Kresťanské Vianoce, sviatky oslavujúce narodenie Ježiša Krista, predstavujú nielen obdobie pokoja a lásky, ale aj významnú časť liturgického roka s bohatou históriou a tradíciami.
Definícia a trvanie vianočného obdobia
Vianočné obdobie možno definovať v dvoch rovinách. V užšom zmysle obdobie trvá od večera 24. decembra do prvej nedele po sviatku Krstu Pána. V širšom zmysle sa vianočnou dobou nazýva celé obdobie od prvých vešperov Narodenia Pána až po sviatok Krstu Krista Pána. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa toto obdobie vníma odlišne, pričom vianočný kruh zahŕňa obdobie od 20. decembra (predsviatok Narodenia Ježiša Krista) do 31. januára.
Sviatok Krstu Krista Pána, ktorý určí konečný dátum vianočného obdobia v západnej cirkvi, pripadá na nedeľu po sviatku Zjavenia Pána (Traja králi). Gréckokatolícki veriaci si v súčasnosti podľa byzantskej tradície pripomínajú Krst Pána Ježiša Krista na sviatok Bohozjavenia, ktorý pripadá na 6. januára.
Historický vývoj slávenia Vianoc
Vianoce patria popri Veľkej noci k najstarším kresťanským sviatkom. Prvá písomná zmienka o slávení Vianoc pochádza z kalendára z roku 354, ktorý zostavil grécky umelec Furius Dionýz Filokal. V tomto kalendári je na 25. decembra zaznamenaná poznámka "VIII. Kal. Ianuarii natus Christus in Betlehem Judeae", čo znamená "ôsmy deň pred januárom narodil sa Kristus v judejskom Betleheme". Tento dátum sa v Ríme slávil už okolo tohto obdobia.
Sviatok Vianoc vznikol v Ríme, kde bolo zvykom oslavovať narodeniny významných osobností. Keďže presný dátum Kristovho narodenia nebol známy, kresťania si zvolili 25. december, ktorý sa zhodoval so zimným slnovratom a bol spojený s pohanským sviatkom "Natalis Invicti" (Deň narodenia Nepremožiteľného slnka). Týmto krokom kresťania symbolicky naznačili víťazstvo Krista nad pohanstvom a zároveň zdôraznili jeho božstvo proti ariánskemu učeniu, ktoré popieralo Kristovo božstvo.
Z Ríma sa sviatok Narodenia Pána rýchlo rozšíril po kresťanskom svete. V 4. storočí ho prijali aj na Východe, hoci tam predtým slávili sviatok Zjavenia Pána (Epifánia), ktorý mal tiež vianočný obsah. Naopak, Západ prijal z Východu sviatok Zjavenia Pána. Zatiaľ čo na Západe bol hlavným obsahom sviatku Narodenia Pána Kristovo narodenie a poklona pastierov, na Východe sviatok Zjavenia Pána zahŕňal aj oslavu Kristovho narodenia, poklonu mudrcov a krst Krista Pána.
Liturgické slávenie Vianoc
Slávnosť Narodenia Pána je sprevádzaná vigíliovou omšou večer 24. decembra. Štedrý deň už nemá stredovekú náplň pokánia a pôst. Večerná omša je už považovaná za sviatočnú a slávi sa v bielom s Glóriou a Krédom. Po nej nasledujú tri tradičné omše: polnočná (v noci), ranná (pastierska) a slávnostná (cez deň).
Polnočná omša bola zavedená v polovici 5. storočia a začala sa sláviť v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Omša na úsvite spomínala svätú Anastáziu. Najstaršia a najslávnejšia omša bola dennú omšu, ktorá sa až do 12. storočia slávila v Bazilike svätého Petra, neskôr v Santa Maria Maggiore.
Vianoce majú aj oktávu, osemdňovú slávnosť, ktorá vznikla v 6. storočí. Počas týchto dní sa slávia sviatky svätého Štefana, prvého mučeníka (26. december), svätého Jána Evanjelistu (27. december) a Svätých neviniatok (28. december). Osmym dňom bola mariánska slávnosť Bohorodičky Panny Márie.
Ďalšie sviatky a obdobia spojené s Vianocami
Do vianočného obdobia patria aj dni po oktáve Narodenia Pána. 6. januára sa slávi slávnosť Zjavenia Pána (Traja králi), ktorá je prikázaným sviatkom. V nedeľu po tomto sviatku nasleduje sviatok Krstu Krista Pána.
Nedeľa pripadajúca na dni medzi 2. a 5. januárom je známa ako Druhá nedeľa po Narodení Pána. Od roku 2000 sa v nedeľu po Narodení Pána slávi sviatok Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef), ktorý sa predtým slávil v nedeľu po Zjavení Pána. Ak po Narodení Pána nie je nedeľa, sviatok sa slávi 30. decembra.
Dni 29. a 30. decembra sú dňami vo vianočnej oktáve a stoja na stupni sviatku s Glóriou. K týmto dňom sa pridávajú spomienky na svätých, napríklad svätého Tomáša Becketa (29. december) a svätého Silvestra, pápeža (31. december).
Sviatok Panny Márie Bohorodičky
1. januára sa slávi Slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Pôvodne sa tento deň spájal so sviatkom Obrezania Pána a sviatkom Mena Ježiš. V roku 1969 boli tieto dva sviatky nahradené Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej titul Bohorodička (Theotokos).
Zjavenie Pána (Traja králi)
6. januára sa slávi slávnosť Zjavenia Pána, známa aj ako sviatok Troch kráľov. Na Východe sa tento sviatok od 3. storočia pripomínal spolu s krstom Ježiša a jeho prvým zázrakom v Káne Galilejskej. Na Západe sa dôraz kládol na poklonu mudrcov z Východu, ktorí sú v apokryfných spisoch zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam o ich počte, hodnosti a menách neuvádza.
ThLic. Vladimír Slovák homília na sviatok Zjavenie Pána- Traja králi. Kamera : Štefan Války
Vianočné obdobie v rôznych cirkvách
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych cirkví slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, čo znamená, že ich Vianoce pripadajú na 7. január.
K dokresleniu vianočnej atmosféry neodmysliteľne patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, mudrcov, pastierov a anjelov, ktoré zobrazujú scénu narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá svätý František z Assisi.
Svetoznáma vianočná pieseň "Tichá noc, svätá noc" zaznela prvýkrát v Rakúsku na Vianoce v roku 1818. Dnes sa spieva po celom svete vo viac ako 200 jazykoch.