Hoci si mnohí počas sviatkov predstavujú zaslúžený oddych, často narazia na prekážku v podobe zatvorených obchodov. Otázka, kde si kúpiť čerstvé rožky cez sviatok, sa stala predmetom vášnivej celospoločenskej diskusie, ktorá presahuje jednoduchú potrebu pečiva a dotýka sa tém slobody, ekonomiky a pracovných práv.
Diskusia o zatvorených obchodoch počas sviatkov
Zákaz predaja v obchodoch počas sviatkov platí na Slovensku od polovice roka 2017. Toto rozhodnutie, za ktorým stoja poslanci, vyvoláva pravidelné polemiky. Europoslanec Richard Sulík je jedným z kritikov tohto opatrenia, ktorý argumentuje, že ide o obmedzovanie slobody jednotlivca.
„Chceli ste si dnes kúpiť teplé rožky? Zabudnite! Lebo dnes sú obchody zavreté,“ ironicky poznamenal Sulík, reagujúc na situáciu. Podľa neho je myšlienka, že zatváraním obchodov sa chránia predavačky, „blud“. Upozorňuje na to, že ak je potrebné chrániť predavačky, mali by sme chrániť aj čašníčky, pumpárky, sestričky a pracovníčky vo všetkých trojzmenných prevádzkach, ktoré vo sviatok pracujú.
Sulík podčiarkol, že liberáli a konzervatívci majú na túto tému odlišné názory. „My, bojovníci za slobodu jednotlivca vravíme, aby si vo svoj voľný deň každý robil, čo chcel. Kto chce ísť do kostola, nech sa páči, kto chce ostať doma, ako sa ráči. A kto chce ísť do obchodu? Nech si pokojne ide.“ Naopak, kresťania, resp. konzervatívci, podľa neho vravia: „Vo sviatok nesmieš nakupovať. Jedno, či si žid, kresťan, ateista, nakupovať nebudeš.“
Argumenty proti a obhajoba voľného dňa
Na Sulíkov status zareagovali tisíce ľudí. Mnohí s ním nesúhlasili a argumentovali za zachovanie zatvorených obchodov. Jeden z najväčších ohlasov získal komentár pána, ktorý uviedol, že nemá so zavretými obchodmi žiaden problém a pokojne by mohli byť zatvorené aj v nedeľu. „Myslím si, že tam tiež pracuje matka či otec. Vás a vašu rodinu by som tam zamestnal za tých podmienok, čo tam tí pracovníci majú,“ napísal.
Sulík na to reagoval s tým, že nikto nikoho nenúti ísť nakupovať vo sviatok. „Ja predsa nevravím, že vy musíte ísť vo sviatok nakupovať. Ale prečo bránite mne? Prečo nemôžem ísť konkrétne dnes s mojou osemročnou dcérou pokojne do hračkárstva a niečo jej kúpiť? Inokedy nemám čas a dnes nemám možnosť.“
Ďalšia diskutujúca reagovala na Sulíkov status slovami: „Chvalabohu, pán Sulík, že ste o tom nerozhodli vy. Za chvíľu odchádzame s rodinou na výlet. Vďaka vášmu názoru by sme za normálnych okolností sedeli so synom doma a manžel by ťukal v kase do 22. h, aby si vám podobní naplnili chladničky a bruchá o jeden deň v roku naviac. A nie, každý nemá voľbu zmeny zamestnania.“
Medzinárodné porovnanie
Komentujúca, žijúca v Dánsku, pripomenula Sulíkovi, že tam sú obchody zavreté už na Zelený štvrtok a počas celej Veľkej noci. „Je Veľká noc od štvrtka do pondelka. Všetko je pozatvárané a nikomu to neprekáža. Ani moslimom, ani neveriacim, ani iným náboženstvám či kultúram. Práve naopak, každý je rád, že sa môže venovať rodine alebo svojim záľubám. Je to pre vás problém nakúpiť si o deň skôr?“
Aj pod druhým Sulíkovým statusom sa rozprúdila diskusia. Jeden z diskutujúcich pripomínal, že v Rakúsku a Taliansku sú obchody zatvorené každú nedeľu a nikto z toho nerobí „vedu“. Sulík na to opätovne reagoval: „A to je dôvod zavrieť obchod aj u nás? Lebo sú zavreté v Rakúsku a Taliansku? Ešte raz: nevravím predsa, že obchody musia byť otvorené.“
V politike: Rudolf Huliak vs. Tamara Stohlová
Obhajoba zamestnaneckých práv a osobných volieb
Richard Sulík v ďalšom statuse obhajoval svoju myšlienku, aby obchody neboli zatvorené počas sviatkov, reagujúc na tri najčastejšie dôvody pre zatvorenie obchodov: ochrana predavačiek, podpora trávenia času v prírode a možnosť nakúpiť deň vopred.
„Nevravím, že obchody musia vo sviatok byť otvorené. Nevravím ani to, že predavačky musia vo sviatok robiť. Vravím, že štát nech sa do toho nemieša.“ Argumentoval, že hoci sa určite nájdu predavačky, ktoré sú rady, že nemusia pracovať vo sviatok, nájdu sa aj také, ktoré chcú pracovať pre príplatok. „Žiadna predavačka nepracuje, lebo ju k tomu niekto donútil. Ona si svoju prácu vybrala dobrovoľne spomedzi viacerých (i keď možno zlých) možností. Ak jej práca vo sviatok alebo v nedeľu významne prekáža, môže ísť pracovať inam.“
V súvislosti s argumentom, že ľudia pôjdu do prírody, ak budú obchody zavreté, Sulík konštatoval: „Opäť sme totiž pri otázke, či štát má ľuďom diktovať, kedy nesmú nakupovať. Ak áno, potom automaticky súhlasíme s tým, že ľudia nie sú dostatočne svojprávni a nakupovanie vo sviatok im treba zakázať.“ Kritizoval štátne zasahovanie do individuálnych rozhodnutí a navrhoval, aby štát potom bol dôsledný a zakázal aj pozeranie televízie či konzumáciu mastných jedál.
Priznal, že nakúpiť sa dá aj deň pred sviatkom, keďže existujú mrazničky, chladničky či domáce pekárne, ale položil otázku: „Prečo to tak musí byť?“ Upozornil, že Slovensko má jeden z najväčších počtov sviatkov v Európe, a to vedie k tomu, že počas sviatkov sú na hraniciach kolóny áut smerom do okolitých krajín, kde sú obchody otvorené.
Vládny návrh na rušenie sviatkov
Vláda navrhuje zrušenie jedného štátneho a jedného cirkevného sviatku, počas ktorých sa na Slovensku nepracuje a od roku 2017 sú zatvorené aj obchody. Tento krok má pomôcť s konsolidáciou verejných financií a do rozpočtu by to podľa odhadov mohlo priniesť až 300 miliónov eur ročne. Okrem toho, zmena by mohla byť dobrou správou pre obchody, ktoré sú počas sviatkov zatvorené už od polovice roka 2017.
Hroziace zrušenie 17. novembra a ďalších sviatkov
Premiér Robert Fico naznačil, že ako prvý by mohol ako deň pracovného pokoja skončiť 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu. Hoci by zostal štátnym sviatkom, ľudia vrátane predavačov by už museli vstávať do práce. Vláda však má možnosť zrušiť aj niektorý z ostatných dní pracovného pokoja. V hre stále zostáva Sviatok práce (1. máj), Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a Výročie SNP (29. august).
Vatikánska zmluva a cirkevné sviatky
Koaliční poslanci môžu naraziť na Vatikánsku zmluvu, ktorá im zabraňuje siahať na cirkevné sviatky, ktorých je deväť. Ak by sa poslanci parlamentu predsa len rozhodli niektorý z cirkevných sviatkov vypustiť, podľa právnikov by konali v rozpore s článkom deväť tohto dokumentu.
Reakcie na vládny návrh
Návrh na zrušenie sviatkov vyvolal vlnu kritiky zo strany opozície, akademickej obce, niektorých zamestnávateľov, miest a predovšetkým odborárov a ľudskoprávnych aktivistov.
Kritika opozície
Predseda strany Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka komentoval, že premiér v sebe „nezaprel autoritára“ a „neomylne“ si na rušenie vybral práve 17. november. „Premiérovi je možno 17. november ukradnutý, ale pre nás je to viac než dátum. Je to pripomienka toho, že slobodu si musíme vždy znova vybojovať. Aj dnes,“ zdôraznil líder PS. Podpredseda KDH Viliam Karas potvrdil, že „17. november je pre opozíciu citlivá otázka“, ktorú považuje za jablko sváru. Podľa šéfky strany Za ľudí Veroniky Remišovej premiér dokázal, že „pohŕda demokraciou“.
Reakcie akademickej obce a finančného sektora
Univerzity a banky sa zhodli v tom, že Deň boja za slobodu a demokraciu si zaslúži špecifický prístup. Rektor Univerzity Komenského Marek Števček vyjadril, že 17. november je deň, keď v roku 1939 nacisti zatvorili české vysoké školy a viedol k ukončeniu totality v roku 1989. Univerzita Komenského, ku ktorej sa pridala aj Vysoká škola múzických umení, potvrdila, že študentom v tento deň dá symbolicky rektorské voľno.
Najväčšia banka, Slovenská sporiteľňa, avizovala, že tisíce jej zamestnancov nebudú musieť 17. novembra do práce. „Ekonomické dáta jednoznačne potvrdzujú, že sloboda nám priniesla prosperitu a lepší život pre ľudí. Verím v budúcnosť Slovenska ako modernej, a najmä demokratickej krajiny. Preto počas Dňa boja za slobodu a demokraciu ostanú všetky naše pobočky zatvorené, rovnako tak aj naša centrála,“ povedal riaditeľ bankovej inštitúcie Peter Krutil.
V politike: Rudolf Huliak vs. Tamara Stohlová
Postoj zamestnávateľov
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení v minulosti navrhovala zníženie počtu sviatkov ako kompenzáciu pre obchody. Reťazec Jednota, ktorý zamestnáva viac ako 14-tisíc ľudí, uviedol, že uvedenie návrhu do praxe by znamenalo, že prevádzky zostanú otvorené. Hovorkyňa spoločnosti Jana Kuklová dodala, že aktívne pracujú s dosahmi konsolidačného balíčka.
Kaufland, ktorý dáva prácu viac ako 8-tisíc ľuďom, hovorí, že návrh na rušenie sviatkov si vyžaduje dôkladné zváženie všetkých dosahov. Hovorkyňa reťazca Paulína Krajíčková zdôraznila, že ide zatiaľ len o legislatívny návrh a je predčasné hovoriť o konkrétnych finančných dosahoch.
Nespokojnosť odborárov a ľudskoprávnych aktivistov
Vlna kritiky sa spustila aj zo strany odborárov a ľudskoprávnych aktivistov, ktorí zhodne upozorňujú na to, že Slováci už aj bez rušenia sviatkov majú v EÚ jeden z najvyšších počtov odpracovaných hodín. Čísla Eurostatu ukazujú, že v práci v priebehu týždňa trávime priemerne 37,6 hodiny, čo je o 1,5 hodiny viac, ako je priemer v únii.
„Na Slovensku už dnes pracujeme viac hodín týždenne, než je priemer EÚ. Zároveň pracujeme za nižšiu mzdu, ako je európsky priemer. Znižovanie počtu voľných dní tak len ďalej zhorší situáciu zamestnaných na Slovensku. Dni pracovného pokoja sú nevyhnutnou súčasťou ochrany práv pracujúcich. Konsolidácia nesmie prebiehať na úkor ľudských práv,“ zdôraznil riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) rovnako upozornila, že mnohí zamestnanci by po zrušení sviatkov prišli o možnosť získania príplatku za prácu počas voľných dní. Menej sviatkov bude znamenať väčší počet odpracovaných hodín. „Ekonomický model Slovenska je stále postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín. Stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší,“ priblížili odborári.
Podľa konfederácie by sa mal štát namiesto zvyšovania pracovného zaťaženia viac sústrediť na udržateľné riešenia zamerané na zlepšovanie pracovných podmienok. „Slovensko by sa malo inšpirovať krajinami, ktoré dokázali zvyšovať mzdy bez zvyšovania počtu odpracovaných hodín. Investícia do vzdelávania, školení zamestnancov a modernizácie pracovných postupov má oveľa väčší potenciál ako rušenie sviatkov a znižovanie možností na oddych,“ uzatvára KOZ.
Náhrada za transakčnú daň
Návrh na zrušenie viacerých dní pracovného pokoja má vláde pomôcť s konsolidáciou verejných financií, konkrétne nahradiť časť výdavkov, o ktoré štátna pokladnica príde po úprave kritizovanej transakčnej dane. Pôvodne plánovaných 700 až 800 miliónov eur ročne z tejto dane už nebude pritekať v plnej výške. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) vyčíslil, že úprava by mohla priniesť výpadok asi 200 miliónov eur, zatiaľ čo poslanec za SNS Roman Michelko hovorí o výrazne nižšom čísle - okolo 50 miliónov eur.