Čo je Krst? Pôvod a Etymológia
Krst (starogr. βάπτισμα, číta sa baptisma alebo vaptizma), čo v preklade znamená „ponorenie do vody“, je základná sviatosť a brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí. Túto sviatosť voláme aj „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom“, lebo naznačuje a spôsobuje ono narodenie z vody a z Ducha, bez ktorého nikto „nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“. Nazýva sa tiež „osvietením“, lebo tí, čo dostávajú toto poučenie, sú duchovne osvietení.
Pôvod symbolického rituálu očisty vodou, ako podmienky vstupu na spirituálnu cestu a predpokladu večnej spásy, je pripisovaný Jánovi Krstiteľovi. Práve v jeho vlastnom duchovnom hnutí bolo zaužívanou formou pokánia a obnovy života ponorenie nových adeptov do vody. Ježišov krst v rieke Jordán je považovaný za predobraz kresťanského krstu.
Slovo „krst“ je v slovenčine etymologicky príbuzné so slovom „Kristus“. Pôvodina slova Kristus v jazyku Novej zmluvy je z gréckeho Χριστός - pomazaný. Výraz „kristiť“ znamená „pokristiť sa“, teda špeciálnym spôsobom - osobne, duchovne a navždy - sa začleniť do Krista. Slovo „krst“ tak lepšie vyjadruje krstné tajomstvo ako staršie grécke slovo „baptizein“ (ponoriť, vstúpiť), teda najprv fyzicky vstúpiť do vody, v ktorej sa krstilo ponorením a následne - mocou tohto obradu - duchovne vstúpiť do kresťanského života a ponoriť svoj osobný životný príbeh do prúdu Božej lásky.
V dobách počiatku kresťanstva sa krst vykonával doslova ponorením do vody, neskôr sa v niektorých cirkvách (napr. v rímskokatolíckej) zmenil na poliatie vodou. Dôvod zmeny bol tiež v tom, že pôvodne sa krstili prevažne dospelí ľudia. Východné cirkvi si v prevažnej miere ponechali pôvodnú prax krstu ponorením, a to aj pri malých deťoch. Zároveň si ponechali pôvodnú prax udeľovania všetkých troch iniciačných sviatostí spolu - teda krstu, myropomazania (birmovania) a eucharistie.
Teologický Význam a Účinky Krstu
Krst je prvá sviatosť, bez ktorej nemožno prijať iné sviatosti. „Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi.“ Táto sviatosť:
- zmýva dedičný hriech i všetky osobné hriechy a odpúšťa tresty za ne,
- dáva Božiu milosť,
- udeľuje teologálne čnosti a dary Ducha Svätého,
- človek sa stáva novým stvorením, prijíma Božie synovstvo a stáva sa údom (členom) Kristovej Cirkvi,
- predstavuje znovuzrodenie z vody a z Ducha Svätého, čím človek získava vyšší, Boží život.
Novým narodením v krste sa dieťa stáva údom (členom) Kristovej Cirkvi a bude žiť v Kristovi. Bez krstu nikto nevojde do Božieho kráľovstva, až na špecifické aspekty, ako je túžba po krste a obetovanie svojho života na znak viery.
V katechizme sa dočítate, že krst zmýva dedičný hriech. Nejde tu o žiadny osobný hriech dieťaťa. Podľa biblického obrazu o prvotnom hriechu človeka sa tým chce povedať, že sa človek narodil do hriešneho ľudstva, a bude mať v sebe sklon, pokušenie konať zlé veci (zlo). S týmto pokušením bude musieť tuho bojovať. A krstné obmytie je práve znamením, že Kristus nad zlým pokušením, ba i nad smrťou zvíťazil, a my, keď sa ho držíme, zvíťazíme nad pokušením a smrťou s ním. Neznamená to, že pokrstené dieťa nikdy nezhreší. Znamená to, že pokiaľ bude s Kristom, bude mu on pomáhať bojovať proti pokušeniu k zlému.
Aj pokrstený človek zažije vo svojom živote ťažké chvíle, starosti, úzkosti, hriech, chorobu a smrť, ako každý iný. Ale pokrstený na to nikdy nie je sám. Kresťan vie, že je s ním Božia ruka, ktorá ho povedie. Krstom sa životné trampoty stanú akoby pôrodnými bolesťami života nového, života večného v náručí Božom. Ako hovorí pápež Benedikt XVI., "Náš život patrí Kristovi, teda už nie nám... On nás sprevádza, jeho láska nás prijíma a oslobodzuje od strachu. Menom, ktoré dostávame pri krste, nám Boh hovorí: „Po mene ťa zavolám, ty si môj“ (Iz 43,1). Pri krste sa človek nerozplýva v nejakom anonymnom božstve, ale ním sa práve potvrdzuje jeho jedinečnosť."
Pre všetkých, ktorí prijali evanjelium a počuli, že Kristus je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6), je krst jedinou cestou k Bohu a ku spáse. Zároveň však platí, že Ježiš Kristus zomrel za všetkých ľudí. Pri krste sa stávame údmi Kristovho tela, bratmi a sestrami nášho Spasiteľa a Božími deťmi. Sme oslobodení od hriechu, vytrhnutí z moci smrti a od tohto okamihu sme predurčení k životu v radosti vykúpených.
Čo je KRST a prečo je DÔLEŽITÝ?
Formy Krstu a Podmienky Prijatia
Riadny krst vodou
Riadnym vysluhovateľom krstu je diakon, kňaz alebo biskup. V prípade nevyhnutnosti - napríklad ohrozenia života - môže krstiť každý človek (aj neveriaci), musí však v sebe vzbudiť vnútorný úmysel správne a vážne udeliť sviatosť krstu. Jedine sám seba nemôže človek pokrstiť.
Matériou je svätená voda. Tá sa svätí buď priamo pred obradom krstu, alebo je posvätená pri inej príležitosti (napr. pri Liturgii krstu na Veľkonočnú vigíliu). V prípade hroziacej smrti a nedostupnosti svätenej vody sa použije akákoľvek čistá voda (z prameňa, z rieky, z mláky).
Forma krstu zostáva rovnaká. Voda sa na trikrát leje na hlavu krstenca alebo sa krstenec trikrát ponorí do krstného prameňa, teda sa takto deje vždy po vyrieknutí mien Svätej Trojice: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Dôležité je tiež trojité liatie na hlavu krstenca a vyrieknutie správnej trojičnej formulky.
Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Krstiť by sa malo predovšetkým v nedeľu (deň Pánov, deň Kristovho zmŕtvychvstania), a keď je to možné, pri sv. omši, na ktorej sa zúčastňuje farské spoločenstvo, do ktorého novopokrstený bude patriť. K sprievodným obradom patrí zrieknutie sa zlého ducha, vyznanie viery, prijatie tzv. svetla Kristovho a symbol Bieleho rúcha (tzv. krismo). Pre dieťa je potrebné zabezpečiť bielu košieľku a krstnú sviecu.
Krst je sviatosťou viery. Viera si však vyžaduje spoločenstvo veriacich. Jednotliví veriaci môžu veriť iba vo viere Cirkvi. Teda krst nie je súkromná záležitosť.
Krst Túžby a Krst Krvi
Bez krstu nikto nevojde do Božieho kráľovstva až na špecifické aspekty: túžba po krste a obetovanie svojho života na znak viery.
- Krst túžby: Katechumenom, ktorí zomrú pred krstom, zaisťuje spásu ich vnútorná túžba prijať krst, pričom sa snažili žiť život v zhode s evanjeliom, tým pádom sú duchovne pokrstení v okamihu smrti svojou túžbou. Krst túžby je teda založený na nedokonanom úprimnom prianí veriaceho dať sa pokrstiť. Aj u malého dieťaťa, ktoré rodičia chceli dať pokrstiť, no zomrelo bez krstu, platí vôľa rodičov.
- Krst krvi: V prípade mučenia a smrti kvôli viere v Krista, Cirkev garantuje, že v hodine smrti „sám Kristus zostúpi k človeku a udelí mu krst“. Krstom krvi sú teda „pokrstení“ všetci mučeníci, ktorí zomreli ako nepokrstení, za pevnú vieru v Ježiša Krista.
Podmienečný krst
V niektorých prípadoch, keď nie je možné doložiť hodnoverné svedectvo o krste, alebo krst nastal nesprávnou formou (napr. kropením vody a nie liatím), alebo v prípadoch, kedy nie je isté, či je človek pokrstený, môže mu byť udelený tzv. podmienečný krst. Krstencovi sa odporúča pred prijatím podmienečného krstu vykonať podmienečnú sv. spoveď.
Prijímatelia Krstu: Deti a Dospelí
Krst detí
Krst je schopný prijať každý dosiaľ nepokrstený človek. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. Cirkev sa od svojho počiatku drží tradície krstiť malé deti. Má to jediný dôvod: skôr ako sa my rozhodneme pre Boha, Boh sa už dávno rozhodol pre nás. Krst je teda milosť, nezaslúžený dar Boha, ktorý sa nás bezvýhradne ujíma. Preto veriaci rodičia, ktorí si želajú pre svoje dieťa to najlepšie, žiadajú krst, v ktorom sa dieťa vyslobodzuje z vplyvu dedičného hriechu a z moci smrti.
Za krst detí hovorí prax katolíckej, pravoslávnej, starokatolíckej, anglikánskej a niektorých protestantských cirkví (napr. luteránskych). Dokazuje to aj stať zo Skutkov svätých apoštolov 16, 33: „V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci (aj deti).“ Na Východe sa viera vníma skôr ako život v Kristovi a podľa Krista, účasť na živote Cirkvi ako Kristovho tela. Ak rodičia žijú v Cirkvi (v Kristovi), prirodzene vierou žije celá rodina a celá rodina má účasť na živote v Kristovi, preto je krst detí vnímaný ako prirodzená záležitosť.
Podľa tých, ktorí odmietajú krst detí (napr. baptisti a iné evanjelikálne a letničné cirkvi), mal byť človek najskôr rozhodnutý ísť za Kristom, nasledovať jeho učenie a prijať odpustenie hriechov, až potom mohol byť pokrstený (Marek 16, 16: „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.“). Krst bol súčasne verejným vyznaním vnútorného presvedčenia a viery v Krista. Tieto cirkvi zároveň sa odvolávajú na biblický verš o rozhodnutí eunucha pokrstiť sa (Sk. ap. 8, 36 - 38). Bez viery krst nemá význam, preto odmietli krstiť novorodencov. Katolícka cirkev sa zase odvoláva na biblický text Skutkov apoštolov 16,33: „V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.“ V učení cirkví, ktoré krstia deti, sa na základe tohto verša usúdilo, že slovné spojenie "i všetci jeho domáci" zahŕňa aj deti (novorodencov).
Žiadať o krst dieťaťa sú oprávnení jeho rodičia (právny zástupca). Ak žiadajú o krst dieťaťa rodičia, ktorí nie sú cirkevne sobášení, ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov - žiadateľov. Kódex kanonického práva hovorí, že krst možno udeliť dieťaťu vtedy, ak je zaručený rast dieťaťa v krstnej viere. Ak tento rast nie je zaručený, treba krst oddialiť na neskorší čas. Rodičia majú povinnosť vychovávať dieťa v katolíckej viere a byť mu príkladom.
Krst dospelých
Človek, ktorý už užíva rozum, musí pred prijatím sviatosti krstu absolvovať náležitú prípravu o základoch viery, nazývanú katechumenát. U dospievajúcich (od 7. roku) a dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Obdobie katechumenátu je individuálne, spravidla trvá 2 roky. Pre krst dospelého sa vyžaduje, aby prejavil vôľu prijať krst, aby bol dostačujúco poučený o pravdách viery a kresťanských povinnostiach a aby sa katechumenátom osvedčil v kresťanskom živote. Krst dospelých býva udelený spravidla na Veľkonočnú vigíliu. Katechumen si vyvolí kresťanské meno a môže si vybrať zo spoločenstva veriacich tzv. krstného rodiča (patróna).
Úloha Krstných Rodičov
Podmienkou vyslúženia sviatosti krstu je prítomnosť krstného rodiča (v našej oblasti je zvykom mať dvoch krstných rodičov, nie je to však podmienka). Krstný rodič musí mať absolvovaný krst, prvé sväté prijímanie a birmovku. Zároveň nesmie byť na neho uvalený žiaden cirkevný trest (exkomunikácia, interdikt) a nesmie viesť verejne hriešny život. Nemôže ním byť nekatolík (môže byť len svedkom krstu spolu s riadnym krstným rodičom). Nemôže ním byť civilne rozvedený.
Medzi krstným rodičom a dieťaťom krstom vzniká duchovné príbuzenstvo a krstný rodič / krstní rodičia majú byť pre dieťa príkladom vo viere. V jeho mene vyslovia spolu s rodičmi Vyznanie viery ako ručitelia za jeho vieru, ale aj ako zástupcovia spoločenstva Cirkvi. Krstní rodičia preberajú povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa. Ich úlohou je učiť dieťa modlitbe, privádzať ho do spoločenstva Cirkvi, k vyučovaniu náboženstva a birmovnej príprave.
Úloha krstného rodiča má predovšetkým duchovný charakter. V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. Ak krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného.
Krstný List a Cirkevná Evidencia
Krstný list je vnútrocirkevný dokument, ktorý potvrdzuje prijatie sviatosti krstu. Identifikuje veriaceho podľa mena, rodičov, krstných rodičov a podľa miesta narodenia. Zároveň sú v ňom zaznačené informácie o ďalších prijatých sviatostiach (prvé sväté prijímanie, sviatosť birmovania, manželstvo, atď.) a ďalšie dôležité záznamy. Krstný list je dokument, ktorý slúži výhradne na cirkevné účely.
Výpis z krstnej matriky (krstný list) sa žiada na farskom úrade, kde bol žiadateľ pokrstený. Ak nie je možné krstný list vyzdvihnúť osobne, je možné získať na počkanie v úradných hodinách. Jeho platnosť je spravidla 3 mesiace.
Údaje v matrikách sú chránenými osobnými údajmi, nakoľko sú nosičom informácie o svetonázore a náboženskej príslušnosti človeka a obsahujú aj ďalšie osobné údaje, zhromažďované Rímskokatolíckou cirkvou výlučne o vlastných členoch. Krstný list a akýkoľvek iný dokument vydá farský úrad len dotknutým osobám, zákonným zástupcom dotknutých osôb, alebo splnomocneným osobám, ktoré sa preukážu splnomocnením, overeným na matrike, alebo u notára.
Krst ako Brána k Ostatným Sviatostiam
Krst je základná sviatosť, brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Spolu so sviatosťou birmovania a Eucharistiou tvorí sviatosti „vstupu“ (iniciácie) do celého kresťanského života. Medzi ďalšie dôležité sviatosti patria:
- Birmovanie: Sviatosť uvádzajúca do kresťanského života, ktorá ho dopĺňa. Riadnym vysluhovateľom je biskup.
- Eucharistia: Samotný Kristus v spôsobe chleba a vína, nazývaná aj sviatosť oltárna alebo sväté prijímanie.
- Sviatosť pokánia: Nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy.
- Pomazanie chorých: Pomazáva sa posväteným olejom na rukách a na čele.
- Ordinácia (vysviacka): Prijímateľ tejto sviatosti je začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého.