Nový rok sa podľa najrozšírenejšieho gregoriánskeho kalendára oslavuje 1. januára. Existujú však aj iné kalendáre, podľa ktorých sa Nový rok oslavuje v iné dni. Napríklad podľa Juliánskeho kalendára sa Nový rok oslavuje 14. januára. Čínsky Nový rok, známy aj ako Lunárny Nový rok, začína vždy na nový mesiac prvého lunárneho mesiaca. Jeho presný dátum môže pripadnúť na niektorý deň medzi 21. januárom a 21. februárom. Každý rok je symbolizovaný jedným z 12 zvierat a 5 elementov, ktoré sa opakujú každých 60 rokov. Podobne sa začína aj Tibetský Nový rok, avšak ten môže pripadnúť na niektorý z dní medzi januárom a marcom. Islamský Nový rok pripadá na 1. Muharram.
Prvé záznamy o oslavách Nového roka pochádzajú z Mezopotámie okolo roku 2000 pred naším letopočtom, kedy obyvatelia tejto starovekej krajiny vítali Nový rok v polovici marca, v čase jarnej rovnodennosti. Po prvý raz oslavovali nový rok obyvatelia antického Ríma 1. januára v roku 153 pred naším letopočtom. Nový rok sa vtedy začínal dňom, keď do svojej funkcie nastupovali najvyšší úradníci Rímskej republiky. V roku 64 pred naším letopočtom zaviedol Július Cézar nový juliánsky kalendár a ustanovil aj Nový rok na 1. január. V stredoveku však boli oslavy Nového roka považované za pohanský zvyk, preto ich náboženskí hodnostári zrušili. Odvtedy sa Nový rok oslavoval rôzne. 1. január bol ako Nový rok stanovený až v roku 1691 pápežom Inocentom XII., aj keď napríklad v Uhorsku sa považoval za Nový rok už v 15. storočí. Dovtedy bol za Nový rok považovaný 25. marec.
Časové pásma a dátumová hranica
Najvýchodnejším kúskom pevniny, na ktorom môžeme ako prví na Zemi vidieť vychádzajúce slnko, je pobrežie východnej Antarktídy v oblasti zálivu Victor a ľadovca Dibble. Pre turistov však tamojšie podnebie nie je lákavé na vítanie Nového roka.
Presnejšie, ostrov Millenium, ktorý sa pôvodne volal Caroline, ale pri príležitosti nového tisícročia dostal príhodnejší názov. Ostrov nie je trvalo obývaný, ale na prelome roka sa tam každoročne konajú oslavy, pri ktorých všetci čakajú na východ slnka a začiatok nového roka. Millenium siaha len šesť metrov nad more a predpokladá sa, že sa úplne stratí pod hladinou vody.
Dátová hranica je medzinárodnou dohodou stanovená hranica, pri ktorej prekročení je potrebné zmeniť dátum tak, aby na východ od nej bolo o deň menej ako na západ. Prechádza približne poludníkom 180 stupňov zemepisnej dĺžky. Je navrhnutá tak, aby prechádzala čo najďalej od ľudskej civilizácie.
Je zaujímavosťou, že časová hranica viedla prostriedkom súostrovia, a preto mal štát Kiribati na polovici územia napríklad pondelok a druhá polovica už utorok. To sa zmenilo v 90. rokoch rozhodnutím prezidenta zjednotiť čas na všetkých ostrovoch a dátová čiara sa posunula na východ.
Zaujímavosťou je, že na severnejšie položených Havajských ostrovoch uvidia ľudia východ slnka v rovnaký čas ako obyvatelia Kiribati, avšak nakoľko sú na druhej strane časovej hranice, na oslavu si musia počkať 24 hodín.
Od pevninského Aleutského pohoria Severnej Ameriky vybieha do mora oblúk vulkanických Aleutských ostrovov dlhý 2 500 km s asi 80 veľkými sopkami, z toho viac ako 30 aktívnymi. Najzápadnejším bodom oblúku je ostrov Attu s rozlohou 893 km². Jediným obývaným miestom na ostrove je tzv. Attu Station, a tak ostrov má podľa sčítania z roku 2000 iba 20 obyvateľov. Časová hranica prechádza popri jeho západnom pobreží a obchádza celé súostrovie z dôvodu zachovania jednotného času.
Ktorá krajina oslavuje Nový rok ako prvá?
Nový rok oslavuje ako prvý Kiribati, konkrétne jeho časové pásmo Line Islands (UTC+14). Kiribati sa nachádza v Pacifiku a jeho obyvatelia vítajú Nový rok spevom, tancom a tradičnými rituálmi. Oslavy často zahŕňajú rodinné stretnutia a spoločné jedlá na plážach, keďže ostrovy sú známe svojimi tropickými podnebiami.
Obyvatelia sa stretnú s rodinou a priateľmi, aby spoločne privítali Nový rok. Hostiny zahŕňajú tradičné jedlá ako ryby, kokosové orechy, taro (tropická rastlina pestovaná najmä pre svoje škrobové hľuzy) a iné miestne pochúťky. Tanečné vystúpenia, ako te mwaie, a spev sú bežnou súčasťou osláv. Miestni obyvatelia si tým pripomínajú svoju kultúru a zdieľajú radosť z nového začiatku.
Mnoho Kiribaťanov sa zúčastňuje náboženských obradov, aby sa poďakovali za uplynulý rok a požehnali nadchádzajúci. Oslavy sú menej hlučné ako v západných krajinách. Ohňostroje nie sú bežné, no nájdeme ich na niektorých väčších ostrovoch.
Medzi prvými a poslednými oslavami Nového roka je až 26-hodinový rozdiel, čo umožňuje oslavovať Nový rok „dvojmo”, ak preletíte medzi prvým a posledným časovým pásmom.
Tradičné zvyky a symboly
Na prelome starého a Nového roka ľudia verili, že môžu zlí duchovia narušiť ich šťastie. Na ich odohnanie sa používali hlučné nástroje, zvony, výstrely alebo krik.
Na Štedrý večer alebo na Silvestra sa lialo roztavené olovo do vody, aby sa z tvarov určovala budúcnosť. Na Nový rok sa jedli jedlá zo šošovice alebo hrachu, pretože mali priniesť hojnosť a peniaze.
Na Silvestra a Nový rok sa pripravovala bohatá večera, aby symbolizovala hojnosť v nadchádzajúcom roku. Na Nový rok sa hydina väčšinou nepodávala, pretože sa verilo, že „odletí šťastie”.
Na Silvestra a Nový rok sa organizovali tanečné zábavy a oslavy v dedinách aj mestách. Vinšovanie Nového roka často zahŕňalo priania zdravia, šťastia a pokoja.
Pred príchodom Nového roka sa domácnosti dôkladne čistili, aby sa do Nového roka nevstupovalo s „neporiadkom”.
Oslavy Nového roka vo svete
Svet oslavuje príchod nového roka postupne podľa časových pásiem. Ako prvý do nového roka vstupuje tichomorský ostrovný štát Kiribati, konkrétne jeho časové pásmo Line Islands (UTC+14). O pár minút neskôr ho nasledujú Chathamské ostrovy v juhozápadnej časti Tichého oceánu.
Neskôr, s postupujúcim časom, vítajú nový rok ďalšie krajiny ako Nový Zéland, Austrália, Ázia, Európa a napokon Amerika. Napríklad v Sydney sa veľkolepý ohňostroj odpaľuje z ikonického prístavu. V Berlíne a Paríži ohňostroje pri Brandenburskej bráne či Víťaznom oblúku vítajú príchod roka. S hodinovým odstupom nasleduje Londýn, kde davy sledujú šou nad Temžou.
V Edinburghu v Škótsku sa koná pouličná párty Hogmanay, škótsky výraz pre silvestrovské veselie. V Japonsku, kde sa oslavy nazývajú šogacu, sú spojené predovšetkým s rodinou. Tradične sa počúva odbíjanie polnoci, konzumujú sa soba nudle a ľudia zostávajú hore, aby videli prvý východ slnka v novom roku. Budhisti sa naopak schádzajú v chrámoch.
Americká Samoa vstúpi do nového roka ako jedna z posledných, a to v čase, keď v iných častiach sveta už oslavujú druhý januárový deň.
Pozrite si oslavy Nového roka 2025 z celého sveta
Kiribati: Geografické a demografické údaje
Štát Kiribati, ktorý do roka 2026 vstúpil ako prvý, sa nachádza v Tichom oceáne južne od Havaja a severovýchodne od Austrálie. Kiribati získalo nezávislosť od Británie v roku 1979. Je domovom najväčšej morskej rezervácie v južnom Tichomorí.
Súostrovie má približne 116 000 obyvateľov. Skladá sa z 33 atolov, ostrovov a útesov s rozlohou 795 km² súše, ktoré sú roztrúsené na obrovskom oceánskom priestore približne 5,2 miliónov km² vodnej plochy. Ostrovy sa rozprestierajú na oboch stranách rovníka, dátumovej hranice a 180. poludníka.
Administratívne zahŕňa osamelý ostrov Banaba a tri ostrovné skupiny: Gilbertove ostrovy, Phoenixské ostrovy a Line Islands. Súčasťou archipelu je i Vianočný ostrov (Kiritimati, 388 km²) - najväčší atol na Zemi. Viac ako polovica obyvateľstva žije v hlavnom meste Južná Tarawa.
Kiribati je jeden z najnižšie položených štátov a je ohrozený stúpajúcou hladinou mora. Najstaršie doklady o prítomnosti človeka na území Kiribati sa datujú do staroveku. Ostrovy boli pôvodne osídlené mikronézskym etnikom asi pred troma tisícmi rokov (1 000 rokov pred n. l.).
História a kultúra: Ostrovy boli pôvodne osídlené mikronézskym etnikom asi pred troma tisícmi rokov. V 13. až 15. storočí sa obyvatelia nachádzali na relatívne vysokom stupni sociálneho vývoja. Kmeňové vojny a pirátstvo boli súčasťou každodenného života. Prvú zvesť o ostrovoch priniesol do Európy moreplavec Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606. V 18. storočí väčšinu atolov preskúmal a zmapoval britský námorník Thomas Gilbert, po ktorom boli ostrovy neskôr pomenované.
V 20. až 40. rokoch 19. storočia ostrovy tvorili základňu zbehlých obchodníkov a lovcov veľrýb. Vďaka misionárom sa tu od roku 1857 začalo šíriť kresťanstvo. Ostrovy sa dostali do sféry britských záujmov a v roku 1892 Briti vyhlásili protektorát. V roku 1916 sa protektorát zmenil na britskú korunnú kolóniu. Počas druhej svetovej vojny atol Tarawa a ostatné z Gilbertových ostrovov okupovali Japonci.
V povojnovom období využili Veľká Británia a Spojené štáty Vianočný ostrov na skúšky jadrových zbraní. Boj obyvateľov za politické práva a suverenitu viedol k vzniku prvých orgánov miestnej samosprávy. Nezávislá republika Kiribati bola vyhlásená 12. júla 1979.
Kultúra a tradície: Obyvatelia Kiribati hovoria oceánskymi jazykmi, predovšetkým kiribatčinou. Úradným jazykom je aj angličtina. Prevládajúcou náboženskou skupinou sú kresťania, ale udržiavajú sa aj zvyšky pôvodnej domorodej religiozity.
Obyvatelia bývajú v malých osadách a dedinkách. Uprostred dedinky často stával (a dodnes stojí) veľký komunitný dom maneaba, ktorý slúži ako zhromaždisko.
Ekonomika a životné prostredie: Kiribati je chudobný rozvojový štát, závislý od prijímania zahraničnej pomoci. Hlavnými vývoznými artiklami sú kopra, riasy a mrazené rybie mäso. Dovážajú sa hlavne potraviny, palivá, odevy, stroje a zariadenia.
Hospodárstvo je založené na poľnohospodárstve (pestovanie kokosových paliem) a rybolove. Priemysel prakticky neexistuje, okrem malých podnikov na spracovanie agrárnych produktov a rýb.
V dôsledku nízkej nadmorskej výšky je existencia Kiribati vážne ohrozená stúpajúcou hladinou svetového oceánu, čo je spojené s klimatickými zmenami a globálnym otepľovaním. V roku 1999 zmizli pod vodou dva neobývané ostrovy. Ak sa nepodniknú účinné opatrenia, ostrovný štát môže zaniknúť.
