Vianočný stromček, známy aj pod nárečovými názvami ako jezuľan, polazník, kriskindel či kriskindla, je ozdobený strom ako jeden zo symbolov Vianoc. Predstavuje novodobú formu prastarého všeľudského symbolu života, prosperity a zelene. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Pre mnohých ostáva hlavnou otázkou, kedy je ten správny čas na jeho zdobenie a následné odstránenie, aby si sviatočnú atmosféru užili čo najdlhšie.
Pôvod a historický vývoj tradície vianočného stromčeka
História zdobenia stromčeka siaha až do dávnej minulosti a odráža bohaté kultúrne vplyvy. Pred príchodom kresťanstva oslavovali pohanské národy obdobie zimného slnovratu. Verilo sa, že sa otvára zem a zlé magické sily môžu prísť na pozemský svet. Slávilo sa spevom, zapaľovaním ohňov, chystaním dobrého jedla a v neposlednom rade aj zdobením stromčeka, prípadne vetiev jedlými dobrotami, aby sa duchovia nasýtili a obydlia nechali na pokoji. Germánske kmene vraj tak kedysi pri zimnom slnovrate týmto spôsobom uctievali boha Wotana. S príchodom kresťanstva boli staré zvyky spojené s obdobím zimných slnovratov často integrované do kresťanských sviatkov, pričom strom sa stal symbolom vďaka stromu poznania v raji a zdobenie stromu bolo vnímané ako odkaz na Kristovo vykúpenie.
Novodobá história zdobenia vianočného stromu siaha až do 16. storočia v Nemecku, kde sa po prvýkrát objavujú záznamy o ozdobených stromčekoch počas vianočných sviatkov. Jedna z prvých správ o ozdobenom a osvetlenom vianočnom stromčeku v miestnosti je v brémskej kronike z roku 1570. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch a do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. V 18. a 19. storočí sa tradícia rozšírila aj do iných štátov, pričom sa najprv ujali v mestách a neskôr na vidieku. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci, keďže Katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský.
Na Slovensko začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi. Do roľníckej kultúry sa dostali od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko ešte neskôr. Zaujímavosťou je, že v 17. storočí ho mali najskôr šľachtici, ktorí si tak zdobili svoje veľké príbytky a stromy boli naozaj veľké. Neskôr, keď sa tradícia rozšírila, si ľudia, ktorí nemali obrovské kúrie a domy ako šľachta, zdobili skromné príbytky menšími stromčekmi. Ak ste niekedy videli visieť stromček zo stropu, nie je to žiadna novodobá móda, ale veľmi starý a praktický zvyk. Dokonca sa často nepoužívali celé stromy, ale ľudia, úzko spätí s prírodou, mali len vrcholky stromov, aby nebolo potrebné vyrúbať celý strom.
Kedy sa stromček zdobil v minulosti?
Pokiaľ sa budeme držať tradícií a histórie, naši predkovia zdobili vianočný stromček až na Štedrý deň, 24. decembra, dopoludnia. Rodičia s deťmi ho ozdobovali práve v tento deň, ako to potvrdila etnologička Katarína Nádaská pre zahradkar.pluska.sk: „Stromček zdobili rodičia s deťmi, neskôr deti samé, až na Štedrý deň popoludní.“
Tradícia hovorila, že stromček má priniesť radosť a svetlo presne v deň narodenia Ježiška, preto sa s ním čakalo až do 24. decembra. Bol to symbol príchodu Vianoc - deti sa zobudili, doma rozvoniaval kapor a koláče, a otec práve dokončoval zdobenie. Celé štedrovečerné menu sa pripravovalo v ten deň, rovnako ako aj stromček, ktorý priniesol otec domov.
Tradičné vianočné ozdoby
Kedysi bolo zdobenie vianočného stromu ovplyvnené tradičnými prvkami a miestnymi dostupnými materiálmi. Naši predkovia hojne využívali dary prírody. Typické bolo využitie ovocia, orechov, sušených jabĺčok a pečiva. Ozdoby sa vyrábali prevažne z papiera, vosku, dreva a slamy.
- Prírodné ozdoby: Najmä jabĺčka, orechy, sušené krížalky.
- Slamené vianočné ozdoby: Patria k jedným z najstarších ozdôb vôbec.
- Papierové vianočné ozdoby: Tieto ozdoby zvládali aj deti.
- Tradičné zdobené medovníčky: Medové perníčky prišli do módy trochu neskôr.
Na stromček sa často vešalo sušené ovocie, ktoré neskôr nahradili takzvané salónky. Dnes sa už málokedy dávajú na stromček cukrovinky. Čo sa týka farieb, tak samozrejme vládla zelená s červenou. Osvetlenie zabezpečovali sviečky, neskôr boli prvé správy o osvetlených stromčekoch už z roku 1570.
Moderné trendy a flexibilita v zdobení
Moderná doba priniesla do zdobenia vianočného stromčeka väčšiu flexibilitu a menej stresu. Mnoho ľudí ho dnes stavia už v polovici decembra, niekedy dokonca aj v novembri. Hlavným dôvodom je túžba užiť si sviatočnú atmosféru dlhšie. Pohľad na rozsvietené svetielka po práci dokáže v decembri vyčariť úsmev a spríjemniť predvianočný čas. Preto mnohí ľudia, ktorí chcú cítiť Vianoce dlhšie, začínajú so zdobením skôr.
Súčasné praktiky zdobenia v slovenských domácnostiach ukazujú diverzitu:
- 50 % Slovákov zdobí stromček medzi 15. a 20. decembrom.
- 30 % zdobí ešte skôr - najmä rodiny s deťmi, ktoré sa na stromček veľmi tešia a chcú si ho užiť čo najdlhšie. Niektorí zdobia už okolo Mikuláša (6. decembra) alebo na Luciu (13. decembra).
- 20 % zostáva verných tradícii a zdobí až 24. decembra.
Mnoho rodín preferuje skoršie zdobenie aj z praktických dôvodov. Štedrý deň sprevádza množstvo povinností, ako príprava štedrovečernej večere, balenie darčekov či prestieranie štedrovečerného stola, a tak už nezostáva čas na zdobenie. Veľakrát sa stáva, že v predvianočnom zhone stromček proste postavia vtedy, keď na to majú čas. Ak máte umelý stromček, jeho skoré postavenie a ozdobenie je jednoduchšie, keďže sa nemusíte obávať vyschnutia.
Moderné rituály, ktoré si ľudia obľúbili, zahŕňajú adventné zdobenie (každý týždeň sa pridá niečo - veniec, svetielka, ozdoby, až nakoniec stromček) alebo „preparty“ zdobenie s priateľmi, koláčmi a vianočným playlistom. Niektorí majú dokonca viac ako jeden stromček pre rôzne estetické účely. Dnes platí, že na stavanie stromčeka neexistuje iba jeden správny dátum a neexistuje správny deň, len vaša vlastná tradícia. Hlavné je, že sa usmievate, keď ho rozsvietite.
Spoznajte s TATRATEA zdobenie vianočného stromčeka
Súčasné štýly a materiály ozdôb
V súčasnosti sa štýly zdobenia vianočného stromčeka výrazne premenili. Moderné ozdoby sú vyrobené z rôznych materiálov, vrátane skla, kovu, dreva alebo plastu, a môžu mať rôzne farby a vzory. Veľký posun je možné vidieť aj v osvetlení, kde dnes nájdeme na každom stromčeku LED svetielka. Veľa ľudí sa rozhoduje pre zdobenie stromu podľa určitého námetu. Môže to byť farebná škála, napríklad "nude" odtiene, ktoré vianočnú výzdobu krásne doladia, alebo klasika rokmi overenej kombinácie červenej a zelenej farby. Biela farba ladí úplne ku všetkému a hodí sa k tradičnému aj minimalistickému interiéru, zatiaľ čo punc luxusu dodá zlatá farba.
Stále populárnejšie sú vianočné ozdoby s osobnou hodnotou a ručná práca. Populárne sú:
- DIY ozdoby: Papierové vianočné ozdoby zvládnu aj deti. Ozdoby z tvrdnúcej hmoty sa dajú vyrobiť doslova za pár centov.
- Prírodné ozdoby: Vytvorené zo šišiek či orechov. Vianočné dekorácie z pomarančov a sušeného ovocia sú veľmi populárne aj dnes.
Menej ozdôb a čistejšie línie vytvárajú elegantný a moderný vzhľad stromčeka. História zdobenia stromčeka nám pripomína bohatstvo ľudových príbehov, symboliky a rodinných rituálov, ktoré tvoria naše kultúrne dedičstvo. Vianočný stromček, rozsvietený v obývačke, vytvára pocit pokoja, tepla a domova. Pre mnohých je to viac než dekorácia - je to stredobod sviatočných dní.
Kedy sa vianočný stromček odstraňuje?
Otázka, kedy sa končia Vianoce a kedy odstrániť vianočnú výzdobu, je rovnako dôležitá ako čas zdobenia. Vianočné sviatky sú vrcholným obdobím roka, plným radosti, tradícií a rodinnej pohody. Po Štedrom dni sa však mnohí pýtajú, dokedy má byť vianočný stromček v domácnosti.
Tradícia a cirkevný kalendár
Podľa cirkevného kalendára a kresťanskej tradície sa vianočné obdobie končí slávnosťou Zjavenia Pána (Epifánia) 6. januára, známejšou ako sviatok Troch kráľov. Tento deň je považovaný za deň, ktorým sa končí vianočné obdobie. Podľa kresťanských a ľudových tradícií by mal vianočný stromček zostať v našich príbytkoch do 6. januára. Spolu so stromčekom sa vtedy odkladajú jasličky, betlehem a ostatné sviatočné ozdoby.
Rímskokatolícka cirkev síce predlžuje vianočné obdobie až do nedele po 6. januári, teda po sviatku Krstu Pána. V praxi však mnohé rodiny považujú za koniec Vianoc už 6. január. Kedysi sa za koniec vianočného obdobia považoval aj sviatok Obetovania Pána (Hromnice, 2. február).
Povery a súčasné zvyklosti
Už v staroveku ľudia verili, že v cezmíne a brečtane prebývajú stromoví duchovia. Ak rastliny vyhodili von z domu ešte pred koncom Vianoc, „koledovali si o zlú úrodu“. Viaceré legendy sa zhodujú v tom, že stromček sa má zložiť 12 dní po Vianociach, teda na sviatok Troch kráľov. Podľa povery tí, ktorí si ho nechajú dlhšie alebo odložia skôr, budú mať počas roka smolu. V minulosti sa verilo, že predčasné odstránenie stromčeka môže priniesť nešťastie alebo „vyhnať“ sviatočné požehnanie z domu. Naši predkovia taktiež verili, že pokiaľ stromček nestihnú v tento deň odložiť, musia ho nechať ozdobený vo svojom príbytku až do 2. februára.
Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje: „V užšom zmysle slova sa nám vianočné obdobie končí sviatkom Troch kráľov. S tým súvisí aj tradícia, že sa odzdobujú vianočné stromčeky a postupne sa všetko navracia do príjemného normálu, lebo hneď po Troch kráľoch sa začínajú fašiangy.“
V súčasnosti však prevláda flexibilnejší prístup k odstraňovaniu stromčeka:
- Mnoho ľudí sa drží tradície a odstraňuje stromček po Troch kráľoch.
- Iní si ho nechávajú dlhšie, niekedy až do 9. januára (do sviatku Krstu Krista Pána) alebo dokonca do Hromníc (2. februára), aby si užili vianočnú atmosféru čo najdlhšie.
- Niektorí ho odstránia hneď po Novom roku, najmä ak sa stromček už znehodnotí (napríklad živý stromček opadáva).
Zelený strom uprostred zimy predstavuje život v čase, keď príroda odpočíva. Svetielka na konároch sú symbolom svetla v tme, nádeje a nových začiatkov. Odloženie stromčeka často znamená koniec sviatočného spomalenia. Hoci by podľa tradície mal zostať postavený do Troch kráľov, v skutočnosti môže zostať tak dlho, ako vám prináša pokoj a radosť. Stromček nie je skúška správnosti, ale symbol radosti.
Spoznajte s TATRATEA zdobenie vianočného stromčeka
Ako a kam so starým stromčekom?
Keď už viete, kedy odstrojovať vianočný stromček, prichádza na rad otázka, kam s ním. K upratovaniu by ste si mali najskôr zvoliť vhodný deň (napríklad víkend). Najprv zložte krehké dekorácie (sklenené ozdoby), potom odstráňte reťaze a ďalšie ozdoby a nakoniec vianočné osvetlenie.
Ak máte živý stromček, po upratovaní ho odneste do kontajnera na bioodpad. Niektoré mestá v januári dokonca rozmiestňujú špeciálne kontajnery alebo zberné miesta na stromčeky, odkiaľ putujú na ekologické spracovanie - napríklad na štiepku alebo kompost. Stromčeky s umelým snehom alebo chemickými úpravami však do bioodpadu nepatria, radšej ich odneste na zberný dvor. A ak máte umelý stromček, stačí ho po odstrojení uložiť späť do krabice a použiť opäť na budúci rok. Zaujímavou alternatívou k tomuto všetkému sú vianočné stromčeky v kvetináči, ktoré môžete po sviatkoch zasadiť.
