Bývalý český prezident Miloš Zeman, ktorý sa narodil 28. septembra 1944 v Kolíne a bol prvým zvoleným v priamej voľbe, nedávno oslávil svoje 80. narodeniny. Túto významnú udalosť si pripomenul oslavou s významnými hosťami.
Oslava odštartovala obedom so slovenským premiérom Robertom Ficom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom v hoteli Štekl v Hlubokej nad Vltavou. Zeman privítal slovenského premiéra slovami: „Robert, rád ťa vidím.“ Jubilant venoval Ficovi aj Kaliňákovi svoju novú knihu s názvom Prezidentský údel. Medzi ďalšími pozvanými hosťami, ktorí dorazili na oslavu, boli český expremiér a šéf hnutia ANO Andrej Babiš, maďarský premiér Viktor Orbán, bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, srbský prezident Aleksandar Vučič a poľský prezident Andrzej Duda. Podľa bývalého Zemanovho hovorcu Jiřího Ovčáčka malo stretnutie v Hlubokej nad Vltavou byť „vyjadrením hlbokej úcty k oslávencovi a fajn čas venovaný len a výhradne Milošovi Zemanovi“.
Oslavu Zemanovho jubilea sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia vrátane prítomnosti ochranky a polície. Hotel Štekl, kde sa oslava konala, je väčšinovo vo vlastníctve podnikateľa Tomáša Hrdličku, ktorý v minulosti podporoval prezidentskú kampaň Miloša Zemana. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý sa zúčastnil na oslavách, sa predtým v Českých Budejoviciach stretol s Andrejom Babišom.
Životopis a raná kariéra
Ing. Miloš Zeman, dr. h. c., sa narodil 28. septembra 1944 v Kolíne. Jeho otec Josef Zeman (1903-1957) bol poštový úradník a matka Marie Zemanová (rod. Skokanová, 1917-1997) bola učiteľka. V roku 1963 úspešne dokončil štúdium na strednej ekonomickej škole v Kolíne. Hrozilo mu, že mu nebude umožnené maturovať kvôli referátu, v ktorom oslavoval knihu Karla Čapka „Hovory s T. G. Masarykem“, ktorej vydávanie bolo komunistickým režimom obmedzené. Nakoniec bol k maturite pripustený, no nebolo mu vystavené odporúčanie na štúdium na vysokej škole. Zeman z tohto postupu neskôr obvinil svoju učiteľku českého jazyka, ktorá vinu odmietla.
Po maturite pracoval v účtárni závodu Tatra Kolín v rokoch 1963 - 1967. Spolupracovníci neskôr spomínali, že ho toto zamestnanie nebavilo a k ostatným bol povýšenecký. Vďaka praxi v závode Tatra získal po dvoch rokoch odporúčanie na ďalšie štúdium. Okrem toho mu bola kvôli srdcovej vade vydaná tzv. modrá knižka, vďaka ktorej nemusel absolvovať základnú vojenskú službu. V roku 1965 začal diaľkovo študovať Národohospodársku fakultu VŠE v Prahe, odbor národohospodárskeho plánovania. O dva roky neskôr prešiel na denné štúdium, ktoré ukončil v roku 1969 s červeným diplomom za diplomovú prácu s názvom „Futurológia a budúcnosť“ na tému prognostiky. Následne tu ešte rok vyučoval. Počas štúdia býval na internáte Jarov, spoluzakladal diskusný Študentský futurologický klub a bol pomocnou vedeckou silou profesora Pavla Hrubého. Svoju diplomovú prácu napísal pod vedením profesora Věňka Šilhána.
V auguste 1989 publikoval v Technickom magazíne kritický článok voči komunistickému režimu. Za tento článok bol prepustený z vtedajšieho zamestnania v Agrodate.
Politická kariéra
Pôsobenie pred prezidentským úradom
Počas Zamatovej revolúcie sa zapojil do činnosti Občianskeho fóra, kam ho priviedol novinár Slobodného slova Petr Kučera. Stal sa jedným z rečníkov na Letenskej pláni. Jeho krátky prejav z 25. novembra 1989, kde porovnával životnú úroveň v Československu napríklad s africkými štátmi, mal u účastníkov obrovský ohlas. V januári 1990 bol kooptovaný do Federálneho zhromaždenia ako bezpartijný poslanec za Občianske fórum (volebný obvod č. 3 - Praha 3 - Praha 10). Mandát obhájil za OF vo voľbách v roku 1990. Po rozpade Občianskeho fóra prešiel v roku 1991 do Občianskeho hnutia. Od januára 1992 bol členom poslaneckého klubu Klubu Sociálne demokratickej strany.
Vo februári 1993 bol zvolený za predsedu Českej strany sociálnodemokratickej (ČSSD), pričom vo funkcii pôsobil do 7. apríla 2001. Táto strana, ktorá vo voľbách v roku 1992 získala 7 % voličských hlasov, zaznamenala výrazný nárast, keď vo voľbách v 1996 získala 27 % a vo voľbách v roku 1998 32 % hlasov voličov.
V rokoch 1996 - 1998 bol zvolený za predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky. V roku 1998 bol menovaný za predsedu vlády Českej republiky. Jeho vláda prevzala krajinu v čase hospodárskej krízy, ktorá sa prejavovala poklesom hrubého domáceho produktu a reálnych miezd. Do roku 2002 sa jej podarilo vyviesť krajinu z tejto krízy: zvýšil sa ekonomický výkon a životná úroveň, štvornásobne vzrástol príliv priamych zahraničných investícií, inflácia klesla z 10 % na 3 %, armáda bola profesionalizovaná, prebehla reforma verejnej správy a privatizovaný bol bankový sektor. Po neúspešnej kandidatúre na prezidenta Českej republiky v roku 2003 odišiel na sedem rokov z politiky. 21. marca 2007 oznámil svoj odchod z ČSSD pre konflikty s Jiřím Paroubkom.
V decembri 2009 založil Stranu Práv Občanov (SPO) a na marcovom zjazde v roku 2010 bol zvolený jej predsedom. Vo voľbách v máji 2010 získala táto strana 4,3 % voličských hlasov. Keďže nesplnil svoj sľub prekročenia päťpercentnej hranice, rezignoval na funkciu predsedu SPO 29. mája 2010.
Prezidentské obdobie
V júni 2012 získal ako prvý spomedzi všetkých potenciálnych kandidátov 50 000 podpisov občanov potrebných pre kandidatúru na prezidenta Českej republiky. V januári 2013 bol zvolený za tretieho českého prezidenta v historicky prvej priamej voľbe, keď v druhom kole získal 54,8 % hlasov. V prvom kole získal 24,2 % voličov, len o 0,81 % viac ako jeho protikandidát Karel Schwarzenberg. Obaja kandidáti postúpili do druhého kola, ktoré sa konalo 25. a 26. januára 2013, kde Zeman zvíťazil so ziskom 54,80 % hlasov oproti 45,19 % pre Karla Schwarzenberga.
Prezidentská inaugurácia bola naplánovaná na 8. marca 2013 počas spoločného zasadnutia Senátu a Poslaneckej snemovne, kde zložil ústavou predpísaný sľub vo Vladislavskej sále Pražského hradu.
V januári 2018 zvíťazil v druhom kole priamej voľby prezidenta republiky so ziskom 51,36 % hlasov. Prezidentský mandát mu vypršal 8. marca 2023. Po dvoch funkčných obdobiach už nemohol kandidovať.
Prehľad významných funkcií
| Funkcia | Obdobie vo funkcii | Predchodca | Nástupca |
|---|---|---|---|
| Prezident Českej republiky | 8. marca 2013 - 8. marca 2023 | Václav Klaus | Petr Pavel |
| Predseda vlády Českej republiky | 17. júla 1998 - 15. júla 2002 | Josef Tošovský | Vladimír Špidla |
| Predseda Poslaneckej snemovne PČR | 27. júna 1996 - 19. júna 1998 | Milan Uhde | Václav Klaus |
| Predseda ČSSD | 28. februára 1993 - 7. apríla 2001 | Jiří Horák | Vladimír Špidla |
| Predseda SPO | 6. marca 2010 - 29. mája 2010 | subjekt vznikol | Vratislav Mynář |
| Poslanec Poslaneckej snemovne PČR | 1. júna 1996 - 20. júna 2002 | - | - |
| Poslanec Federálneho zhromaždenia (SL) | 6. júna 1992 - 31. decembra 1992 | - | - |
| Poslanec Federálneho zhromaždenia (SN) | 30. januára 1990 - 4. júna 1992 | - | - |
Rodinný život
Z prvého manželstva (1971 - 1978) s Blankou Zemanovou, ktorá bola jeho stredoškolskou spolužiačkou, má syna Davida Zemana (* 1971), ktorý pracuje ako lekár v odboroch klinickej biochémie a neurológie.
Druhýkrát sa oženil 2. augusta 1993 so svojou asistentkou Ivanou Bednarčíkovou (* 29. apríla 1965). Do tohto manželstva sa 1. januára 1994 narodila dcéra Kateřina Zemanová. So svojou druhou ženou sa Zeman zoznámil v roku 1990, keď jej ponúkol prácu asistentky. Ivana Bednarčíková kvôli tomuto zamestnaniu nakoniec nedokončila štúdium romanistiky na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Po materskej dovolenke pracovala v niekoľkých firmách, vrátane Mold Vin CZ, ktorú vedie Zemanov známy Zdeněk Zbytek, a tiež na riaditeľstve pražského Výstavišťa či na Ministerstve kultúry ČR.
Od roku 2002 až do svojho zvolenia prezidentom Českej republiky v januári 2013 trávil Zeman väčšinu svojho času vo svojom byte v historickej tvrzi v Novom Veselí, ktorej je spolumajiteľom.
Zdravotný stav a výzvy
Miloš Zeman dlhodobo trpí cukrovkou a s ňou spojeným ochorením nervov nôh - neuropatiou dolných končatín, pre ktorú nemá cit v nohách od členkov nadol. Preto mu pri zdolávaní schodov musel pomáhať sprievod. V apríli 2021 uviedol, že kvôli zhoršujúcej sa neuropatii bude používať invalidný vozík. Podľa senátneho bezpečnostného výboru nie je Zeman schopný vykonávať úrad prezidenta.
V máji 2013 vzbudil Miloš Zeman značnú pozornosť verejnosti počas otvárania komory s korunovačnými klenotmi v Svätojánskej katedrále, kde bol jedným z kľúčnikov. Zeman sa pohyboval nekoordinovane, pridržiaval sa stien a pôsobil dojmom opitého človeka. Podozrenie na opitosť potvrdila účastníčka ceremoniálu Miroslava Němcová. V ten istý deň pred touto udalosťou sa prezident Zeman zúčastnil recepcie na ruskom veľvyslanectve, kde ho novinári zachytili pri popíjaní alkoholu. Iný účastník ceremoniálu Milan Štěch naopak prehlásil, že zo Zemana alkohol necítil. Zemanovu opitosť poprel aj jeho predchodca Václav Klaus.
V noci na 30. októbra 2013 utrpel úraz kolena. Podľa slov jeho ošetrujúceho lekára, a v tom čase úradníckeho ministra zdravotníctva Martina Holcáta, Zeman v noci zakopol o zhrnutý koberec a spadol na koleno. Počas tlačovej konferencie 31. augusta 2015 oznámil, že mu lekári diagnostikovali 40 % stratu sluchu, pričom nespecifikoval, čo tento handicap spôsobilo.
Po Zemanovej návšteve Číny v máji 2017 sa objavili ďalšie pochybnosti o jeho zdravotnom stave. Na spoločné fotenie hláv štátov na summite k Hodvábnej ceste sa dostavil so oneskorením takmer dvoch minút, ostatní naňho medzitým čakali. Českého prezidenta na miesto dopravil golfový vozík. Jiří Ovčáček v následnom prehlásení zdôraznil, že išlo o únavu z náročného programu a vylúčil zhoršenie zdravotného stavu.
V utorok 25. augusta 2020 vo večerných hodinách spadol a zlomil si ruku. Bol prevezený na operáciu do Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe, kde bol ešte tú noc operovaný. Po prepustení z nemocnice 29. augusta podstúpil rehabilitačný proces. Medzi 20. a 22. januárom 2021 bol hospitalizovaný kvôli plánovanej lekárskej prehliadke a zároveň očkovaný proti koronavírusu. 12. februára toho istého roku bol očkovaný druhou dávkou vakcíny proti koronavírusu v Ústrednej vojenskej nemocnici.
Od 14. do 22. septembra 2021 bol hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici z dôvodu „dehydratácie a mierneho vyčerpania“. V nedeľu 10. októbra 2021 (krátko po povolebnom rokovaní s Andrejom Babišom) bol Zeman v bezvládnom stave prevezený do Ústrednej vojenskej nemocnice na JIS. Ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral na tlačovej konferencii vyhlásil: „Prezident Zeman bol hospitalizovaný na moje odporúčanie, dôvodom sú komplikácie, ktoré sprevádzajú jeho chronické ochorenie, pre ktoré je u nás liečený. Nemám súhlas oznámiť jeho diagnózu.“ 18. októbra 2021 predseda Senátu Parlamentu ČR Miloš Vystrčil citoval stanovisko Ústrednej vojenskej nemocnice, podľa ktorého Zeman v tom čase nebol zo zdravotných dôvodov schopný vykonávať pracovné povinnosti a zlepšenie bolo málo pravdepodobné.
5. novembra 2021 lekárske konzílium, tvorené okrem iných kardiochirurgom Pavlom Pafkom, fyzioterapeutom Pavlom Kolářom, biochemikom a nefrológom Tomášom Zimou, psychiatrom Martinom Andersom, transplantačným hepatológom IKEMu Pavlom Taimrom, neurológom Robertom Rusinom a gastroenterológom Robertom Brůhom, vydalo prehlásenie, v ktorom uviedlo, že Zeman je hospitalizovaný pre závažnú dekompenzáciu chronického ochorenia, ktoré viedlo k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu a v daný moment mu neumožňuje naplno sa venovať pracovným povinnostiam. Člen konzília Pavel Pafko neskôr doplnil, že Zeman trpí chronickým ochorením pečene (cirhózou) a prišiel do Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe ťažko podvyživený. Bola mu zavedená vyživovacia sonda do žalúdka. Zeman nemocnicu opustil 25. novembra 2021. V ten istý deň sa však do nemocnice vrátil, podľa médií kvôli pozitívnemu testu na covid.
14. marca 2024 bol Zeman hospitalizovaný v motolskej nemocnici. Podľa jeho hovorcu Jiřího Ovčáčka hospitalizácia súvisela s diabetom, ktorým Zeman dlhodobo trpí. Hovorkyňa nemocnice Pavlína Danková pre ČTK uviedla, že bol operovaný kvôli nedokrveniu nohy spôsobenému krvnou zrazeninou. Druhý deň nemocnica uviedla, že Zeman „absolvoval hybridný výkon so spriechodnením tepny a obnovením prekrvenia“.
16. októbra 2025 bol Zeman akútne operovaný v súvislosti s hnisavým abscesom v oblasti chrbta. Opätovne bol hospitalizovaný 3. novembra 2025 v súvislosti s plánovaným vyšetrením po prebehnutej operácii.
Inaugurácia Miloša Zemana (ostreľovači)
Iné aktivity a zaujímavosti
Miloš Zeman v júni 2013 založil Prezidentský fond (Nadačný fond Prezidenta republiky Ing. Miloša Zemana) a oznámil, že naň bude každý mesiac až do marca 2018 vkladať tretinu svojho platu, teda 60 tisíc korún. Fond mal mať za úlohu umorenie štátneho dlhu, no doteraz takto nebol použitý. K roku 2016 sa v tomto fonde nahromadili finančné prostriedky rôznych prispievateľov vo výške cez 3 milióny korún. V máji 2016 na priamu otázku, koľko má zhruba finančných prostriedkov na svojom osobnom účte, uviedol: „Približne 10 miliónov Kč a sú to celoživotné úspory od začiatku dospelosti, kedy som si začal ukladať na vkladnú knižku, až do súčasnej doby, kde sa mi tam kumulujú prostriedky z platu prezidenta, pričom podotýkam, že tretinu tohto platu dávam na Fond ohrozených detí.“
Jaroslav Kmenta vo svojom diele citoval policajné odpočúvania Františka Mrázka, ktorého tu označoval ako kmotra českého podsvetia. Vo svojej knihe uviedol k korupčnému potenciálu Miloša Zemana aj nasledujúce: „‚Najhoršie na tom je to, že Mlhovi [Miloš Zeman] peniaze nič nehovoria, zatiaľ čo Prófa [Václav Klaus] ich má rád. Mlha tak akurát chlieb s masťou a tri uhorky. Mlha potrebuje body, aby ho ľudia mali radi,‘ posťažoval si v marci 2000 Mrázek svojmu priateľovi Igorovi Šafránkovi.“
Medzi Zemanove záujmy patrí pešia a lyžiarska turistika, ako aj čítanie najrôznejšej literatúry.