Svätý Ivo Helory, narodený ako Ivo Helory z Kermartinu, bol mužom veľkého srdca a nesmiernej spravodlivosti, uctievaný Katolíckou cirkvou ako svätý. Jeho životný príbeh začína v malom panstve Kermartin, kde sa narodil ako syn lorda Heloriho a Azo du Kenquis. Vo Francúzsku je známy ako Yves Helory a je po stáročia populárny svätý v Bretónsku, na západnom francúzskom pobreží.
Dátum sviatku svätého Iva
Sviatok svätého Iva pripadá na 19. mája.
Životopis a rané roky
Svätý Ivo Helory sa narodil 17. októbra 1253 v Le Minihy-Tréguier v Bretónsku. Pochádzal zo stredne zámožnej šľachtickej rodiny, pričom jeho rodičmi boli Helóri, pán z Kermartinu, a Aza. Vychovávaný bol svojou matkou a Jánom z Kerhozu a získal dobrú náboženskú výchovu. Ako štrnásťročný, v roku 1267, bol poslaný na štúdium práva na Parížsku univerzitu, kde študoval desať rokov filozofiu a teológiu. Tam vynikal medzi študentmi svojou zbožnosťou a túžbou pomáhať druhým. Namiesto toho, aby sa zapojil do zhýralého života spolužiakov, venoval sa štúdiu, modlitbe a návštevám chorých.
Štúdium práva a začiatok kariéry
Neskôr, v roku 1277, začal navštevovať hodiny civilného práva na Orleánskej univerzite, kde bol jeho vyučujúcim Peter de la Chapelle. Po desiatich rokoch štúdia kánonického práva a teológie v Paríži a následnom štúdiu občianskeho práva v Orléans sa vrátil do Bretónska. Ako 27-ročný sa stal oficiálom (azda notárom a sudcom) archidiakona v meste Rennes. Tu bol vymenovaný za sudcu cirkevných súdov v Rennes a neskôr v Tréguier. Jeho súdne rozhodnutia boli známe svojou úplnou nestrannosťou, starostlivosťou o chudobných žalobcov a absolútnou neúplatnosťou. Často sa mu darilo presvedčiť sporiace strany, aby sa dohodli mimo súdu, čím šetril ich čas a peniaze.
Kňazská služba a charitatívna činnosť
Z podnetu tréguierského biskupa bol v roku 1284 vysvätený za kňaza, hoci vysviacku prijal iba na biskupov nátlak, pretože sa necítil byť hodný kňazského povolania. Pôsobil v menších bretónskych farnostiach a stal sa farárom v Tredrez, kde sa naplno venoval svojim farníkom. Neskôr, v roku 1292, sa presunul do Lovannec, kde postavil nemocnicu a osobne sa staral o chorých. Jeho rezidencia v Kermartine sa premenila na útulok žobrákov a opustených z celého kraja. Bez váhania dával žobrákom svoje oblečenie, nechával ich spať vo svojej posteli a daroval im dokonca aj svoj pekný úradnícky oblek a kňazský talár. Sám chodil oblečený veľmi jednoducho a chudobne. Aj keď už nebol oficiálnym sudcom, často pôsobil ako neformálny rozhodca, riešiac spory medzi ľuďmi.
Okrem vykonávania spravodlivosti sa Ivo staral aj o duševné dobro ľudí. Jeho kázne, ktoré prednášal nielen vo svojom okolí, ale aj v širšom regióne, boli vyhľadávané pre jeho plynulosť v latinčine, francúzštine a bretónčine. V jeden Veľký piatok kázal až sedemkrát do úplného vyčerpania. Biskup ho poveril, aby sa staral o dve farnosti, pričom druhá, Louannec, bola veľmi zanedbaná. Ivo tam dosiahol prenikavý obrat k lepšiemu. Celá batožina, ktorú si bral na takéto cesty, pozostávala z Biblie a veľkého breviára.
Úmrtie a kanonizácia
V roku 1298 cítil, že už nemá dosť síl na vykonávanie svojich povinností. Utiahol sa do svojho sídla v Kermartine, kde zomrel vo veľkej hmotnej biede 19. mája 1303 vo veku 49 rokov. Zomrel po dlhej chorobe, ktorá trvala od začiatku Pôstu až do Nanebovstúpenia. Povesť o jeho svätosti bola taká veľká, že každý chcel po ňom hneď získať nejakú relikviu. Po jeho smrti sa jeho kult šíril a na žiadosť bretónskych biskupov, opátov, vojvodov a priamo francúzskeho kráľa bol kanonizovaný v roku 1347 pápežom Klementom VI., práve na deň 19. mája.
Patronát a odkaz
Svätý Ivo Hélory sa uctieva ako patrón advokátov, právnikov, sudcov, sirôt a chudobných. V umení býva zobrazovaný v talári a právnickom barete. V rukách zvykne držať listiny alebo knihu. Pri nohách mu často stoja jeho chudobní klienti: deti a ženy, alebo alegória Spravodlivosti.
V Bretónsku sa o ňom zachoval takýto latinský verš, ktorý poukazuje na jeho výnimočnú čestnosť v profesii právnika:
„Sanctus Yvo erat Brito
Advocatus et non latro
Res miranda populo“
Po slovensky by sme to mohli vyjadriť takto:
„Svätý Ivo bol Bretónec,
advokát (obhajca) a nie zlodej.
Ľudia sa tomu veľmi čudovali.“
Jeho súsošie sa nachádza na Karlovom moste v Prahe. Pôvodné súsošie vytvoril v roku 1711 rakúsky sochár Matyáš Bernard Braun, no dnes je vystavená replika z roku 1908, ktorú vytvoril František Hergesel. Česká advokátska komora udeľuje v rámci súťaže „Právnik roka“ každoročne Cenu svätého Yva, ktorú prezentuje sklenená plastika s podobizňou svätého Iva.
Život svätého Iva je príkladom nasledovania hodnôt, ako sú spravodlivosť, nestrannosť a láska k blížnemu. Jeho odkaz je stále aktuálny a inšpiruje ľudí k úprimnosti, charite a pomoci tým, ktorí to potrebujú.
Modlitba ku svätému Ivovi
Svätý Ivo, patrón právnikov a sudcov, ty, ktorý si v živote preukazoval spravodlivosť a lásku k chudobným, oroduj za nás, aby sme sa aj my vedeli správať s nestrannosťou a láskou ku každému človeku. Pomôž nám byť spravodlivými v našich rozhodnutiach a milosrdnými v našich skutkoch.