Pravoslávni veriaci sa, podobne ako ostatní kresťania, pripravujú na Vianoce - sviatky radosti, lásky a porozumenia. Tieto sviatky však slávia v iných termínoch, ktoré sú spojené s používaním juliánskeho kalendára. Na Slovensku oslavuje pravoslávne Vianoce približne 50 000 veriacich, pričom významnú časť z nich tvoria Rusíni, a k nim sa v súčasnosti pripájajú aj odídenci z Ukrajiny. Tieto oslavy sú obzvlášť rozšírené na východnom Slovensku.
Prečo sa pravoslávne Vianoce slávia 6. a 7. januára?
Hlavný dôvod odlišného dátumu slávenia Vianoc spočíva v používaní dvoch rôznych kalendárov: juliánskeho kalendára (starého štýlu) a gregoriánskeho kalendára (nového štýlu), ktorý je dnes celosvetovo platný. Pravoslávni kresťania, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, začínajú sláviť Vianoce podobne ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa ich kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského (gregoriánskeho) kalendára je už 6. januára. Tento rozdiel medzi oboma kalendármi v súčasnosti predstavuje 13 dní.
Dôvod pre túto rozdielnosť názorov tkvie v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam.
Kalendáre a ich história
Moderný letopočet sa začína v roku 48 pred Kristom so vstupom rímskeho vojvodcu Gaja Júlia Cézara do Egypta, kde bol konfrontovaný so slnečným kalendárom Egypťanov. S pomocou egyptských astronómov pod vedením Alexandrijčana Sosigena presadil Cézar v roku 46 pred Kristom prechod od starého rímskeho lunárneho kalendára na kalendár orientovaný podľa Slnka, ktorý nesie jeho meno: Juliánsky kalendár. Podľa vtedajšieho výpočtu má slnečný rok priemernú dĺžku 365,25 dní. Aby sa vyhovelo tomuto obdobiu, zakaždým tri roky majú 365 dní a každý štvrtý rok je priestupný (366 dní).
Tento výpočet je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd. Začiatok jari v Juliánskom kalendári sa tak každý rok posúval. Po 128 rokoch sa oproti astronomickej realite vrátil späť o jeden deň.
Reformu kalendára uskutočnil pápež Gregor XIII. (1572 - 1585) s pomocou bamberského jezuitu Christopha Clavia, ktorý v roku 1582 odstránil dovtedy nahromadený rozdiel desiatich dní tak, že po štvrtku 4. októbra nasledoval piatok 15. október. Po Gregorovi pomenovaný a dnes celosvetovo platný Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby Juliánskeho kalendára (Starý štýl) redukciou počtu priestupných rokov. Odpor proti tejto reforme nevyplýval z nevýznamnej nepresnosti, ale z rozštiepenia kresťanstva. Protestantská Európa a pravoslávny Východ sa nemohli spriateliť s „pápežským“ kalendárom.
Používanie kalendárov v pravoslávnych cirkvách
Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku sa riadia juliánskym kalendárom. Podobne to platí aj pre pravoslávne cirkvi v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách. Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, čo je 7. januára podľa Nového štýlu.
Naopak, Gregoriánsky kalendár používajú pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev. Tieto cirkvi slávia Vianoce v dňoch 24. a 25. decembra, rovnako ako katolíci a protestanti.
Je dôležité poznamenať, že pri výpočte dátumu Veľkej Noci sa pravoslávne cirkvi - s výnimkou Fínskej pravoslávnej cirkvi - držia Juliánskeho kalendára, čo vedie k niektorým kuriozitám vzhľadom na prepletenie oboch cyklov sviatkov.
Kľúčové dátumy pravoslávnych sviatkov
Pre ľahšiu orientáciu uvádzame dátumy podľa svetského (gregoriánskeho) kalendára a v zátvorke dátum podľa juliánskeho kalendára:
| Sviatok | Dátum (Gregoriánsky kalendár) | Dátum (Juliánsky kalendár) |
|---|---|---|
| Štedrý deň (Badnji dan) | 6. január | 24. december |
| Narodenie Isusa Christosa (Vianoce / Roždestvo Christovo) | 7. január | 25. december |
| Sviatok Presvätej Bohorodičky (Zbor presvätej Bohorodičky) | 8. január | 26. december |
| Sviatok sv. prvomučeníka Štefana | 9. január | 27. december |
| Cirkevný Nový rok | 14. január | 1. január |
| Bohozjavenie (Bohojavlenia) | 19. január | 6. január |
Pôst a predvianočné obdobie
Pravoslávni veriaci sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú dlhý 40-dňový pôst, nazvaný aj filipovka (od sviatku svätého Filipa), ktorý sa začína 28. novembra. Toto obdobie pôstu vrcholí na Štedrý večer (6. januára), kedy sa dodržuje najprísnejší pôst.
Sviatku Narodenia (Roždestva), ktorý po Svätom vzkriesení (Pasche) pravoslávni kresťania považujú za druhý najväčší sviatok cirkevného roka, predchádza spomínaný 40-dňový pôst.
Bohoslužby a slávenie sviatkov
Pravoslávne Vianoce sa oslavujú tri dni. Už z večera 6. januára sa veriaci pripravujú na oslavy príchodom do chrámov, kde sa slúži takzvané Veľké povečerie s utreňou. Protodiakon Ján Husár z Katedrálneho chrámu sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove hovorí, že toto slúži ako príprava na vrchol sviatku - liturgiu, ktorá sa koná ráno na druhý deň.
Deň pred sviatkami 6. januára (24. decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Na Štedrý večer sa slávia aj tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažucich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou, na ktorej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie. Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer.
Na ďalší deň, 7. januára (25. decembra), sa koná Svätá archijerejská liturgia Narodenia Isusa Christa (Roždestva Christova). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Počas nej sa spievajú vianočné piesne a koledy. Presný názov sviatku v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu.
Druhý deň (8. januára) je zasvätený Presvätej Bohorodičke (Zboru presvätej Bohorodičky / Sabor Presvete Bogorodice), ktorá je dominantnou postavou vianočných sviatkov. Tretí deň (9. januára) je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Štefanovi.
Štedrá večera a jej zvyky
K slávnostne prestretému stolu pravoslávni veriaci zasadnú ešte pred Veľkým povečerím, pričom ich pôst sa končí až na Sviatok narodenia. Podľa zaužívaných zvykov sa pred večerou všetci členovia rodiny umývajú vodou, často v studenej vode alebo v potoku. Rusíni sa pred Štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov, pričom je dôležité zo všetkého aspoň okoštovať. Večera sa začína cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou.
Na Štedrú večeru sa podávajú pôstne jedlá, čo znamená, že neobsahujú mäso. Medzi tradičné jedlá patria:
- Pôstna kapustnica (bez klobásy)
- Hubová mačanka
- Domáci šalát (môže byť aj s rybou)
- Plnené pirohy (so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami)
- Makové bobaľky
- Fazuľa a hrach (často ako prívarok, symbolizujú hojnosť domu)
- Chlieb, med a cesnak (cesnak a chlieb symbolizujú zdravie)
Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho. Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Pri štedrovečernom stole je vždy prestreté aj pre pocestného, teda o jeden tanier a príbor navyše, čo symbolizuje, že všetci by sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.
Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána. Zdobia vianočný stromček a pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami.
Cirkevný Nový rok a Bohozjavenie
Pravoslávni budú sláviť Cirkevný Nový rok 14. januára (1. januára podľa juliánskeho kalendára). Sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia) pripadá na 19. januára (6. januára podľa juliánskeho kalendára).
Kultúrne špecifiká a dedičstvo
Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda. Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu. Unikátne cirkevné spevy východných cirkví - prostopenije - sa môžu stať súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Bohatosťou zvykov a tradícií sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych veriacich. Preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára niekedy nazývajú aj Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce. Pre Rusínov sú vianočné sviatky predovšetkým príležitosťou na to, aby sa doma stretla celá rodina, a možnosťou navštíviť a stráviť chvíle so širokou rodinou a príbuzenstvom.
Počas sviatkov sa veriaci zdravia pozdravom Christos Raždajetsja! Slavite Jeho!, čo v preklade znamená „Kristus sa narodil! Oslavujte ho!“ Pravoslávnymi symbolmi Vianoc sú aj dub ako posvätný strom a oheň ako symbol tepla, ktoré má hriať rodinu počas celého roka.