do misy a pomocou mixéra ju rozmixujte dohladka. Pridajte cibuľu do hrnca so zvyškom vývaru z morky.
- Pomocou mlynčeka rozomeľte orechy. Pridajte lyžičku sušeného koriandra, lyžičku modrej senovky, lyžičku sušeného nechtíka, pol lyžičky škorice, 5 drvených klinčekov. Ručne premiešajte a rukami zmes rozdrvte.
- V mažiari alebo iným spôsobom roztlčte lyžičku sušenej červenej papriky, 4 strúčiky cesnaku a soľ. Pridajte túto zmes spolu s 2 lyžicami bieleho vínneho octu k mletým vlašským orechom a dôkladne premiešajte.
- Do orechovej zmesi postupne pridávajte vodu z hrnca, v ktorom sa varila morka, a miešajte podľa toho, ako vodu pridávate. Pridávajte a miešajte, kým zmes nebude mať hladkú konzistenciu.
- Následne túto zmes preceďte cez sitko späť do hrnca. Kúsky, ktoré v site zostanú, vyhoďte.
- Pridajte kúsky morky do hrnca, priveďte do varu a stiahnite z ohňa. Pred podávaním nechajte úplne vychladnúť.
Hrozný príbeh sídla Nicolae Ceaușesca: Palác parlamentu Rumunska | Dokumentárny film
Vianočné miesta v Gruzínsku
Plánujete Vianoce v Gruzínsku? Mestom číslo jedna, ktoré v čase vianočných sviatkov stojí za to navštíviť, je predovšetkým hlavné mesto Tbilisi.
- Tbilisi - hlavné mesto ponúka tradičné vianočné trhy, sprievod Alilo a všetko ďalšie, čo patrí k pravým gruzínskym Vianociam. Katedrála Najsvätejšej Trojice má špecifickú atmosféru po celý rok, v dobe adventu je ale ešte kúzelnejšia.
- Ak túžite po netradičných vianočných sviatkoch pri mori, potom zamierte do Batumi, mesta na pobreží Čierneho mora.
- Lagodekhi - malé mestečko na hraniciach s Azerbajdžanom je v lete obľúbeným východiskovým bodom pre treky do hôr, ale aj tu môžete zažiť autentickú vianočnú atmosféru.
Vplyv histórie na gruzínske tradície
História Gruzínska a politické zmeny tiež ovplyvnili vianočné tradície. Príchodom socializmu a ateistickej ideológie sa zmenil nielen politický systém, ale aj spôsob rozmýšľania ľudí. Komunistické represie voči náboženstvu spôsobili vyľudňovanie chrámov, šírenie ateizmu a potláčanie pravoslávnych tradícií. V roku 1918 bola uzákonená zmena civilného kalendára z juliánskeho na gregoriánsky. Cirkevný kalendár sa však nezmenil a dodnes ostal juliánsky, čo v praxi znamená trinásťdňový posun.
Dovtedy oslava Nového roka, osem dní po Božom narodení, v pravoslávnej cirkvi úzko súvisela s odovzdaním tohto sviatku (31. december) a následným slávením Kristovho obrezania a pamiatky sv. Bazila Veľkého 1. januára. Dnes sa Nový rok oslavuje bez akéhokoľvek náboženského kontextu, moderne, týždeň pred pravoslávnymi Vianocami (7. januára), a druhýkrát, neoficiálne, aj podľa starého kalendára 14. januára. Darovanie darčekov na Nový rok je pomerne nový zvyk z 20. storočia a najčastejšie sa týka malých detí.
Koledovanie: Alilo v minulosti
Koledovanie je fenomén, s ktorým sa stretávame v histórii mnohých kultúr v rôznej podobe. V Gruzínsku sa chodilo spievať alilo až v noci 24. decembra (podľa juliánskeho kalendára, teda 6. januára moderného kalendára) po ukončení všetkých príprav na oslavy Božieho narodenia. Skupinu troch-štyroch spevákov alilo, „Kristových zvestovateľov“, kedysi tvorili muži, zriedkavejšie ženy a neskôr deti. Niekedy sa speváci prezliekali tak, aby ich ľudia nespoznali. Za vinšovanie sa im odvďačili chlebom, vajíčkami, vínom, peniazmi či inými darmi z domácich zásob. Nechať spevákov odísť bez odmeny sa nesmelo, aby rodinu neprekliali. Spevákov si všetci ctili, lebo sa verilo, že keď príde niekto na Vianoce povinšovať a zaspievať, je to ako keby priniesol do rodiny veľký dar.