Pieseň "Každý deň budú vraj Vianoce", ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou predvianočnej atmosféry, má za sebou zaujímavý príbeh vzniku a nečakaného úspechu. Hoci dnes patrí k najkrajším sviatočným hitom, jej cesta na vrchol nebola jednoduchá. Autorsky sa na nej podieľal líder skupiny LOJZO Marián Kochanský († 50), ktorý ju naspieval spolu s legendárnym Mecom Žbirkom (67).
Nečakaný hit: Od zabudnutia k vianočnej klasike
Ako prezradil Mariánov syn Marek Kochanský (43), pieseň "Každý deň budú vraj Vianoce" vznikala postupne a pôvodne nebola vôbec zamýšľaná ako vianočná skladba. Paradoxne, hudbu zložil Marián Kochanský ešte počas socializmu v Československu, zatiaľ čo text vznikol až po Nežnej revolúcii a rozdelení Československa. Marek si pamätá, ako jeho otec koncom 80. rokov prišiel domov z práce, zavrel sa do spálne s akordeónom a hral. Vtedy ešte len zasvätení vedeli, že melódia vznikla oveľa skôr ako samotný text.
Pieseň vyšla ako bonusová skladba na štvrtej LP platni skupiny Lojzo. V rádiách sa jej však vtedy príliš nedarilo, uprednostňovalo sa najmä americké zameranie. "Skladba zapadla prachom a nič sa s ňou nedialo," spomína Marek.
Zlomový moment: Vianočná reklama mobilného operátora
O záchranu pesničky z zabudnutia sa postaral až jeden slovenský mobilný operátor, ktorý si ju vybral do svojej vianočnej reklamy. "Myslím si, že to bol zásadný zlom," hovorí Marek. "Pesnička akoby vstala z mŕtvych a pomaly zabudnutá, nádherná skladba sa dostala na obrazovky komerčných televízií. Začali ju vo veľkom hrať rádiá." Práve vďaka spojeniu s vianočnou reklamou si ju ľudia začali spájať s najkrajšími sviatkami roka.
Napriek tomu, že pieseň pôsobí vianočne a má to aj v názve, jej hlbší význam je iný. "Hovorí o niečom úplne inom," vysvetľuje Marek. "Pesnička už vtedy vystihla neistotu v ľuďoch, či naozaj niekedy príde zmena k dobrému a pozitívnemu. Je to nádherný text, ktorý poukazuje na to, aby sme sa netešili vopred." Text metaforicky opisuje sklamanie z nenaplnených očakávaní po Nežnej revolúcii, kedy ľudia verili v lepšie časy, no realita sa uberala iným smerom.
"Len v dávnych bájkach víťazí česť, rozum a láska nevinná.
Čoraz viac pravdy má tvrdá päsť, bude to liečba povinná.
Každý deň budú vraj Vianoce, ticho šepkajú ľudia po vonku.
Už sa nám pozlátka ligoce, čo však ukrýva? Iba kamienok, či sladkú salónku?"
Spomienky na Vianoce s Mariánom Kochanským
Marek Kochanský sa v rozhovore podelil aj o osobné spomienky na Vianoce so svojím otcom, Mariánom Kochanským. Hoci bol Marián úspešným hudobníkom a lídrom skupiny Lojzo, doma bol predovšetkým dobrým otcom. Jeho úloha pri Vianociach sa často začínala už pri zháňaní vianočného stromčeka.
Vianočný stromček ako výzva
V 80. rokoch, keď rodina ešte nemala auto, bolo pre Mariána Kochanského často náročné priniesť domov borovicu. "Otec sa s borovicou teperil v autobuse. Čím bol stromček väčší, tým to bola väčšia fuška," opisuje Marek. Po tom, čo si Marián neskôr zaobstaral auto, sa situácia s prepravou stromčeka zjednodušila. Technická zručnosť však nebola jeho silnou stránkou. "Pre neho bolo ukrutné už len osadiť stromček do stojana!" dodáva Marek.
Inštalácia stromčeka bola pre otca často sprevádzaná nervami a potokmi potu. Podobnú výzvu predstavovalo pre mladého Mareka zapájanie elektrických sviečok. "Najprv ich bolo treba po roku rozmotať, potom prichádzala ďalšia časť - osadiť ich na stromček, dať šnúru do zásuvky, zapnúť a tramtadadá - stromček sa nerozsvietil!" spomína na skúšku trpezlivosti.
Štedrovečerná večera a darčeky
Na rozdiel od tradičného štedrovečerného kapra, rodina Kochanských zvykla jesť vyprážané filé s majonézovým šalátom. Marián Kochanský nebol veľký kuchár a jeho kulinárske umenie sa obmedzovalo na jednoduché jedlá. "Keď už bolo najhoršie, urobil nám mäso na panvici, niekedy bolo aj tvrdšie. K tomu sme si dali kečup a chlieb. Išlo hlavne o to, aby sme neumreli od hladu," smeje sa Marek.
Počas Vianoc sa nikto z rodiny nesnažil spievať koledy ani hrať na nástroje. Jediným hudobným sprievodom bol starý naťahovací zvonček, ktorý hral vianočnú melódiu. Každé Vianoce však nevyhnutne končili pri filme "Tri oriešky pre Popolušku".
Čo sa týka darčekov, Marián Kochanský si rovnako ako jeho syn želal predovšetkým, aby bola rodina spolu a všetci boli zdraví. Praktické darčeky ako žiletky, ponožky či župan boli bežnou súčasťou jeho vianočných prekvapení. Väčšiu radosť mu však robilo dávať darčeky deťom. Zohnať vtedy nedostatkové hračky ako lego, ktoré bolo často len tuzexovým tovarom, nebolo jednoduché, no Mariánovi sa to vždy nejako podarilo.
Radosť zo života - Marián Kochanský
Vianoce v Domove dôchodcov
Marián Kochanský, ktorý bol okrem iného riaditeľom Domova dôchodcov v Dúbravke, často absolvoval "prvé Vianoce" so svojimi zverencami. "Nikdy nezabudol na slávnostný príhovor pre svojich seniorov a popriať im pokojné sviatky. Najprv teda robil Vianoce tam a až potom prišiel domov," spomína Marek.
Kochanski: Odkaz otca žije ďalej
Marek Kochanský, ktorý pracuje ako kameraman v televízii, kráča v otcových šľapajach aj ako frontman kapely Kochanski. Kapela vznikla na otcovu počesť a hráva prerobené verzie jeho najznámejších skladieb. "V kapele sme sa rozhodli, že skladbu Každý deň budú vraj Vianoce budeme hrať na každom koncerte," hovorí Marek. "Hrali sme ju už 250-krát, vždy ňou končíme vystúpenie. Snažíme sa, aby sme naplnili otcovu myšlienku."
Fanúšikovia Mariána Kochanského často prichádzajú za Marekom po koncertoch a spomínajú na jeho otca. Tešia sa, že jeho hudba žije ďalej. "Stáva sa mi to stále. Prídu za mnou a hovoria o otcovi. Tešia sa, že jeho muzika žije ďalej," dodáva Marek.