Historická budova Slovenského národného divadla (SND) sa 7. mája 2019 stala dejiskom významnej udalosti v rámci Večera tanečného umenia Vysokej školy múzických umení (VŠMU) a Baletu SND. Tento projekt, ktorý podľa slov vedúcej Katedry tanečnej tvorby (KTT) VŠMU, Miroslavy Kovářovej, predstavuje nosnú spoluprácu Baletu SND a KTT HTF VŠMU, otvoril dvere mladým talentom z VŠMU už po piatykrát. Podujatie bolo predovšetkým prezentáciou záverečných prác choreografov a umeleckých výkonov študentov Katedry tanečnej tvorby. Slávnostnejší podtón večera umocnila aj skutočnosť, že VŠMU v danom akademickom roku oslavovala svoje 70. výročie.
Spolupráce a hosťujúci umelci
Na večere sa predstavili aj významní hostia a výsledky spoluprác, ktoré obohatili program. Medzi nimi bolo Súkromné tanečné konzervatórium Liptovský Hrádok, ktoré sa prezentovalo choreografiou absolventa katedry a baletného majstra Baletu SND, Igora Holováča. Program ďalej obohatili členovia Hamburg Ballett Johna Neumeiera s choreografiou Kristíny Borbélyovej, ktorá je členkou tohto súboru a zároveň študentkou externého štúdia na katedre tanečnej tvorby.
Oblasť folklórneho tanca zastúpil v programe tanečný súbor SĽUK, ktorý sa predstavil v prácach Mareka Gregu a s choreografiou jubilujúceho majstra Juraja Kubánku s názvom „Tatranskí orli“. Juraj Kubánka bol na predstavení prítomný ako jeden z mimoriadne vzácnych hostí večera. V hlavnej časti večera sa predstavil aj Balet SND v práci študenta magisterského štúdia choreografie baletu a sólistu Baletu SND, Adriana Ducina, a tiež s choreografiou Igora Holováča. Uvedené boli aj semestrálne práce študentov choreografie Hany Vidovej a Mareka Gregu. Bakalársky ročník študentov zameraných na tanečné divadlo a performanciu sa prezentoval ukážkou z predstavenia, ktoré pre nich vytvoril bývalý absolvent katedry Andrej Petrovič, taktiež osobne prítomný. Študenti VŠMU sa okrem toho pravidelne zapájajú do mobilít v rámci programu ERASMUS, ktorý im umožňuje stráviť jeden semester na škole v zahraničí.
Program a choreografické diela
Tvorcovia predstavenia si dali mimoriadne záležať na dramaturgii, čoho výsledkom bol prekvapivo silný, zaujímavý a estetický večer s motivačnými choreografiami a novými perspektívnymi talentami.
Choreografie prvej časti večera
- SOMETHING IS GOING ON: Večer začal choreografiou vytvorenou známym súčasným americkým choreografom Tycom Diorio (predmet Repertoár moderného tanca, naštudovanie: Mgr. art. Eva Lacková, ArtD.). Choreografia bola vizuálne abstraktným obrazom skupiny tanečníkov odetých do kostýmov v čiernobielych kombináciách, ktorí manipulovali so stoličkami v rôznych úrovniach. V kontexte s hudbou jazzového rytmu vytvárala dynamický pohybový op-art v geometricky sa meniacich kompozíciách.
- PRÉDATEURS: Druhým vstupom bola tanečná miniatúra „one woman show“ (semestrálna práca, choreografia: Hana Vidová, študentka bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie - Choreografia, pedagogické vedenie: Mgr. art. Šárka Ondrišová, ArtD., hudba: Son Lux, Účinkovala: M. Viteková, TK Dance Continent). Tanečnica prichádzajúca v kuželi svetla centrom javiska v ústrety divákovi, zabalená v kožuchu, pertraktovala iróniu ľudskej krutosti voči faune a manifestovala márnivosť ľudskej populácie.
- DÔVERA: Treťou choreografiou bola „Dôvera“ (bakalársky umelecký výkon, choreografia: Mgr. art. Lenka Rajtarová, študentka bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie - Choreografia, pedagogické vedenie: Mgr. art. Šárka Ondrišová, ArtD., hudba: Ólafur Arnalds, Účinkovali: L. Rajtarová, B. Košíková, L. Čekanová, D. Sládečková, D. Šimončíková, M. Forgáč). Ako uvádza web SND, „Prostriedkami súčasnej pohybovej reči choreografia tlmočí budovanie a strácanie dôvery interpersonálnej či systémovej, rovnako ako sebadôvery a dotýka sa aj témy manipulácie.“ Predstavenie, ktoré skúmalo základný element medziľudských vzťahov, bolo postavené na kontre skupiny žien a mladého muža. Pri voľnom tancovaní v spontánne vznikajúcej scénografii boli akcentované červené lodičky na vysokom podpätku, ktoré si jednotlivé tanečnice obúvali. Nebezpečne sa tu mihli aj nožnice, ktorými jedna z protagonistiek manipulovala, vliezajúc pod tričko mladíkovi, zo vzťahu ktorého sa doslova „vystrihne/odstrihne“, nechtiac ho zraniac nožnicami. Všetko sa pohybovo dialo v pomerne nečitateľných, skôr tušených súvislostiach, ktoré výrazovo tanečnice celkom neobsiahli, s výnimkou tanečníka, ktorý aj pohybovo evidentne nad ne vyčnieval.
- MEER: Vlažnú nejednoznačnosť kontrastne vyvážila semestrálna práca „Meer“ (choreografia: Adrian Ducin, študent magisterského štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie - Choreografia, Choreografia baletu, pedagogické vedenie: Mgr. art. Šárka Ondrišová, ArtD., hudba: Max Richter - Infra 5, Nils Frahm - Says, Ludovico Einaudi - Divenire, Účinkovali: A. Ducin, S. Súkeníková). Ducin si vyberá do svojich choreografií vyabstrahovanú myšlienku posunutú do globálnej všeobecnosti a sily, na ktorej stavia svoje dielo. Komentuje ho slovami: „Sen sa stáva realitou, realita snom. Čo je skutočné?“ Na základnú ideu, ktorá predpokladá aj fantáziu vnímateľa, aplikuje svoj choreografický slovník, jemu najbližší aj z charakteru tanečníka. Dôraz kladie aj na voľbu interpretov, v čom má iste výhodu domáceho prostredia, jednu z tanečníc má rovno doma za manželku a stiahnuť za rukáv stačí kolegu zo sály. Mimoriadne poetický obrázok snívajúceho mladíka, zaspiaceho nad knihou na sofe, a v sne sa objavujúcej éterickej dievčiny (žeby víly?) nás podprahovo vracia k romantickým baletom. V jemnom cizelovaní detailov vieme vizuálne aj emočne rozlíšiť realitu a sen. Profesionálne tancovanie, oduševnelý výraz, mäkké gestá, plynulá kĺzavá lineárnosť pohybu, dokonalá interpretácia, ale aj logicky od prológu až po epilóg vystavaná choreografia odovzdali divákom kus emocionálne podloženej poetiky a krásu tanečnej bravúry.
- ACH BOŽE Z NEBE: Záver prvej časti večera ukončila choreografia „Ach Bože z nebe“ (choreografia: Mgr. art. Zuzana Hájková, študentka bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie - Choreografia, pedagogické vedenie: Mgr. art. Šárka Ondrišová, ArtD., hudba: Jan Hřebejk - Horem pádem, Účinkovali: K. Bičejová, B. Košíková, Z. Kurincová, M. Forgáč, T. Horváth, D. Šimončíková, M. Richter). Tri dvojice tancujúce od temperamentných polôh až po tie poetické vyjadrovali pohybom texty piesní, ktoré zneli súčasne a archaicky (folklórne) zároveň. Prekvapivou výsadou tohto dielka bola prirodzená a vyzretá interpretácia mimoriadne mladých tanečníkov, ktorí nielenže choreografiu kvalitne zatancovali s nasadením, temperamentom i emočnou ladnosťou, ale aj výrazovo presvedčili o dospelom tancovaní s adekvátnym herectvom.
Diela inšpirované Dylanom a argentínskym tangom
- Inšpirované Bobom Dylanom: Následne sa predstavilo dielo, ktorého program uvádzal obsah ako „Traja performeri v troch častiach, prezentujú tri vrstvy námetu inšpirovaného rozhovormi so spevákom Bobom Dylanom.“ (choreografia: Mgr. art. Katarína Mojžišová, študentka bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie - Choreografia, pedagogické vedenie: Mgr. art. Šárka Ondrišová, ArtD., hudba: Bob Dylan, Účinkovali: K. Bičejová, B. Košíková, T. Horváth, M. Richter). Na javisku za klavírnym krídlom chrbtom k divákom sedeli traja tanečníci v baloniakoch.
- TANGO PRE TROCH: Zo zádumčivosti predošlej choreografie vytrhla divákov „Tango pre troch“ (choreografia: Henrich Gibala, študent bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program - Tanečné umenie, hudba: Ángel Villoldo - El Choclo, arr. Eduardo Rojas, účinkujú: Henrich Gibala, Mário Richter, korepetítor Baletu SND a KTT). Táto ukážka vášnivého a omamného Argentínskeho tanga bola v jeho upravenej, scénickej podobe, pričom tvorca napokon improvizoval a využil kúzlo nechceného. Absencia jeho partnerky na skúške spôsobila, že choreografiu skúšal komentujúc verbálne jej party sám a túto improvizovanú podobu nechal aj vo finálnom tvare. Tanečník na javisku prekvapivo verbálne zdatný vyprofiloval akúsi mimoriadne vtipnú „stand up comedy“, v ktorej vysvetľoval genézu tvorby choreografie a jej úskalia. Napriek tomu, že choreografia nemala s Argentínskym tangom takmer nič spoločné, bola to akási scénická štylizácia kombinácie flamenca a klasického tanga s jemnou esenciou Argentíny.
PLAY - Tanečná agentúra | Virtuálna show (Propagačné filmové video)
Slovenský folklór a grécka mytológia
- NA VOJNE & VRÁŤ SA MI: Testosterón prišiel následne na javisko s choreografiou „Na vojne“ (semestrálna práca, choreografia: Marek Grega, študent magisterského štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie - Choreografia, Choreografia ľudového tanca, pedagogické vedenie: Mgr. art. Ján Ševčík, ArtD., hudba: Ľudová hudba FS Zemplín - A čija to chyža). Temperament, dynamika, tempo, mužné gestá, dravé skoky a dupot čižiem kontinuálne prešli do ďalšej choreografie „Vráť sa mi“ (semestrálna práca, choreografia: Marek Grega, pedagogické vedenie: Mgr. art. Ján Ševčík, ArtD., hudba: Ľudová hudba FS Zemplín - Večar je, večar je, účinkovali: Zuzana Kurincová, Vladimír Frištik, Veronika Príbulová, Aneta Hradilová, Martina Nadzamová, Klára Bičejová, Petra Vajdiková, členovia tanečného súboru SĽUK-u), ktorá je zamilovaný duet plný clivoty a lásky, v ktorom dievča spomína na svojho milého, ktorý je už dlhé roky na vojne. V predstavách sa jej zjavuje ako skutočný.
- EROS A PSYCHÉ: Hajlajtom večera boli hostia z Hamburgu z baletu Johna Neumeiera s choreografiou inšpirovanou gréckou mytológiou „Eros a Psyché“ (choreografia: Kristína Borbélyová, študentka externého bakalárskeho štúdia na KTT, študijný program - Tanečné umenie, hudba: Sergej Rachmaninov, Piano Concerto No. 2, Účinkovali: L. Borbély, M. Kárová, R. Kocha, M. Skowronski, T. Klement, P. Pacher, L. Záruba). Vrcholné dielo zlatého veku rímskej literatúry „Metamorfózy“ sa stalo podkladom pre autorskú choreografiu Ovid. Ako informuje autorka: „Ovídius v Premenách naznačuje nekonečný kolobeh času a foriem. Duša je nesmrteľná a prechádza len do iných foriem.“ Balet Ovid má tri časti: Pygmalión, Eros a Psyché, Narcis a Echo. Okrem toho, že sa autorke podarilo preniesť ducha gréckej mytológie na javisko SND v pohybovej, hudobnej aj svetelnej poetike, v inšpiratívnej choreografickej skladbe, ktorá nešetrila dvíhanými figúrami, tempom, lineárnymi prechodmi a vizuálne príťažlivými tanečnými formáciami, treba konštatovať, že výsledný efekt jednoznačne podržala excelentná interpretácia protagonistov. Estetika tela, dokonalý pohyb, emócia, ale aj výrazovo oduševnelé a prirodzené polohy zároveň urobili z diela vrcholný zážitok večera, ktorý aj napriek lyrickému zneniu javil známky erotiky a aj napriek mytologickému pátosu bol sexy.
- Tatranskí orli: Bulletin spresňuje, že „majster Juraj Kubánka patrí k zakladateľom choreografie ľudového tanca na Slovensku a bol jeden z prvých, ktorí ľudový tanec pozdvihli na profesionálnu scénu. Choreografia Tatranskí orli z roku 1980 patrí k jeho najvýznamnejším dielam.“ Týmto charizmatickým, dôstojným dielom odrážajúcim slovenské tradície sa ukončil večer, ktorý bol prirodzene poznačený rôznou úrovňou tancovania aj tvorivej choreografickej invencie zúčastnených. Napriek tomu bol zo série večerov tanečného umenia VŠMU a Baletu SND tým najkvalitnejším, aký bolo doposiaľ v rámci tejto kooperácie vidieť. Je korektné vyjadriť radosť nad mladými talentami tanečného umenia, ktorí nás v budúcnosti budú mať čím prekvapiť.