Práca počas štátnych sviatkov je špecifickou oblasťou pracovného práva, ktorá zamestnancom zaručuje osobitné mzdové zvýhodnenia alebo náhradné voľno. Tieto nároky sú upravené predovšetkým v Zákonníku práce, ktorý stanovuje minimálne štandardy odmeňovania a podmienky výkonu práce v dňoch pracovného pokoja.
Základné princípy odmeňovania práce vo sviatok
Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Tento príplatok je vyplácaný nad rámec bežnej mzdy a nie je zahrnutý v mesačnej mzde, pokiaľ nie je dohodnuté inak v špecifických prípadoch.
V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné v rámci mzdových podmienok dohodnúť vyššie, prípadne diferencované vyššie sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok. Ak zamestnanec prácu vo sviatok nevykonáva, nemá nárok na 100% príplatok za prácu vo sviatok.
Práca vo sviatok nie je samozrejmosťou a Zákonník práce ju umožňuje len vo výnimočných prípadoch. Ak k nej dôjde, musí byť zamestnanec náležite odmenený. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú prácu najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce.
Možnosti kompenzácie za prácu vo sviatok
Pre zamestnancov, ktorí vo sviatok pracujú, existujú dve možnosti kompenzácie:
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok: Finančná kompenzácia najmenej vo výške 100 % priemerného zárobku.
- Náhradné voľno: So zamestnancom sa možno dohodnúť na čerpaní náhradného voľna namiesto finančného príplatku.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok môže zamestnanec čerpať len v prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ na tomto postupe dohodli. Zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na mzdové zvýhodnenie, nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok mu však ostáva zachovaný.
Zákonník práce v § 122 ods. 2 stanovuje, že za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent. Náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok (napríklad 7,5 hodiny práce vo sviatok = 7,5 hodiny náhradného voľna).
Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy a nemá nárok na náhradu mzdy.
Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na náhradnom voľne, zamestnanec si ho musí vyčerpať najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výkone práce, pokiaľ sa nedohodnú inak. Na rozdiel od českej legislatívy, na Slovensku náhradné voľno nemá prednosť pred mzdovým zvýhodnením.
Definícia sviatku a dni pracovného pokoja
Pojem sviatok je definovaný v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch. Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami.
Dôležité rozlíšenia
Upozornenie: Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok; za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Zmeny v statusoch sviatkov
Počas posledných rokov prišlo k viacerým zmenám, kde časť sviatkov prestala byť „sviatkami“ v zmysle Zákonníka práce, čo má vplyv na nárok na príplatky. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja, ale nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Zákon č. 241/1993 Z. z. stanovuje, že zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu, povolené sú len práce podľa § 94 Zákonníka práce (napr. v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, zdravotníctve, doprave a podobne).
Od roku 2021 to je 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu), od roku 2024 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky) a od roku 2025 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu). Tieto dni sú štátnymi sviatkami podľa zákona č. 241/1993 Z. z., ale pre účely Zákonníka práce nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja. V mzdovej agende sa evidujú ako pracovné dni a nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.
V roku 2026 dva sviatky (15. september - Sedembolestná Panna Mária a 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom) už tiež nebudú dňami pracovného pokoja, ale budú sviatkami pre potreby Zákonníka práce. To znamená, že aj keď nie sú dňami pracovného pokoja, zamestnanci, ktorí v tieto dni pracujú, budú mať nárok na príplatok za prácu vo sviatok, ak si nevyčerpajú náhradné voľno.
Náhrada mzdy, ak sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň
Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. Pod „obvyklým pracovným dňom“ treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň nepripadol sviatok.
Špecifiká pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí, pretože jeho mesačná mzda sa nekráti. Hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín.
Výnimka: V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Špecifiká pre zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou
Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu za neodpracovaný čas. Aby však nebol poškodený, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Osobitné situácie a výnimky
Vedúci zamestnanci
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Táto možnosť vychádza z predpokladu, že najmä vedúci v manažérskom postavení si prácu spravidla organizujú sami a ich mzda je fixná bez ohľadu na skutočne odpracovaný čas vo sviatok.
Domácka práca a telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce a zamestnancovi pri výkone telepráce nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie nevznikne.
Kumulácia príplatkov
Ak zamestnanec pracuje v čase, ktorý spadá do viacerých skupín (napr. sviatok a zároveň nadčas alebo noc), má nárok na všetky príplatky. Napríklad, ak sa práca vo sviatok vykonáva v noci, zamestnanec má nárok na príplatok za sviatok a za nočnú prácu. Zákonník práce neuvádza spôsob zaokrúhľovania príplatkov, avšak sumy by sa mali vždy zaokrúhľovať v prospech zamestnanca, tzn. vždy smerom nahor.
Príklady výpočtu a situácií
Príklad č. 1: Práca nadčas vo sviatok, ktorý nie je dňom pracovného pokoja
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka, je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 (Deň Ústavy SR) odpracoval 4 hodiny nadčas. Pretože 1. september od roku 2024 nie je považovaný za deň pracovného pokoja ani sviatok pre účely Zákonníka práce, za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok (najmenej 25% priemerného zárobku, pri rizikovej práci 35%). Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí.
Príklad č. 2: Sviatok, na ktorý pripadne obvyklý pracovný deň - zamestnanec nepracuje
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 (Sedembolestná Panna Mária) pripadol na pondelok a je dňom pracovného pokoja.
- Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou: Má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda.
- Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou: Patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad č. 3: Práca vo sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja - mesačná mzda
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka, je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. 2025 (Sedembolestná Panna Mária) je jeho obvyklým pracovným dňom a zamestnanec v tento deň pracuje.
Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok (najmenej 100% priemerného zárobku). Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Príklad č. 4: Krátenie mesačnej mzdy pre sviatok (dohodnutá výnimka)
Zamestnanec pracuje 37,5 hodiny týždenne s mesačným platom 600 eur. V pracovnej zmluve má dohodnuté krátenie platu v prípade, ak nepracoval vo sviatok. Za tri neodpracované vianočné sviatky (napr. v decembri s fondom 157,5 hodiny) sa jeho mesačný plat zníži o podiel zodpovedajúci pomeru 22,5 / 157,5 hodiny, čo zo 600 eur predstavuje 85,71 eura. Jeho mesačný plat za december bude 514,29 eura. K tejto sume za dni sviatkov dostane náhradu ušlej mzdy vo výške svojho priemerného zárobku za 22,5 hodiny vianočných sviatkov.
Príklad č. 5: Zamestnanec s hodinovou mzdou, sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň, nepracuje
Zamestnanec s týždenným pracovným časom 40 hodín je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,7525 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami jeden sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracoval 168 pracovných hodín, za ktoré mu vznikol nárok na tarifnú mzdu vo výške 504 eur. Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).
Ďalšie typy mzdových zvýhodnení
Súčasná právna úprava umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách, prípadne dohodnúť aj iné „fakultatívne“ mzdové príplatky, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú (napr. príplatok za prácu v popoludňajších zmenách, za prácu vo výškach, za znalosť cudzích jazykov).
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (zavedené novelou č. 63/2018 Z. z.).