Tento článok sa zameriava na súkromný život a verejné aktivity spojené so slovenskými osobnosťami a komunitami, predovšetkým v regióne Novohrad a jeho širšom okolí. Zameriava sa na udalosti, tradície a významné momenty, ktoré formujú kultúrnu a spoločenskú identitu Slovákov žijúcich v Maďarsku.
Významné udalosti a tradície v Novohradskej župe
Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad a Priateľský spolok Srdce Novohradu usporiadali 12. decembra pri príležitosti Dňa seniorov slávnostné odovzdávanie vyznamenaní. Toto podujatie bolo venované tým, ktorí po celý život uchovávali tradície, jazyk a pamäť obce. Podujatie v Kultúrnom dome otvorila starostka obce Barbara Dávidová, ktorá vo svojom príhovore vyzdvihla význam starších obyvateľov ako nositeľov tradícií a histórie obce.
Predsedníčka slovenského voleného zboru Tünde Debreceniová Králiková pripomenula, že príbehy a skúsenosti starších sú zvečnené aj v knižnej sérii Naše novohradské korene. Po jej slovách nasledovalo slávnostné odovzdávanie vyznamenaní. Laudácie po slovensky čítala Marta Eva Mlinárcseková a po maďarsky T. Debreceniová Králiková.
Ocenenia a ich laureáti
Ocenenie Strážkyňa slovenských tradícií v obci Novohrad prevzala Zuzana Drétyovszká Dobosová. Táto ocenená osoba, ktorá vyrastala v roľníckej rodine, uzavrela manželstvo v roku 1955 a s manželom prežila 67 rokov, vychovala dve dcéry, teší sa zo štyroch vnúčat a štyroch pravnúčat. Celý život s láskou zachovávala tradície, aktívne sa zapájala do obecných osláv a ovládala techniku viazania drdolov, čo je zaznamenané aj na videonahrávke. Jej vnúčatá naďalej posilňujú miestnu tradíciu a identitu nosením novohradského slovenského kroja.
Ocenenie in memoriam bolo udelené Márii Burikovej Halmovej za pestovanie novohradských tradícií a ich verné odovzdávanie. Cenu prevzali jej rodinní príslušníci. Mária Buriková Halmová, narodená v roku 1931, vychovala tri deti, mala sedem vnúčat a šesť pravnúčat. Bola oporou spoločenstva, predspievala v kostole a na pohreboch, ochotne účinkovala v dokumentárnych nahrávkach o zvykoch, ako sú svadobné obyčaje, páranie peria či stavanie mája. Tieto videá sú dostupné na internetovej stránke samosprávy novohrad.hu. Mária Buriková Halmová tiež viazala drdoly a svoje cukrárske zručnosti odovzdávala vnúčatám, pričom jej prvá vnučka sa stala úspešnou cukrárkou.
Vianočná atmosféra a vzdelávacie aktivity
Dňa 12. decembra sa v Slovenskej národnostnej základnej škole Kálmána Mikszátha v Níži uskutočnil tradičný projektový deň, ktorý priniesol žiakom sviatočnú atmosféru a pestrý program. Deň otvorili žiaci Silvie Nagyovej s programom Adventné zapálenie sviec. Škola sa zapojila do akcie Vianoce z krabice, kde sa nakladalo 365 škatúľ.
V mene detí zo Zakarpatska poďakoval za dobročinnosť baptistický kazateľ Attila Meláth. Po príhovore Zuzany Kučerovej, predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Níži, nasledoval vianočný program. Dievčatá zo 4. triedy zatancovali ako snehové vločky a chlapci vystúpili ako vianoční škriatkovia s piesňou Rolničky, rolničky, program nacvičila ich triedna učiteľka Katarína Mráziková Bóbisová. Piaty a šiesty ročník predstavili Betlehemskú hru pod vedením hosťujúcej učiteľky Zoji Dubovcovej.
Po programe pokračovali tvorivé dielne, kde žiaci vyrábali vianočné ozdoby z kartónov a maľovali na viečka zaváraninových pohárov. Tieto ozdoby symbolizujú spolupatričnosť, lásku, pokoj a rodinnú atmosféru. Tradične, každý týždeň zapáli adventnú sviecu jeden žiak 8. ročníka. Tretiu adventnú sviecu zapálila Žofia Zuborová. Vďaka slovenským samosprávam zo Šápova, Legíndu a Níže dostali všetci žiaci ako darček ovocie, banány a čokoládu.
Programový deň uzavrela interaktívna prezentácia Múzea kufrov zo Skanzenu v Senondreji, ktorá deťom priblížila rodinu, súdržnosť, výber partnera, staré tradície a remeslá. Nasledovali hry, vrátane Activity, kde žiaci hádali členov rodiny a rôzne činnosti.
Spolupráca a aktivity slovenských samospráv
Webová stránka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy informuje o priateľských a pracovných kontaktoch so Slovákmi v Hevešskej župe. Spolu vytvorili Združenie a regionálne stredisko novohradských a hevešských Slovákov, s ktorým samospráva úzko spolupracuje. V Novohradskej župe pôsobí 19 miestnych slovenských volených zborov, v Hevešskej župe pracujú dve slovenské samosprávy.
Dňa 18. októbra 2025 usporiadali Slovenská národnostná samospráva v Gute a Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy priateľské stretnutie predstaviteľov samospráv. Zástupcovia spolupracujú v národnostnej oblasti už 30-40 rokov a spoločne organizujú alebo sa zúčastňujú na programoch jeden druhého. Hosťami boli zástupcovia z Peštianskej župy, z Čuváru a Vacova, ako aj Slováci z Banky, Bíru, Níže, Terian a z Veňarca.
Dňa 10. októbra vo Veňarci zasadalo Valné zhromaždenie (VZ) Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ). Verejné zasadnutie bolo zároveň aj pracovnou poradou, na ktorej predseda Ferdinand Egyed navrhol postupovať podľa vopred rozoslaného programu. Rokovalo sa o ôsmich bodoch.
Dňa 11. októbra sa v Pamätnom parku na Petőfiho ulici konala už štrnásta spomienka na príchod slovenských predkov, ktorí sa v obci usadili pred 309 rokmi. Slávnostný program pri drevenom stĺpe postavenom k 300. výročiu usídlenia Slovákov a pri Pamätníku odvlečených do gulagu a Pamätníku padlých hrdinov sa začal príhovormi organizátorov.
Novohradská dedinka Mihálygerge bola podľa etnografa Ernőa Pesovára hlavným mestom Polovcov (Palócov) s aktívnym fungovaním šiestich amatérskych súborov: FS Ipoly, detský folklórny súbor Laboda, detská ľudová hudba Svrčkovci, folklórna skupina Dobroda, citarová skupina a mužská skupina ústných harmonikárov.
Slovenská národnostná samospráva v Lucine organizuje každoročne Jesenný slovenský kultúrny večierok, ktorý je príležitosťou na pestovanie a odovzdávanie slovenských národnostných tradícií.
V sobotu 20. septembra sa konal už 19. ročník Dňa Novohradskej župy, ktorého hostiteľom bolo mesto Pastuchov (Pásztó). Na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia samosprávy Novohradskej župy odovzdali župné vyznamenania a ocenenia, vrátane ocenení Nógrádikum a Špeciálnej ceny Nógrádikum. Do Župného registra hodnôt pribudla aj knižná séria „Naše novohradské korene“.
Po päťročnej prestávke sa v sobotu 23. augusta v Níži obnovila tradícia obnovovania manželských sľubov jubilujúcich párov, podľa vzoru podujatia v Tardoši. Predsedníčka Zuzana Kučerová pripomenula, že počas uplynulých rokov oslovila vyše 150 párov.
V novohradskom Veňarci sa už dvadsať rokov stretávajú priaznivci slovenského národného jedla - halušiek. Dňa 13. septembra sa uskutočnil jubilejný dvadsiaty Haluškový festival.
Zuzana Bánová z Guty, dlhoročná predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Gute a zástupkyňa slovenskej komunity, získala Strieborný kríž pri príležitosti štátneho sviatku 20. augusta. Bánová, ktorá pôsobí aj v krajskom zastupiteľstve a vedie hodiny slovenčiny, uviedla, že jej najväčšou odmenou sú jej žiaci a ich spomienky.
Dňa 25. júla sa konal 21. ročník Šalgótarjánskeho slovenského a folkového dňa, ktorý slávnostne otvoril primátor mesta Bálint Kreicsi. V programe vystúpil Folklórny spolok Dobroda z Mihálygerge.
V obci Novohrad sa v druhej polovici júla uskutočnil slovenský letný tábor s mottom „Tábor v duchu tradícií“, organizovaný miestnou slovenskou národnostnou samosprávou.
Slovenská národnostná samospráva v Legínde organizovala denný tábor pre žiakov základných škôl, ktorý sa konal v poslednom júlovom týždni a privítal tridsiatku detí.
Posledná júlová nedeľa je spojená s novohradskou obcou Banka (Bánk), kde sa konal 59. Novohradské národnostné stretnutie (NSS), 29. Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku (CFFSM) a 29. Medzinárodný novohradský folklórny festival (MNFF).
Posledný júlový víkend patril Medzinárodnému novohradskému folklórnemu festivalu, ktorého otváraciu slávnosť organizovalo Novohradské osvetové stredisko v Lučenci.
Dňa 27. júna sa v kúrii rodiny Dessewffyovcov vo Veňarci uskutočnilo slávnostné otvorenie stálej expozície Slovákov žijúcich v Novohradskej a Hevešskej župe.
V piatok 6. júna autobus s 26 členmi slovenských národnostných samospráv v župe vyrazil na juhovýchodné Slovensko, kde navštívili Betliar, kaštieľ a Múzeum Andrássyovcov.
Dňa 23. mája sa v Níži konalo súťažné stretnutie novohradských a hevešských detí s názvom Novohradské lipky, organizované Slovenskou národnostnou samosprávou v Níži, SNSNŽ a Regionálnym stredisko ÚKSM vo Veňarci.
Nová slovenská samospráva v Novohrade zorganizovala komunitné popoludnie s Edit Filamellovou, ľudovou remeselníčkou, ktorá sa venovala umeniu maľovania a písania na vajíčka.
Vo februári sa v evanjelickej modlitebni v Teranoch konalo zasadnutie Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ), kde sa rokovalo o majetkových priznaniach, rozpočte, kalendári podujatí a pracovnom pláne na rok 2025. SNSNŽ uskutoční sedem väčších akcií, vrátane medzinárodnej súťaže vo výrobe klobás a festivalu Klobásobranie.
Koncom minulého roka sa v penzióne Gápeľ v Nízkych Tatrách zišli poslanci a pozvaní hostia občianskych organizácií dvoch sesterských žúp Novohradu a Hevešu na zasadnutí Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ). Zasadnutia sa zúčastnili aj konzul Maďarska v Banskej Bystrici Jozef Bárkányi a predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková.
Na novembrové zasadnutie Slovenskej samosprávy Peštianskej župy zavítal aj predseda Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy (SNSNŽ) Ferdinand Egyed, ktorý predstavil prácu SNSNŽ.
V obci Novohrad považujú pestovanie slovenských tradícií za výnimočnosť a každoročne oceňujú osobu, ktorá sa usilovne zaslúži o Slovákov v obci. Slovenská národnostná samospráva vydáva publikácie o slovenských pamätihodnostiach, pričom VI. zväzok dostal názov Slovenské novohradské kultúrne lampáše.
Divadelná história Komárna a jeho význam pre slovenskú a maďarskú kultúru
Komárno má bohaté maďarské divadelné tradície. V 17. a 18. storočí bolo centrom maďarskej školskej divadelnej tvorby. Prvé predstavenie profesionálneho súboru v maďarskom jazyku sa konalo práve tu pred takmer 200 rokmi, 8. mája 1811. Mesto sa stalo pravidelnou zastávkou kočovných maďarských súborov.
Po zmene vládnej moci v rokoch 1918-1919 bola historická časť Komárna pripojená k Československu, čo otvorilo novú kapitolu v divadelnom živote mesta. V prvej Československej republike pôsobil súbor Károlya Polgára. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 bolo mesto vrátené Maďarsku. V roku 1945 sa severná časť mesta vrátila k Československu, čo prinieslo obdobie prenasledovania Maďarov. Až po roku 1948, pod vplyvom politického vývoja, sa začali meniť okolnosti a československým Maďarom boli postupne vrátené ich práva.
Po skončení druhej svetovej vojny došlo k opätovnému spusteniu a organizovaniu československého divadelníctva. V roku 1945 vznikol v rámci Českého Štátneho Obecného Divadla slovenský súbor, z ktorého sa k 1. augustu 1949 mohlo vytvoriť Slovenské Štátne Obecné Divadlo. Toto divadlo kládlo dôraz na prepojenie profesionálneho divadelníctva s vidiekom.
Vznikom Csemadok-u sa ochotnícke hnutie divadelníkov na južnom Slovensku stalo generátorom maďarskej divadelnej kultúry v Československu po druhej svetovej vojne. 1. augusta 1950 vznikla maďarská sekcia bratislavského Štátneho Obecného Divadla, ktoré predstavovalo prvý profesionálny maďarský súbor na Slovensku. Táto sekcia však plnila skôr politické úlohy na úkor umeleckých cieľov.
V roku 1959 došlo k zrušeniu Štátneho Obecného Divadla a preradeniu jeho súborov do oblastných divadiel. Predsedníctvo KSS vo februári 1952 rozhodlo o vytvorení komárňanského Madarského oblastného divadla (MATESZ). Úradne bolo divadlo založené 1. októbra 1952 a prvá premiéra sa konala 30. januára 1953.
Prvé sezóny Madarského oblastného divadla uplynuli vo formovaní divadla, súboru a programu, ako aj v pomenovaní a zhostení sa úlohy v duchovnom a umeleckom živote spoločnosti. Bolo zrejmé, že založenie divadla znamená zrodenie jediného profesionálneho divadla národnostnej menšiny.
Madarské oblastné divadlo malo najširší záber v rámci Slovenska, pričom jeho dva divadelné súbory (komárňanský a košický) odohrali ročne dve tretiny predstavení mimo svojho sídla.
Piliérom činnosti Madarského oblastného divadla bolo jeho zameranie a charakter, achillovou pätou však bola jeho dramaturgia a nedoriešené vzdelávanie divadelných odborníkov a hercov.
V roku 1959, po reorganizácii divadelnej siete, sa maďarská sekcia Obecného divadla splynula s Madarským Oblastným Divadlom, čo prinieslo nové výzvy.
V prvých tridsiatich rokoch existencie Madarského oblastného divadla boli výchovné tendencie určujúce pre programovú štruktúru až do roku 1989. Základy hereckej pedagogiky a štylizácie položil slovenský herec-spevák a režisér Štefan Munk.
Medzi významné réžie Štefana Munka patrili Lakomec (1953) a Pastier koní (1953). Ďalšie úspešné predstavenia dláždili cestu k umeleckému úspechu divadla.
Na prelome desiatich rokov sa rozširoval okruh režisérov divadla a réžie sa nezľakli ani herci-vedenie-technici súboru. Medzi hosťujúcimi slovenskými režisérmi boli Martin Gregor, Viktor Lukác, Martin Hollý, Juraj Šeregi a Igor Ciel.
Heroickým pokusom tohto obdobia bolo divadelné spracovanie Jókaiho Zlatého človeka (1955). V roku 1958 sa dramaticky prihlásila scenáristka Teréz Dávid.
Koncom desaťročia vynikol István Munk s novátorským ponatím komédie Beaumarchais: Figarova svadba.
V júli 1962 bol do dôchodku poslaný zakladajúci riaditeľ divadla István Fellegi. Jeho miesto do vymenovania dr. Istvána Krivošíka zastávala trojčlenná riadiaca rada. Dr. István Krivošík presadil v divadle úradnícky prístup a inštitúcia sa stala organizovanejšou, obnovila sa a dramaturgicky sa otvorila smerom k hodnotám súdobej literatúry.
Počas vedenia dr. Krivošíka prišla do divadla prvá väčšia vlna mladých absolventov. Predstavenia ako Manon Lescautová (1963), Ľudia a myši (1964), Pohľad z mosta (1965), Zbojníci (1966), Dom Bernardy Alby (1966), Rómeo a Júlia (1968) a Boh, cisár, sedliak (1969) sa stali pamätnými.
V hre Arthura Millera Pohľad z mosta podal vynikajúci výkon Béla Bugár. V hre Ľudia a myši exceloval Károly Nádasdy a Aranka Szentpéteri.
Predstavenie Manon Lescautovej v réžii Pavla Rímskeho bolo dôležitou udalosťou, pretože sa tu predstavili prví vysokoškolsky vzdelaní, mladí členovia súboru.
Medzi najdôležitejšie prínosy tohto desaťročia patrí zmena povolania Józsefa Konráda, ktorý sa po prvom režijnom pokuse v roku 1960 natrvalo obrátil chrbtom k herectvu.
Svadba Attilu Végha a Natálie
Slovenský šampión v MMA organizácie Bellator, Attila Végh (33), sa nedávno potajomky oženil so svojou priateľkou Natáliou. Na honosnej svadbe nechýbali ani známe tváre. Nevesta zažiarila v šatách od známej slovenskej návrhárky.
Attila Végh je najslávnejším Slovákom v MMA, no v súkromí je milý človek s nezameniteľným zmyslom pre humor. Na sociálnych sieťach zdieľal momenty zo svadby.
Snúbili sa minulý rok na dovolenke na Kapverdoch. Attila sa zdôveril: „Požiadal som ju 9. septembra, keď sme boli na dovolenke na Kapverdoch. Už som to plánoval, lebo si vravím, že nebudem špekulovať, veď je to moja láska. Je to žena, s ktorou chcem byť a žiť.“
Čerství novomanželia zorganizovali honosnú svadbu v tajnosti. Najväčším lákadlom bola nevesta v nádherných snehovo bielych šatách od známej slovenskej návrhárky. Na svadbe nechýbal ani Attilov dobrý kamarát, spevák Rytmus.