Katarína Mišíková Hitzingerová: Životopis a tvorba

Osobné informácie a vzdelanie

Doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD. (* 25. apríl 1979, Bratislava) je slovenská filmová vedkyňa, historička, publicistka, bývalá programová dramaturgička v RTVS a pedagogička na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.

Katarína Mišíková sa narodila v Bratislave, kde dodnes žije a pracuje. Po dokončení štúdia na Gymnáziu Vazovova v Bratislave začala študovať na Katedre filmovej vedy, kde úspešne absolvovala bakalárske a v roku 2002 i magisterské štúdium.

Tematické foto: Absolventská promočná čiapka s diplomom

Po magisterskom štúdiu odcestovala do Ameriky, kde v meste Lake George pracovala ako asistentka v divadle Lake George Dinner Theatre a učila na Univerzite Adirondack Community College v Queensbury počas jedného roka. Počas jej pôsobenia divadlo v Glenn Falls inscenovalo hru "I forgot" (Zabudla som).

V tom istom roku (2002) nastúpila na doktorandské štúdium, ktoré v roku 2006 ukončila dizertačnou prácou venujúcou sa kognitívnym prístupom k naratívnej teórii. Svoju dizertačnú prácu následne rozvinula do vedeckej monografie Mysl a příběh ve filmové fikci (2009), ktorá sa zároveň stala jej habilitačnou prácou a za ktorú získala titul docentky.

Pedagogická činnosť

V rámci doktorandského štúdia začala v roku 2005 na Katedre audiovizuálnych štúdií (predtým Filmovej vedy) aj pedagogickú činnosť, kde dodnes prednáša Dejiny svetového filmu a vedie semináre Filmovej analýzy a Súčasnej filmovej teórie.

Vo svojej pedagogickej činnosti sa venuje problémom naratívneho porozumenia a analýze filmu a zameriava sa primárne na kognitivizmus a štylistickú analýzu.

Po opätovnom príchode začala vyučovať a pracovať ako prodekanka na Fakulte dramatických umení AU, pracovať na svojom doktoráte na Ústave divadla a filmu a na VŠMU v Bratislave.

Katedra audiovizuálnych štúdií na VŠMU - foto budovy alebo interiéru

Spoločne s Evou Filovou a Monikou Mikušovou tiež vytvorila elektronické skriptá ku predmetu Dejiny svetového filmu s názvom Kapitoly z dejín svetového filmu, ktoré mapujú obdobie od vzniku kinematografie až po rané 70. roky. Od septembra 2015 učí na Konzervatóriu J.L.Bellu v Banskej Bystrici.

V rámci projektu "Filmová výchova pre stredné školy", ktorý bol podporený grantom Ministerstva školstva, boli vytvorené prednášky a projekcie pre študentov a pre pedagógov bola určená základná príručka filmovej výchovy pre stredné školy. Autormi príručky sú pedagógovia Katedry audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU.

Teoretická a publikačná činnosť

Jej teoretickú činnosť by sme mohli rozdeliť do dvoch oblastí. Rovnako ako v pedagogickej činnosti, sa aj vo svojich publikačných výstupoch venuje primárne kognitívnym teóriám vo vzťahu k filmu, naratívnej a štylistickej analýze, poetológii Davida Bordwella a neoformalizmu Kristin Thompsonovej. Čo sa týka tohto súboru teórií je rozhodne ich najvýraznejšou predstaviteľkou a zároveň popularizátorkou na Slovensku.

Už od školy ju zaujímala štylistická analýza. Vďaka doktorandskému štúdiu sa začala venovať témam, ktoré sú na priesečníku kritiky a teórie. Svoju dizertačnú prácu následne pretavila do svojej zatiaľ jedinej vedeckej monografie s názvom Mysl a příběh ve filmové fikci (2009), v ktorej sa venuje práve filmu z pohľadu kognitivizmu a neoformalistických teórií.

Obal knihy

Jej publikácia prináša stručný prehľad myslenia o filme v súbore kognitívnych vied, zameriava sa na ich vývoj a vzťah s filmom a následne ich aplikuje na špecifického filmového diváka a jeho naratívne porozumenie a emócie. V ďalšej kapitole predstavuje Bordwellov poetologický prístup, ktorý následne aplikuje na vybrané témy a filmy. Kniha prináša do slovenského, filmovo-vedného diskurzu mimoriadne podstatný a ucelený prehľad kognitívnych teórií.

Jej publikácia sa stretla s viacerými recenzentskými posudkami. Pozitívne sa o knihe vyjadril Miroslav Petříček, naopak pomerne negatívnu recenziu napísal Radomír D. Kokeš, ktorý knihe vytýkal terminologické, citačné, teoreticko-historické prehrešky a neprehľadnosť. Na Kokešove argumenty následne reagovali Václav Macek i prekladateľ Ján Bernard.

Ďalším významným okruhom tém Kataríny Mišíkovej je slovenská kinematografia. Vo filmovo-vednom odbornom časopise Kino-Ikon postupne publikovala spoločne s Jurajom Mojžišom sériu šiestich odborných štúdií venovaných premenám slovenskej kinematografie od roku 1947 až po súčasnosť. Štúdie sa zameriavali predovšetkým na zmeny, ktorými prešiel slovenský hraný film z hľadiska naratívnej výstavby, čím obohatili slovenskú filmovú históriu o poetologický pohľad.

V období posledných rokov je však jej výskum orientovaný primárne na súčasnú slovenskú kinematografiu, čo vyplýva primárne z dlhodobého výskumného projektu venovaného slovenskému filmu po roku 1989. V rámci projektu spoluorganizovala na pôde FTF VŠMU medzinárodnú konferenciu Screen Industries in East-Central Europe venovanú transformačným procesom v stredoeurópskom a východoeurópskom regióne.

Vo svojom príspevku s názvom The Real Story: Indexing Strategies of Slovak Social Film Dramas sa zameriavala na naratívne a štylistické tendencie žánru sociálnej drámy a jej najvýznamnejších predstaviteľov. V súlade s jedným z hlavných estetických kritérií neoformalizmu, ktorým je inovatívnosť naratívnej či štylistickej formy, sa aj Katarína Mišíková vo svojich textoch či prednáškach orientuje primárne na prelomových režisérov hraných filmov, ako sú Robert Bresson, Alain Resnais, Alfred Hitchcock či Orson Welles.

Už v roku 2002 napríklad publikovala v Kino-Ikone text venovaný Robertovi Bressonovi a jeho filmom. Vo svojej publikácii sa pre zmenu zameriavala na analýzu Hitchcockových filmov, kde na jednotlivých prípadoch skúma najvýznamnejšie aspekty jeho diela. V neposlednom rade je potrebné spomenúť aj jej príspevok v zborníku Alain Resnais. Kinematografia mozgu.

Svoje texty pravidelne publikuje v popredných slovenských časopisoch ako Kino-Ikon, Slovenské divadlo, Film.sk, Homo Felix, Kinečko, poprípade na internetových portáloch ako Nové slovo, Kas.vsmu atď.

Katarína Mišíková je autorkou monografie Mysl a příběh ve filmové fikci (2009), desiatok článkov a štúdií v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch. Je autorkou elektronických skrípt Akademické kompetentnosti (2023), spoluautorkou elektronických skrípt Kapitoly z dejín svetového filmu (2015) a spoluautorkou a (ko)editorkou kolektívnych monografií Metamorfózy študentskej tvorby (2011), Nový slovenský film (2015), Transformation Processes in Post-Socialist Screen Media (2016) a koeditorkou zborníka Slovenský film v roku 2016 (2017).

Venuje sa výskumu rozprávania a štýlu v slovenskom filme po roku 1989 s dôrazom na problematiku filmového realizmu. Medzi jej profesionálne aktivity patrí aj filmová kritika, popularizácia filmu a myslenia o filme.

V súčasnosti, spolu s Evou Filovou a Monikou Mikušovou, pripravuje ďalšie diely rozhlasového seriálu o dejinách kinematografie Kino-Ucho, ktoré Rádio Devín odvysiela na jeseň. Zároveň pre študentov fakulty pripravujú skriptá z dejín filmu a čaká ju dopisovanie štúdie o sentimente a filmovej melodráme 70. rokov.

Vybrané publikácie a texty

  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Mysl a příběh ve filmové fikci. O kognitivistických přístupech k teorii filmové narace. prel. Jan Bernard. Praha: Nakladatelství AMU, 2008. 270 s.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína (ed.). Metamorfózy študentskej tvorby. Bratislava: FTF VŠMU, 2011. 184 s.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína - FERENČUHOVÁ, Mária (eds.). Nový slovenský film. Produkčné, estetické, distribučné a kritické východiská. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2015. 161 s.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Filmový kabinet deťom. Metodický materiál pre učiteľov. Bratislava: Asociácia slovenských filmových klubov, 2014, 13s.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína - FILOVÁ, Eva - MIKUŠOVÁ, Monika. Kapitoly z dejín svetového filmu. Elektronické skriptá. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2015.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. O generačnej mimoreči. In Ptáček, Luboš (ed.) Současný český a slovenský film - pluralita estetických, kulturních a ideových konceptů. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2010. ISBN 978-80-244-2605-1.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Analýza kontra interpretácia? In Interpretácia a film. Bratislava: Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, 2008. ISBN 978-80-969873-2-0.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Generačné konfrontácie. O vzťahoch rodičov a detí v celovečerných hraných filmoch absolventov FTF VŠMU. In Metamorfózy študentskej tvorby. Bratislava: Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave, 2011. ISBN 978-80-89439-10-2.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Tragická matematika osudu. In: Poetika zločinu. Francúzsky film noir. (eds. M. Kaňuch - M. Michalovič). Bratislava: Producer, 2012, ISBN 978-80-971098-0-6.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Škoda starnúť v týchto časoch! Kult mladosti a socialistický realizmus 50. rokov v slovenskom hranom filme. In: Film a dějiny 3. Politická kamera - film a stalinismus (eds. K. Feigelson - P. Kopal). Praha: Casablanca - Ústav pro studium totalitních režimů 2012, ISBN 978-80-87292-15-0 (Casablanca).
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Pod povrchom príbehu. In: Alain Resnais. Kinematografia mozgu (eds. D. Čeněk, M. Kaňuch, M. Michalovič). SFÚ - Producer, Bratislava 2013, ISBN 978-8085187-64-9.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Hľadanie žánru v súčasnom slovenskom hranom filme. In: Nový slovenský film. Produkčné, estetické, distribučné a kritické východiská (eds. K. Mišíková - M. Ferenčuhová). Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2015. ISBN 978-80-89439-89-8.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Za obrazom: Robert Bresson. In Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893, 2002, roč. 6, č. 2.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Robert Bresson a metafyzika obrazu. In Slovenské divadlo. ISSN 0037-699X, 2002, roč. 50, č. 3.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Všetky rána veta: Dejiny vo svetle sviece. In Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893, 2005, roč. 9, č. 1.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Naratívne myslenie a (po)rozumenie. In Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893, 2006, roč. 10, extra číslo.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Príbehy mentálneho kina. In Kritika a kontext. ISSN 1335 - 1710, 2007, roč. 12, č. 34.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Kognitivistické impulzy vo filmovej teórii (Príspevok z konferencie "Súčasný film, problémy filmového dejepisectva a teórie", konanej v Bratislave 14. 12. 2007 v rámci projektu VEGA č. 1/3703/06 "Kapitoly o súčasnom filme a filmovej teórii". In Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893, 2007, roč. 11, č. 2.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Čierny (anti)hrdina v tieni podozrenia. In Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893, 2007, roč. 11, č. 1.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína, MOJŽIŠ, Juraj. Štyri poznámky v tieni filmu noir. ISSN 1335 - 1893, 2007, roč. 11, č. 1.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Život zvecnený v paradoxe. In Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893, 2008, roč. 12, č. 1.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína, MOJŽIŠ, Juraj. Spoločne v rozdelenom svete. In Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893, 2008, roč. 12, č. 2.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína, MOJŽIŠ, Juraj. Zložitý hrdina v jednoducho rozdelenom svete. In Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893, 2009, roč. 13, č. 1.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína, MOJŽIŠ, Juraj. Môže sa (skoro) všetko, len nie normálne (1972 - 1975). In Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893, 2009, roč. 13, č. 2.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína, MOJŽIŠ, Juraj. O hrdinoch z okraja. In Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893, 2010, roč. 14, č. 1.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Slovenské národné povstanie ako dramatická zámienka. Na margo Rozhovoru s nepriateľom. In: Kino-Ikon. ISSN 1335 - 1893. - Roč. 18.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. Znovunájdenie tvorivej slobody? Pokusy o postmoderné rozprávanie v slovenskom hranom filme 90. rokov. In: Kino-Ikon. Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze - ISSN 1335 - 1893 - Roč. 18.
  • MIŠÍKOVÁ, Katarína. A Country with a Tiny History and Thick Lines? Memories of the Socialist Past in Slovak Post-Socialist Cinema. In: Czech and Slovak Journal in Humanities, roč. 5, 2015, č. 1, ISSN 1805-3742.

Divadelná a rozhlasová tvorba

Mgr. art. Katarína Mišíková Hitzingerová, ArtD. študovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici divadelnú vedu, filmovú dramaturgiu a scenáristiku, filmovú dokumentárnu tvorbu.

Počas štúdia sa venovala detskému divadlu ako porotkyňa v rôznych prehliadkach, divadelnej réžii, dramaturgii, rozhlasu. Jej dramatické hry boli inscenované okrem Slovenska v Srbsku, Maďarsku a USA. Je laureátkou mnohých literárnych a divadelných súťaží.

Foto z divadelnej inscenácie, kde pôsobila ako dramaturgička

V Srbsku (vo Vojvodine v Pivnici) založila v roku 2010 medzinárodný seminár tvorivého dramatického písania „Píšeš? Píšem!“, ktorý podporuje literárnu tvorbu dolnozemských Slovákov. Účelom projektu je priame vzdelávanie súčasných divadelných umelcov, od zrodu textu, cez ožívanie diela, až po jeho prezentáciu pred publikom. Na to nadviazala projektom "Poď sa vypísať!", ku ktorému pribudla aj literárna súťaž.

Okrem toho režírovala niekoľko projektov v Divadle Janka Čemana (Pivnica), Slovenskom vojvodinskom divadle (Báčsky Petrovec), Slávnostná Akadémia (Kovačica), je laureátkou mnohých divadelných ocenení z etablovaných festivalov: DIDA, festival Zuzany Kardelisovej, divadelný Vavrín a iné.

Úzko spolupracovala s Divadlom Vertigo v Maďarsku, na projektoch ako krajanská Univerzita po dobu niekoľkých rokov so Zuzanou Drugovou (UMB BB), recenzovala publikácie - zbierku divadelných hier Vlatka Miskáda (Chorvátsko) a iné.

Katarína Mišíková Hitzingerová napísala pôvodnú hru NA KONCI… pre Divadlo J. G. Tajovského, ktorá otvára ich jubilejnú 65. sezónu. Hra mapuje Tajovského život, osudové stretnutia a postavy z jeho diel. Predstavuje Tajovského ako akčného človeka, zanieteného pre dobro ľudu, vzdelávanie mládeže a šírenie slovenskej reči. Inscenácia je určená všetkým, ktorí sa chcú nadýchnuť nefalšovanej „tajovskovčiny“ a človečiny, a bude tiež vynikajúcim doplnkom k výučbe Tajovského na školách.

Spoločne s Evou Filovou a Monikou Mikušovou autorsky spolupracovala na rozhlasovom cykle venovanom dejinám filmu Kino-Ucho. Išlo o projekt Rádia Devín vysielaný v rokoch 2012 - 2014, v ktorom sa poslucháči mali možnosť zoznámiť s kinematografiou od jej počiatku až po súčasnosť. V priebehu troch rokov vznikli tri vysielacie cykly.

Ďalšie profesionálne skúsenosti

Vynikajúce úspechy zaznamenala Katarína Mišíková aj na svojej pozícii programového dramaturga v Slovenskej televízii, kde pracovala v rokoch 2004 až 2008. Počas jej pôsobenia získala dramaturgia Dvojky viacero ocenení, napríklad cenu Televízna udalosť roka v rámci podujatia Kinema film roka 2007. Do roku 2004 pritom Dvojka vysielala približne len sedem hodín denne bez stálej štruktúry a vlastných formátov.

Do roku 2017 pôsobila v Základnej umeleckej škole v Hriňovej a päť rokov pôsobila ako asistentka riaditeľky v Galérii Jána Kulicha vo Zvolenskej Slatine.

tags: #katarina #misikova #hitzingerova #narodeniny