Katolícka cirkev predstavuje najväčšiu kresťanskú cirkev na svete. Je tvorená spoločenstvom veriacich, ktorí sú organicky spojení v Duchu Svätom tou istou vierou, tými istými sviatosťami a tou istou správou. Tieto spoločenstvá sú zoskupené do rozličných hierarchicky spojených celkov, ktoré tvoria miestne cirkvi alebo obrady.
Definícia a štruktúra Katolíckej cirkvi
Pojmom Katolícka cirkev sa označuje celý rad cirkevných hierarchických spoločenstiev, inštitúcií a zriadení na subnárodnej, národnej aj nadnárodnej úrovni. Zahrňuje rôzne právne samostatné celky či osoby, ako sú farnosť, diecéza či národná provincia. Samotná Katolícka cirkev ako celok nie je právnym subjektom. Slovo „katolícka“ v jej názve znamená „všeobecná“ alebo „celosvetová“.
Cirkev sa definuje v spoločenstve s inými cirkvami ako ľud Novej zmluvy, založený Ježišom Kristom. Veriaci si navzájom uznávajú nepretržitú dejinnú kontinuitu s prvotnou cirkvou, ktorá je zaručená neprerušenou apoštolskou postupnosťou biskupským a kňazským svätením. Základom viery je presvedčenie, že Cirkev bola založená zoslaním Ducha Svätého na Turíce, pričom jej hlavou má byť Peter a jeho nástupcovia.
Katolícka cirkev uznáva apoštolskú postupnosť pravoslávnych a starokatolíckej cirkvi, ale vyslovila sa negatívne o tej, ktorá vznikla z reformácie.
Historické podmienky pre vznik Katolíckej cirkvi sa rodili postupne, najmä po období prenasledovania zo strany Rímskej ríše, prostredníctvom prvých koncilov, dokončenia zbierky biblických kníh a uznania kresťanstva cisárom Konštantínom I.
Cirkvi sui iuris a rozdelenie do tradícií
Katolícku cirkev tvorí aktuálne 24 cirkví sui iuris. Tieto sú rozdelené do piatich hlavných tradícií:
- Alexandrijská
- Antiochijská
- Arménska
- Chaldejská
- Konštantínopolská
- Latinská (západná)
Každá z týchto cirkví patrí k niektorému z obradov. Napriek tomu, že Rímskokatolícka cirkev patrí k rímskemu obradu, lokálne sa v nej môžu vyskytovať aj iné západné obrady, napríklad ambroziánsky či mozarabský.
Východné katolícke cirkvi a ich význam
Katolícka cirkev si vysoko cení ustanovizne, liturgické obrady, cirkevné tradície a spôsob života východných cirkví. Tieto tvoria neoddeliteľné dedičstvo univerzálnej Cirkvi. Východné cirkvi sú považované za živých svedkov tejto tradície a sú podporované v ich poslaní.
Princíp jednoty v rozmanitosti je kľúčový: hoci sa partikulárne cirkvi (východné aj západné) čiastočne líšia obradmi, liturgiou, cirkevnou disciplínou a duchovným dedičstvom, všetky sú zverené pastierskemu vedeniu rímskeho veľkňaza (pápeža). Partikulárne cirkvi sú si rovné čo do vážnosti a majú rovnaké práva i povinnosti. Zvláštna pozornosť sa venuje ochrane a rozvoju všetkých partikulárnych cirkví, vrátane ustanovovania farností a vlastnej hierarchie.
Východní kresťania katolíci majú právo a povinnosť zachovať si svoje právoplatné liturgické obrady a disciplínu bez zbytočných zmien, s výnimkou organického vývoja. Ak došlo k odchýlkam, majú sa snažiť vrátiť k tradíciám otcov.
Liturgia a obrad
„Rítus“ alebo obrad je spôsob, ktorým sa slávi liturgia. Každá cirkev môže mať svoj obrad, pričom v rámci jednej cirkvi môže existovať viacero obradov. Dva najrozšírenejšie obrady sú rímsky obrad (latinský obrad) a byzantský (gréckokatolícky) obrad. Oba boli preložené do mnohých miestnych jazykov.
Liturgia sa skladá z meniteľných a nemeniteľných častí. Nemeniteľné sú časti božského pôvodu (napr. slová Ježiša pri Poslednej večeri). Zatiaľ čo nemeniteľné časti tvoria základ viery a tradície, meniteľné časti môžu byť prispôsobované času a miestu, aby sa Ježišovo tajomstvo mohlo ohlasovať, sláviť a žiť univerzálne. Preto sa bohoslužba v Afrike líši od tej v Európe, alebo sa inak slávi vo farnosti a inak v kláštore či na Svetových dňoch mládeže.
Jednotu v mnohotvárnosti zabezpečuje vernosť apoštolskej tradícii, teda spoločenstvo vo viere a sviatostiach prijatých od apoštolov, ktoré je garantované apoštolským nástupníctvom.
Cirkevná hierarchia a správa
Základom cirkevného usporiadania je presne štruktúrovaná cirkevná hierarchia. Na čele Katolíckej cirkvi stojí rímsky biskup - pápež. Jemu podliehajú v duchovnej a právnej rovine všetci biskupi sveta, ktorí sú nástupcami apoštolov. V duchovnej rovine sú nad biskupmi kardináli, ktorí sú pápežovými blízkymi spolupracovníkmi a majú právo voliť nového pápeža.
Biskupi majú svojich pomocníkov v kňazoch a diakonoch, ktorí taktiež uplatňujú apoštolskú službu.
Inštitucionálna správa Katolíckej cirkvi kopíruje štruktúru cirkevnej hierarchie. Pápež je na čele mestského štátu Vatikán, kde sídlia ústredné inštitúcie Cirkvi. Biskupi a kardináli predsedajú kongregáciám, ktoré možno prirovnať k cirkevným ministerstvám.
Dejiny východných katolíckych cirkví | Historický dokument
Štatistiky a demografia
Katolícka cirkev je celosvetovo najväčšou kresťanskou cirkvou. Ku koncu roka 2003 bolo evidovaných približne 1 085 557 000 členov, čo predstavuje viac ako polovicu všetkých kresťanov. Na Slovensku má Katolícka cirkev okolo 3,6 milióna veriacich, z čoho väčšina (cca 3,4 milióna) patrí k Rímskokatolíckej cirkvi.
Počet členov má v súčasnosti vzrastajúcu tendenciu, predovšetkým v Afrike a Ázii, hoci v Európe a USA stráca politický vplyv. Nárast medzi rokmi 1978 a 2000 dosiahol približne 288 miliónov veriacich. V posledných rokoch však dochádza k poklesu krstených detí v tradičných európskych krajinách.
Demografické ťažisko katolicizmu sa presunulo do Južnej Ameriky v dôsledku vysokej pôrodnosti. Najrýchlejšie sa však konverziami šíri v Subsaharskej Afrike. Okolo roku 2000 sa predpokladalo, že väčšina katolíkov bude žiť v obrích metropolách s viac ako 5 miliónmi obyvateľov.
tags: #katolicke #nabozenstvo #vychodny #obrad