Na Záhorí, v obci Kopčany, sa nachádza jeden z najvzácnejších pokladov slovenskej histórie - Kostol svätej Margity Antiochijskej. Tento kostolík, situovaný pri slovensko-českej hranici, je nielen malebnou sakrálnou pamiatkou, ale aj významným svedectvom o dobe Veľkej Moravy.
Poloha a prístup
Kostol svätej Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Leží mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy, v blízkosti slovensko-českej hranice. Nachádza sa približne 2 km od významného veľkomoravského hradiska Mikulčice-Valy.
Ku kostolíku sa možno dostať priamo z obce Kopčany. Vedie k nemu najprv asfaltová cesta a ďalej poľná cesta. Z hlavnej cesty, ktorá vedie obcou smerom na Holíč, treba takmer na konci odbočiť doľava, kde sa nachádza smerovník odkazujúci na pamiatku. Po odbočení sa pokračuje po Štefánikovom námestí, ďalej po Marxovej ulici, až sa naskytne pohľad na polia a z diaľky aj na budovu kostola.
Kostol stojí na miernej terénnej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy. Je voľne prístupný po poľnej ceste. Dostupnosť bola zlepšená vybudovaním chodníka poza kostolík, ktorý je napojený na lávku ponad rieku Moravu. Severne od kostola je k dispozícii aj menšie parkovisko.
Pre obyčajných návštevníkov môže byť dedinka na moravsko-slovenskom pomedzí obyčajná, no pre historikov a archeológov je to viac než len zaujímavé územie. Vďaka kostolíku Margity Antiochijskej sú Kopčany považované za archeologickú „hviezdu“.
História a datovanie
Kostol svätej Margity Antiochijskej bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska. Južne od kostola sa nachádza opevnený areál zrejme veľmožského dvorca z veľkomoravského obdobia. K prvej stavebnej etape sa dnes hlásia takmer kompletne zachované obvodové múry z pomerne tenkých pieskovcových platní, ako aj dve polkruhovo zakončené okná na severnej strane lode a jedno zreštaurované okno na západnom priečelí.
Datovanie jeho vzniku nie je stále jednoznačne ustálené. Na základe nálezu hrobov s veľkomoravským inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia. Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 n.l.) však naznačujú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy však opäť potvrdzujú 9. storočie.
Až do roku 1994 bol kostol považovaný za málo zaujímavý gotický objekt zo 14. storočia. O možnom staršom pôvode svedčili len indície, napríklad fakt, že gotický portál sa nenachádzal v strede západného priečelia, ale bol mierne vyosený.
Kostol s cintorínom slúžil v 9. až 10. storočí ako centrálna cirkevná stavba na ceste k mikulčickému hradisku, o ktorom sa predpokladá, že mohlo byť sídlom moravského arcibiskupa Metoda. Kostol naďalej slúžil až do 18. storočia, kedy bol postavený nový chrám v obci Kopčany.
Je súčasťou Mikulčicko-kopčianskej aglomerácie, ktorá patrila medzi hlavné centrá Veľkomoravskej ríše. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.
Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Ide o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy.
O starobylosti kostolíka svedčia aj tvar múrov, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra, čo malo zlepšovať statiku stavby. Západné priečelie kostolíka smeruje priamo k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná brána bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom. Pár desiatok metrov južne od kostola sa navyše nachádza areál opevneného veľmožského dvorca datovaného do veľkomoravského obdobia s rozmermi 261 x 194 m.
Ku kostolíku sa konali púte na sviatok svätej Margity Antiochijskej, pôvodne 13. júla, neskôr posunutý na 20. júla.
Architektúra a stavebné fázy
Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou svätyňou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Svätyňa a možno aj loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou.
Dominantnou morfologickou črtou dispozičného riešenia kostola je jeho longitudinálna trojdielnosť: predsieň - loď - presbytérium, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou premietla aj do hmotovej skladby.
Tvar okien prvej stavebnej etapy je odlišný od neskorších románskych. Typická je absencia zošikmených ostení a smerom nahor sa zužujúci tvar zakončený polkruhom. Podobné okná sa našli aj v Kostoľanoch pod Tribečom a na rotunde nad Nitrianskou Blatnicou.
Súčasťou prvej etapy bola podľa všetkého aj dvojpriestorová západná predsieň (nartex) s vnútornými rozmermi 3,8 x 2,7 m, ktorej zvyšky základov odkryl archeologický výskum. Nie je jasné, kedy presne vznikla, aká bola jej podoba a k akému účelu slúžila; podľa niektorých odborníkov mohla byť postavená až v polovici 13. storočia.
Diskutovaná je aj južná, zahĺbená časť tejto prístavby s vnútornými rozmermi 205 cm x 65-73 cm, ktorá podľa niektorých mohla slúžiť ako nádrž na vodu pri krste, hrobka alebo relikviár; najčastejšie sa spomína ako hrobka.
Gotické stavebné etapy pripomínajú reštaurované okná v južnej stene lode a svätyne, zvyšky stredovekých nástenných malieb, vrátane mandorly, a dnes zamurovaný veľký portál.
Podľa niektorých autorov nie je patrocínium svätej Margity pôvodné, ale viaže sa až k prestavbe v 13. storočí.
V južnej stene svätyne sa nachádza kameň s vyrytými znakmi - dva ležaté, tzv. ondrejské kríže v tvare X, tradične symbolizujúce Krista, spolu so štylizovanou hlavou Krista s troma krížikmi. Na ďalšom kameni sú vyryté krížiky.
V interiéri sa zachovali zo stredovekého obdobia len zvyšky nástenných malieb a maliarskej výzdoby. Ďalšiu maliarsku výzdobu mal kostolík dostať po pristavaní predsiene. Z nej sa zachovali zvyšky na západnej stene (fragmenty dvoch postáv). Maliarska výzdoba bola realizovaná aj po ranogotickej prestavbe v polovici 13. storočia.
Kostol prešiel prvou výraznejšou prestavbou okolo polovice 13. storočia. Vtedy boli zamurované okná na severnej strane lode, ako aj okno na západnom priečelí. Na prelome 14. a 15. storočia došlo k zväčšeniu okien na južnej strane lode a svätyne do gotickej podoby s kamennou mníškou.
V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Do tohto obdobia odborníci kladú aj zbúranie západnej predsiene a osadenie veľkého gotického portálu do západného priečelia. Súviselo to s presunutím oltára z priestoru svätyne do lode a zvýšením úrovne podlahy, čo bolo spôsobené nedostatočnou kapacitou kostolíka pre rozrastajúcu sa obec veriacich.
Veľký portál tak plnil funkciu víťazného oblúka. Spolu s týmito úpravami bola vybudovaná v západnej časti lode empora, kvôli ktorej bolo zmenšené západné okno na južnej stene lode. Okolo polovice 16. storočia bolo zamurované východné okno svätyne, pričom novovzniknutá plocha bola vyzdobená nástennou maľbou.
V 17. alebo 18. storočí prešlo úpravami osvetlenie lode z juhu. Už skôr zmenšené západné okno bolo zamurované úplne a východné okno bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu.
Archeologické výskumy
Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964. V roku 2004 boli v okolí kostola objavené tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie, čo naznačuje, že kostol mohol byť postavený už v 9. storočí. Dendrochronologické a rádiokarbónové analýzy dreva z muriva kostola však naznačujú jeho vznik v druhej polovici 10. storočia, konkrétne okolo roku 951.
Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole svätej Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová. Vtedy boli zachytené kostrové hroby a západne od kostola fragmenty staršieho muriva, neskôr identifikovaného ako základy predsiene.
Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy Pamiatkový úrad SR začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany. V roku 2004 boli objavené hroby z 9. - začiatku 10. storočia, datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia.
Prehľad stavebných fáz a archeologických nálezov:
- Fáza 1 (9. storočie): Výstavba kostola (jednoloďový s pravouhlou svätyňou a predsieňou).
- Fáza 2 (13. - 14. storočie): Zbúranie predsiene.
- Fáza 3 (koniec 15. - začiatok 16. storočia): Vybúranie vstupného portálu a presunutie oltára (zvýšenie kapacity).
- Fáza 4 (neznáme obdobie): Nová dlažba a ukončenie pochovávania v interiéri.
- Fáza 5 (1926): Posledná stavebná fáza zameraná na zachovanie kostola.
- 1964: Prvý archeologický výskum.
- 90. roky 20. storočia: Lokalizácia hrobov a pozostatkov predsiene.
- 1995 - 1999: Stavebno-historický výskum.
- 2003 - 2004: Archeologický výskum pod vedením Petra Baxu (objavených 47 hrobov, z toho 30 detských).
- 2004: Objav veľkomoravských hrobov so šperkami (strieborná náušnica a pozlátené gombíky).
Svätá Margita Antiochijská a jej sviatok
Svätá Margita Antiochijská bola podľa legendy pannou umučenou pre svoju kresťanskú vieru. Narodila sa v Antiochii v Malej Ázii v druhej polovici 3. storočia. Vychovaná kresťanskou pestúnkou prijala vieru a zasvätila sa Bohu.
Podľa legendy bola prenasledovaná miestodržiteľom Olibriom, ktorého odmietla. Následne bola mučená, ale jej rany sa zázračne hojili. Po ďalšom mučení ju nakoniec popravili mečom okolo roku 305.
Jej kult je doložený od 7. storočia na východe. Na Slovensko mohli jej úctu priniesť Konštantín a Metod. Dôkazom je aj zasvätenie najstaršieho stojaceho chrámu na Slovensku - Kostola svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch z 9. storočia.
Svätá Margita je často zobrazovaná s drakom, symbolizujúcim diabla, ktorého porazila znamením kríža. Je patrónkou tehotných a rodiacich žien, mladých dievčat, pastierov a farmárov. V katolíckej cirkvi sa jej sviatok pripomína 20. júla, vo východných cirkvách 13. júla.
Súčasnosť a budúcnosť
Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou a zahŕňa aj lokalitu hradiska pri Mikulčiciach.
Česká republika a Slovenská republika sa od roku 2006 snažia o zápis pamiatok Veľkej Moravy - hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch - do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V roku 2021 bola organizácii UNESCO zaslaná spoločná žiadosť o zápis lokality.
Kostolík ako významná pamiatka je sprístupnený verejnosti s odborným výkladom. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok svätej Margity.
Slovenská pošta vydala 2. februára 2009 poštovú známku s motívom kostola svätej Margity Antiochijskej, čo dokazuje význam, ktorý sa pripisuje tejto na prvý pohľad nenápadnej sakrálnej stavbe.
Zaujímavosti v blízkom okolí
Bohatú históriu má nielen kostolík, ale aj jeho susedstvo. V obci Kopčany sa nachádza aj historický žrebčín, ktorý dal postaviť František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie, a ruina bývalej hájovne známa ako Kačenáreň.
Objekt Kačenáreň má dlhú históriu siahajúcu do roku 1736, keď v lokalite vznikol žrebčín a rybník za účelom odchytu divých kačíc. Rybník bol neskôr rozšírený a prevádzka Kačenárne trvala úctyhodných 182 rokov.
