Veľkonočný ostrov, v pôvodnom jazyku Rapa Nui (v preklade „Veľká krajina“), je jedným z najodľahlejších obývaných ostrovov na svete. Táto izolovaná poloha a jedinečná história z neho robia fascinujúce miesto plné záhad. Leží v juhozápadnej časti Tichého oceánu a je súčasťou Čile (región Valparaíso). Nachádza sa približne 3 300 až 3 800 kilometrov od pobrežia Južnej Ameriky a 2 075 kilometrov východne od ostrova Pitcairn.
Ostrov má rozlohu 163,6 km² (uvádza sa aj 180 km² alebo šesťdesiattri štvorcových míľ) a v roku 2017 na ňom žilo 7 750 obyvateľov. V jednom meste ostrova, Hanga Roa, žije sedem a pol tisíc ľudí, čo je jeho hlavné mesto a jediné obývané centrum. Je považovaný za najodľahlejší obývaný ostrov na svete.
Názvy a Pôvod Pomenovania
Názov Veľkonočný ostrov dostal ostrov od holandského námorného kapitána Jacoba Roggeveena, ktorý sa stal prvým Európanom, ktorý ostrov navštívil na Veľkonočnú nedeľu 5. apríla 1722. V holandčine ho nazval Paasch-Eyland.
Pôvodný názov ostrova v polynézskom jazyku bol Rapa Nui, čo znamená „Veľká krajina“ alebo „Veľká Rapa“. Tento názov začali používať tahitskí námorníci v 19. storočí na rozlíšenie medzi Veľkonočným ostrovom a ostrovom Rapa Iti („Malá Rapa“) vo Francúzskej Polynézii. Ďalším známym pomenovaním bolo Te Pito o Te Henua, v preklade „Pupok sveta“, a tiež poetickejšie „Oči, ktoré hľadia do neba“ (Mata ki te rangi). Podľa rapa-nuiských legiend prvé meno ostrova bolo Te pito o te kainga a Hau Maka (Malý kus zeme Hau Maka).
Geologický Pôvod a Morfologické Vlastnosti
Veľkonočný ostrov je vulkanického pôvodu. Má zhruba trojuholníkový tvar, s dĺžkou približne 24,6 km (uvádza sa aj 24 km či 25 km) a šírkou 12,3 km (alebo 1,6 metra). Tento tvar je výsledkom vulkanickej aktivity, ktorá tu v minulosti prebiehala. Je tvorený tromi hlavnými vyhasnutými sopkami: Maunga Terevaka, ktorá tvorí najväčšiu časť ostrova a je jeho najvyšším bodom s nadmorskou výškou 507 metrov; Poike, tvoriaca východný polostrov; a Rano Kau, formujúca juhozápadný výbežok ostrova. Tieto tri sopky sa v priebehu geologických procesov spojili lávovými tokmi.
Ostrov je geologicky mladý, vznikol pred približne 750 000 rokmi. Posledná sopečná aktivita sa odhaduje na pred desaťtisíc rokmi, hoci v prvej polovici 20. storočia z krátera Rano Kau údajne vyšla para. Celý ostrov je technicky vzaté jedinou mohutnou sopkou týčiacou sa viac ako desaťtisíc stôp z dna Tichého oceánu. Povrch pozostáva z dvadsiatich sopečných kužeľov. V okolí ostrova sa nachádza niekoľko menších ostrovčekov, napríklad Motu Iti, Matu Kau Kau (Motu Kao Kao) a Motu Nui, ktoré sú taktiež vrcholky sopky, týčiace sa z morského dna.
Hydrografia a Pôda
Na ostrove netečú žiadne rieky a dažďová voda rýchlo presakuje cez pôdu, čím vytvára podzemnú vodu, ktorá vteká do oceána. To spôsobuje, že pitnej vody nie je na ostrove veľa. Obyvatelia si v minulosti vykopávali studne a malé vodné nádrže, pričom najhlbšia navŕtaná studňa sa nachádza pri letisku Mataveri. Hlavným zdrojom pitnej vody sú jazerá, ktoré vznikli v kráteroch vyhasnutých sopiek: Rano Kau, Rano Raraku a Rano Aroi.
Najúrodnejšia pôda sa nachádza na severe ostrova. Pobrežný pás je skalnatý a mohutný, s výnimkou niekoľkých piesočnatých pláží, ako je populárna pláž Anakena na severnom pobreží. Na východe, na polostrove Poike, útesy prudko stúpajú až do 300 metrovej výšky. Východná časť ostrova, Poike, bola v minulosti samostatným ostrovom, spojeným s hlavným ostrovom sopečným materiálom vyvretým z krátera Terevaka. Lávové toky vytvorili na ostrove množstvo jaskýň, ktoré v minulosti slúžili ako obydlia.
Klimatické Podmienky
Klimaticky ostrov spadá do subtropického pásma, s miernymi teplotnými výkyvmi. Ročné obdobia sú len málo výrazné. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 21 °C, pričom najchladnejšie je v júli a auguste (priemerne 19,2 °C) a najteplejšie v januári a februári (priemerne 24,6 °C). Ročné zrážky dosahujú v priemere 1 150 mm, pričom najdaždivejšie mesiace sú apríl a máj, a najsuchšie november a február. Relatívna vlhkosť vzduchu je 77 %.
Napriek svojej polohe blízko trópov je podnebie vďaka vplyvu studeného Humboldtovho prúdu a antarktických vetrov relatívne chladné. Na ostrove vanú silné pasátové vetry. Vietor z Antarktídy v júli a auguste často zníži denné teploty až o 20 °C. Priemerná teplota vody je 18 °C. Ostrov leží v blízkosti južnej hranice letného prúdenia vetrov. V zime prevažujú severozápadné vetry, ale vyskytuje sa aj juhozápadné a juhovýchodné prúdenie.
Flóra a Fauna
V porovnaní s inými tichomorskými ostrovmi má Veľkonočný ostrov len malú druhovú rozmanitosť rastlín, s približne 30 druhmi pôvodných semenných rastlín. Táto druhová chudoba je spôsobená tým, že ostrov nebol v geologických dobách nikdy spojený s väčšou pevninou a je extrémne odľahlý od iných území s vegetáciou. Medzi pôvodnú vegetáciu ostrova patril endemický strom toromiro (Sophora toromiro), ktorého drevo slúžilo na rezbárske práce. Toromiro vo voľnej prírode už vyhynul, avšak niekoľko jedincov prežíva v botanických záhradách. Typickou pôvodnou rastlinou je aj totora (Scirpus riparius, Scirpius californicus), rákosie, ktoré sa hojne vyskytuje v kráterových jazerách a je na ostrove už viac ako 30 000 rokov.
Analýzy peľu z kráterových jazier dokazujú, že od roku 1010 n. l. prebiehalo na ostrove masívne odlesňovanie, pričom bolo pokácaných viac ako 10 miliónov paliem. Dnes ostrov pokrývajú rozsiahle trávnaté pláne alebo kríky. Na juhozápade je rozšírená importovaná kvajáva hrušková (Psidium guajava) a vykonáva sa zalesňovanie blahovičníkmi (Eukalyptus). Pri pláži Anakena sa nachádza nepôvodný palmový háj kokosových paliem.
Pred príchodom prvých moreplavcov na ostrove nežili žiadni cicavci. Polynézania priviezli na ostrov domáce chovné zvieratá (sliepky) a neúmyselne aj krysy. V súčasnosti obývajú oblasť okolo kráterových jazier dijuk obecný a vrabce. V okolí ostrova sa vyskytuje okolo 140 druhov rýb, z toho cez päťdesiat pobrežných. Z veľkých rýb sú to tuniaky a žraloky. Na ostrove nie sú žiadne hady. Severná časť ostrova v oblasti Anakena je oblasťou výskytu a kladenia vajec morských želiev.
Historický Vplyv Geografie a Prírodných Zdrojov
Osídlenie Veľkonočného ostrova sa predpokladá medzi rokmi 300 a 1200 n. l. (novšie výskumy naznačujú skôr okolo 1200 n. l.) polynézskym obyvateľstvom. Podľa ústnych legiend pristáli prví osadníci, vedení náčelníkom Hotu Matuom, na pláži Anakena. Títo osadníci priniesli na ostrov približne tristo až štyristo ľudí na dvoch kanoe.
V čase ich príchodu bol ostrov pokrytý subtropickým listnatým lesom, hemžil sa suchozemskými vtákmi a bol bohatým hniezdiskom morských vtákov. Sopečná pôda bola úrodná. Lesy boli plné vysokých paliem (Paschalococos disperta, príbuzné čilským palmám Jubaea chilensis), ktoré dorastali do výšky až 24 metrov a poskytovali ideálne kmene na stavbu kanoí a transport sôch Moai. Avšak, rozsiahle odlesňovanie, ktoré dosiahlo vrchol okolo roku 1600, viedlo k erózii pôdy, nedostatku zdrojov na stavbu kanoí pre lov rýb v otvorenom mori a problémom s pitnou vodou. Táto ekologická kríza je jednou z diskutovaných príčin spoločenského kolapsu.
Sochy Moai a ich Spojitosť s Krajinou
Najvýraznejším symbolom Veľkonočného ostrova sú monumentálne sochy známe ako Moai. Tieto kamenné monolity, predstavujúce zbožštených predkov, boli vytesané z vulkanického tufu v lome Rano Raraku. Predpokladá sa, že celkovo bolo vytesaných vyše deväťsto sôch, z ktorých asi 540 bolo premiestnených na svoje konečné pozície, zatiaľ čo ostatné ostali v lome. Sochy boli zvyčajne umiestnené na kamenných plošinách zvaných Ahu, ktoré slúžili na obradné, náboženské a pohrebné účely.
Spôsob, akým pôvodní obyvatelia premiestňovali tieto obrovské monolity z lomu na ich miesta, je jednou z najväčších záhad ostrova. Priemerná socha je vysoká 4 metre a váži 12,5 ton, no niektoré dosahujú výšku až 12 metrov a vážia desiatky ton. Predpokladá sa, že stromy (predovšetkým palmy) boli kľúčové pre transport sôch, slúžiac ako valce a sane. Znižovanie lesných porastov tak priamo ovplyvnilo aj schopnosť ľudí stavať a transportovať sochy.
Co se stalo se staviteli soch Moai?
Súčasný Stav a Ochrana
Dnes je Veľkonočný ostrov národným parkom a lokalitou svetového dedičstva UNESCO. Veľká časť ostrova je chránená ako národný park Rapa Nui. Ročne ho navštívi okolo 150 000 turistov. Turistická infraštruktúra je skromnejšia, s ponukou predovšetkým strednej triedy ubytovania. Ostrov je naďalej miestom aktívneho výskumu, ktorý sa snaží odhaliť ďalšie tajomstvá jeho histórie a jedinečnej kultúry.
tags: #kde #sa #nachadza #velkonocny #ostrov