Každý rok koncom októbra sa katolíci ocitajú v rovnakej situácii. Namiesto kytíc na cintorín prinášajú deti do školy tekvice a namiesto rozprávania o spoločenstve svätých čelia otázkam o čarodejniciach a démonoch. Mnohí veriaci a rodičia majú z Halloweenu úprimnú a legitímnu obavu. Reakcie sú často buď defenzívne - prísne zakazovanie a strašenie. Pohľad na nasledujúce dušičkové a halloweenske dni v kultúrnom, náboženskom a historickom kontexte ich vývoja môže pomôcť objaviť hlboké a naliehavé výzvy, ktoré Cirkev adresuje veriacemu katolíkovi.
Masívna sekularizácia a strata kresťanského štýlu života v spoločnosti vytvára tlak na kresťana, ktorý chce zostať verný svojej viere a ktorý sa podvedome dostáva do silno obranného postoja, ktorý ho paralyzuje a oslabuje. Pápež František vo svojej analýze postavenia katolíka v dnešnom svete poukazuje na nebezpečenstvo tohto defenzívneho postoja: „Kresťanský ideál bude vždy pozývať na prekonávanie podozrievavosti, trvalej nedôvery a strachu z napadnutia; teda na zmenu tých obranných postojov, ku ktorým nás vedie dnešný svet.“
Pápež František vo svojich výzvach na otvorenosť iba pokračuje vo výzvach a sebavedomí, ktoré chcel vliať katolíkovi do srdca Druhý vatikánsky koncil či pokoncilové dokumenty ako Evangelii nuntiandi pápeža Pavla VI. Konštitúcia Gaudium et Spes sa doširoka venuje problematike vzťahu viery a kultúry a sebavedome konštatuje (č. 88): „Cirkev je poslaná k všetkým národom každého veku a každej krajiny, a preto sa neviaže výlučným a nerozlučným spôsobom na nijakú rasu, na nijaký národ, na nijaký osobitný životný štýl, na nijaké dávne ani nové obyčaje. Verná svojim vlastným tradíciám a zároveň vedomá si svojho univerzálneho poslania, môže sa spájať s rozličnými formami kultúry, čím získava aj Cirkev, aj jednotlivé kultúry.“
Kristova dobrá zvesť neprestajne obnovuje život a kultúru padlého človeka. Bojuje proti omylom a zlám, ktoré pochádzajú z ustavične hroziacich zvodov hriechu, a odstraňuje ich. Neprestajne očisťuje a povznáša mravy národov. Nebeskými bohatstvami akoby znútra zúrodňuje, upevňuje, zdokonaľuje a v Kristovi obnovuje hodnoty ducha a vlohy každého národa a každého veku. Práve otázka Halloweenu môže byť krásnou ilustráciou tohto zložitého procesu, procesu stretu kultúr, kreativity kresťanskej viery, jej inkulturácie, výziev očisťovať a pozdvihovať spoločnosť a jej kultúru i obranného a ustráchaného postoja viery, ktorá je v kríze.
Katolícke korene Halloweenu
Pôvod a význam pojmu „Halloween“
Slovo „Halloween“ pochádza zo stredovekej Británie a Írska. Slovom „hallows“ označovali „svätých“. Preto je úplným nezmyslom povedať, že Halloween je pohanský sviatok. Halloween je len staroanglickou verziou nášho „Sviatku všetkých svätých“ (All Hallows' Eve, teda predvečer Sviatku všetkých svätých). Pohania všetkých svätých predsa neoslavovali, ale Cirkev ich oslavovala už od prvých storočí. Bohužiaľ, dnes toto slovo evokuje skôr sekularizované maškarády, ktoré už dávno zabudli na pôvodný zmysel tohto slova.
Historický vývoj Sviatku všetkých svätých
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, takzvaný Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne, a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731 - 741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827 - 844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je Slávnosť všetkých svätých dňom pracovného pokoja.
Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky)
Druhým významným sviatkom, ktorý nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých, je spomienka na všetkých verných zosnulých - ľudovo nazývaná Dušičky. Túto spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny (Francúzsko) roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka v priebehu 11. storočia veľmi rozšírila a v Ríme ju prijali v 14. storočí. Je dňom modlitby za zomrelých.
Veriaci, ktorí v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívia kostol alebo kaplnku a pomodlia sa Modlitbu Pána a Vyznanie viery, môžu získať úplné odpustky, ktoré možno privlastniť dušiam v očistci. Na získanie týchto odpustkov je potrebné splniť tri podmienky: svätá spoveď (krátko pred alebo po), sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Svätého otca. Okrem toho je nevyhnutné vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, dokonca aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky pre duše v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra.
Stret kultúr a pôvod halloweenskych zvykov
Inkulturácia a transformácia zvykov
Oslava týchto sviatkov mala rozličné kultúrne prejavy a zvyky v rozličných častiach sveta. Ako v iných kultúrach, nastal tu aj stret keltskej kultúry, zvykov a osláv s novým kresťanským náboženstvom a cirkevnými oslavami. Samozrejme, niektoré kultúrne prejavy a zvyky zostali prítomné a boli pretvorené, dal sa im kresťanský zmysel. Tak je to aj na Slovensku, kde je „šibačka“ či „oblievačka“ na Veľkú noc pozostatkom starých slovanských kultov jari a plodnosti. Niektoré pozitívne a neškodné pohanské kultúrne prejavy boli integrované do nových kresťanských slávení, iné boli vykoreňované a odstraňované (najmä magické obrady a pod.).
Pôvod masiek a „Danse macabre“
Dnes sa mylne dávajú halloweenske zvyky do priameho súvisu s kultom rozšíreným v Británii dávno pred zavedením cirkevného sviatku Halloweenu. Niektoré prepojenia halloweenskych zvykov s pohanskými druidskými mágiami sú skôr konštrukciami, ktoré vznikli až po takmer tisíc rokoch. Dominikán Augustine Thompson píše, že zvyk obliekať sa do masiek nepochádza z Írska, ale z Francúzska 14. a 15. storočia. Je spojený s obrazom Danse macabre (Tanca smrti), ktorý mal v deň dušičiek pripomínať pominuteľnosť ľudského života a potrebu dobrej prípravy na smrť. Niekedy bol tento tanec aj symbolicky predvádzaný ľuďmi, ktorí sa obliekli do oblečenia rozličných životných stavov (kráľov, rytierov, pápežov, roľníkov, malomocných). Do halloweenskych zvykov sa to dostalo pravdepodobne až v 18. storočí zmiešaním írskych a francúzskych kolonistov a ich zvykov v amerických kolóniách.
„Souling“ a „Trick or Treat“
Detské zbieranie sladkostí má svoje korene v britskom a írskom zvyku navštevovať v čase Sviatku všetkých svätých a zosnulých domy v okolí a pýtať si takzvaný „soul-cake“ (zákusok alebo sladkosť za dušu v očistci). Pri tom sa sľúbila modlitba za zomrelých z tej-ktorej rodiny, prípadne sa zaspieval krátky popevok, ktorý vyjadroval modlitbu za zomrelých, poďakovanie či požehnanie. Nazývali to aj souling. Klasické americké zvolanie detí počas návštevy domu „trick or treat“ je v Amerike zasa príspevkom anglických katolíkov.
Niektorí mylne tvrdia, že ide o pohanský druidský rituál. Iná teória spája pôvod frázy „trick or treat“ s protikatolíckymi výpadmi na Deň Guya Fawkesa (5. novembra) v Anglicku. Medzi rokmi 1500 až 1700 nemali katolíci v Anglicku legálne práva a slúženie omše bolo hrdelným zločinom. O najznámejší pokus odporu sa pokúsil Guy Fawkes, ktorý chcel pušným prachom vyhodiť do povetria celý anglický parlament. Sprisahanie bolo odhalené a Fawkes bol 5. novembra popravený. Počas tohto dňa si skupiny protestantov nasadzovali masky a v noci vtrhávali ku katolíkom a vyžadovali od nich pivo a koláče na oslavu svojho Dňa Guya Fawkesa so zvolaním: „trick or treat“. Po príchode írskych a britských katolíkov do Ameriky sa táto tradícia zliala s inými ľudovými zvykmi a napokon sa pevne naviazala na dátum 31. októbra. V novom, prevažne protestantskom americkom prostredí, sa tieto katolícke ľudové prvky postupne vyprázdnili od pôvodného náboženského významu a stali sa folklórom.
Mýtus o Samhain a Jack-o‘-lantern
Niektoré zdroje uvádzajú, že Halloween sa spája s keltským pohanským sviatkom Samhain, ktorý sa konal v noci z 31. októbra na 1. novembra. Avšak, Sviatok všetkých svätých vznikol nezávisle od keltského sviatku Samhain. Halloween odzrkadľuje ľudové zvyky, ktoré katolíci v Írsku, Británii a Francúzsku spájali so sviatkom Všetkých svätých. Je zrejmé, že do týchto ľudových zvykov prešli aj prvky z pôvodne pohanského sviatku, podobne ako je to pri slávení Vianoc.
Írski kresťania si z pohanských tradícií ponehali zvyk vyrábať lampáše z vydlabanej repy (neskôr, po príchode do Ameriky, nahradenej tekvicou). Pôvodne zrejme lampáše slúžili na odplašenie zlých duchov (pohanský prvok). Vyrezávané tekvice, známe ako Jack-o‘-lantern, majú pôvod v írskom folklóre o Jackovi, ktorý prekabátil diabla. Hoci halloweenske tekvice sa začali stávať súčasťou Halloweenu až po príchode britských a írskych kolonistov do Ameriky, je pravdepodobné, že aj tieto zvyky sú pozostatkom keltských osláv úrody. Na záver ešte spomeňme halloweenske čarodejnice, ktoré vznikli až v 19. storočí, keď už Halloween v Amerike bol zmeskou všeličoho, čo sa doň časom popridávalo.
Moderný Halloween: Sekularizácia a výzvy pre katolíkov
Komerčná podoba a fascinácia zlom
V 19. a 20. storočí pribudli nové komerčné motívy (čarodejnice, strašidelné masky) a Halloween sa úplne sekularizoval a komercionalizoval, podobne ako mnohé aspekty Vianoc či Veľkej noci. V dnešnej zosvetšenej dobe sa už vo veľkej miere Halloween stal sekulárnou oslavou zbavenou svojho pôvodného katolíckeho obsahu. Miestami sa z neho stáva aj istý druh maškarády, ktorá má záľubu v temných a strašných veciach, čo je istá móda aj v kinematografii.
Mylné interpretácie a fundamentalizmus
Niektoré zdroje uvádzajú, že Halloween sa spája s keltským pohanským sviatkom Samhain, ktorý sa konal v noci z 31. októbra na 1. novembra. Pôvodne boli Druidi, ktorí v Británii a Írsku oslavovali koniec leta tým, že prinášali obete Samhainovi. Verili, že 31. októbra Samhain zhromaždil v podobe démonov duchov všetkých mŕtvych. V noci Samhain prebiehali bujaré oslavy s ohňami a maskami. Druidskí kňazi údajne viedli ľudí k diabolským uctievacím ceremóniám, v ktorých boli prinášané zvieracie a ľudské obete. Niektorí kritici tvrdia, že zvolanie „trick or treat“ má pôvod v týchto druidských praktikách, keď si kňazi žiadali obete. Tieto tvrdenia však nie sú historicky podložené a sú skôr konštrukciami, ktoré vznikli až po takmer tisíc rokoch.
Scott Richert správne poukazuje na to, že väčšina argumentov (napríklad aj argument, že trick and treat je druidské zaklínadlo), ktoré kresťania (aj niektorí katolíci) používajú proti Halloweenu, pochádza z roku 1980 z pamfletov amerického protestantského fundamentalistu Jacka Chicka, ktorý mal silne protikatolícke názory. Niektoré jeho argumenty prebrali mnohí protestanti, ba dokonca aj mnohí katolíci.
Okultizmus a zneužitie
V katolíckych kruhoch sa oprávnene objavujú obavy z démonických vplyvov. Diabol použije čokoľvek proti človeku, aj Halloween, aj Vianoce, Bibliu či Eucharistiu. Akékoľvek informácie (vrátane tvrdení o Halloweene), ktoré pochádzajú priamo z diablových úst (aj počas exorcizmu), musia byť prijímané s maximálnou opatrnosťou a rozlišovaním, a nikdy nie ako zdroj vieroučnej autority. Učiteľ náboženstva koná na základe poverenia Cirkvi. V Halloweene sa v sekulárnom prostredí prejavuje fascinácia zlom a svetom démonov, čo sa odráža napríklad aj v stále ohavnejších maskách. Väčšina pôvodných halloweenskych zvykov však nemá s okultizmom nič spoločné.
V niektorých okultných kruhoch je i snaha konať práve v tieto dni satanské rituály. Ale dialóg kultúr neznesie povrchnosť a je potrebné si radšej overiť zdroj skôr, než odsúdime niečo ako okultné a nebezpečné. Z pohľadu kresťanskej viery je preoblečenie sa za Drakulu, bosorku, smrtku alebo čerta nespojiteľné s kresťanským svedectvom. Biblia prikazuje kresťanom „...a nezúčastňujte sa neplodných skutkov tmy, radšej ich kárajte.“ (Efezským 5, 11) a varuje: „Čo pohania obetujú, to obetujú démonom a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov.“ (1. Korinťanom 10, 20).
Katolícka odpoveď a alternatívy
Sláviť náš sviatok s obnovenou vierou
Výzvou pre katolíkov je skôr to, aby katolícky Sviatok všetkých svätých (a takisto sviatok svätého Mikuláša, Vianoce či Veľkú noc) slávili s obnovenou vierou a kultúrnou tvorivosťou. So slovom Halloween sa spája obrovské množstvo prejavov, tradícií, zvykov, ktoré majú mnohoraký pôvod v rozličných obdobiach, národoch, kultúrach a náboženstvách a chcelo by to dôkladnú historickú štúdiu, aby sme si urobili v tej spleti nejakú predstavu. Sláviť Halloween? Áno, máme ho sláviť! Je to predsa náš Sviatok všetkých svätých (All Hallows' Eve)! Nemusíme ho nazývať Halloween. Na Slovensku je to stále Sviatok všetkých svätých. Ale deti sa stretávajú so slovom Halloween a je dobré poukázať na to, že Halloween je pôvodne vlastne tým istým naším Sviatkom všetkých svätých.
Prekonanie defenzívy a konštruktívna katechéza
Problémom nie je to, či nám kradnú Halloween. Každý sa kultúrne prejavuje podľa svojho presvedčenia a ľudských hodnôt, ktoré vyznáva, a nikomu sa nedá nanútiť viera ani kultúra. Namiesto defenzívneho strašenia je potrebné poukázať na stredoveký kresťanský pôvod ľudových zvykov (souling, vigília sviatku Všetkých svätých) a kriticky rozobrať rozšírené mýty pochádzajúce z fundamentalistických kruhov. Cirkev vyzýva k ofenzívnej katechéze, ktorá namiesto boja proti komercionalizovanému sviatku využíva jeho prítomnosť na prehĺbenie obsahu Dušičiek a Spoločenstva svätých, čím poskytuje konštruktívnu alternatívu.
Súčasný tzv. „Halloween“ má viac rovín. Bezprostredne ide o zábavu, ktorá dáva životu niečo výnimočné, romantické, tajomné, vytrháva z každodennosti, problémov, nudy či dokonca prázdnoty. Aj dnešné „zábavky“ prezrádzajú, že ľudské srdce potrebuje „oslavu“, potrebuje „sláviť“, potrebuje vyjsť z bežnej každodennosti do sféry údivu. Nejde tu len o to, či máme dovoliť alebo zakázať deťom súčasné ponuky halloweenskych zábav. Ide o to, že aj my katolíci chceme a potrebujeme „sláviť“, potrebujeme aj zážitok, aj zábavu. Ide o to, aby to však zodpovedalo našej viere, vyvieralo z jej vnútra, bolo v hlbokom súzvuku s ňou v jednote života a v ustavičnej kultúrnej tvorivosti. V tomto období, na začiatku novembra, si Katolícka Cirkev pripomína dva významné sviatky. Prvým je Slávnosť všetkých svätých, ktorá pripadá na 1. november. Tento deň, už po stáročia spojený s nádejou na vzkriesenie, by mal byť dňom radosti, nie strachu. V kresťanskom ponímaní smrť nie je konečným koncom, ale realitou, ktorú treba prijať na ceste do večného mesta plného blaženosti všetkých oslávených Pánom.
Slávia katolíci Halloween? | vKONTEXTE 8
Ako praktizovať katolícku alternatívu
Katolícke národy majú svoje vlastné kultúrne špecifiká v prežívaní týchto dní. Na Slovensku sú tradičné zvyky spojené s liturgiou, návštevami cintorínov a spomienkou na zosnulých. Okrem liturgie svätej omše, ktorá bola vždy srdcom každého katolíckeho slávenia, máme zvyk navštevovať cintoríny, vyzdobiť hroby, typické boli „novembrové chryzantémy“, zapáliť sviečky, ktoré symbolizujú večné svetlo a modlitbu za duše zosnulých.
Rehabilitácia zvyku Soul-cakes: Vysvetlime deťom pôvodný zvyk modlitby za zomrelých. Takto urobíme to, čo robili kresťania vždy: prijmeme z kultúry to, čo je dobré, adaptujeme to, vylepšíme a urobíme z toho nástroj posvätenia. Máme prehĺbiť svoju katolícku vieru a vierou tvoriť kultúru v dialógu s novými impulzmi - aj keď nie vždy sú tieto kultúrne impulzy len pozitívne. Obavy o výchovnú ne/vhodnosť zaplavenia sveta detí rozličnými desivými a temnými vecami sú niekedy aj na mieste. Treba byť obozretní. Tieto veci vysvetľujme deťom, tieto veci prežívajme a slávme vo viere a tieto veci vyjadrujme v kultúrnych prejavoch a zvykoch.
Ako príklad konkrétnej ponuky pre katolícke rodiny môže slúžiť aktivita Oratória svätého Filipa Neriho s deťmi, ktorú zorganizovali vo farnosti v Senci. Rozhodli sa tvorivo využiť všetky impulzy, ktoré priťahujú detskú pozornosť v dnešných často sekularizovaných halloweenskych oslavách: od tekvíc cez masky, tajomnosť, sviečky, tmu, zábavu, tanec, ale v kontexte katolíckej viery a posolstva.