Výstavba Oravskej priehrady znamenala pre mnohé rodiny nutnosť opustiť svoje domovy a rodný kraj. Jednou z obcí, ktorej obyvatelia čelili tomuto bolestivému procesu, bolo Ústie nad Oravou. Tento proces nebol len technickou záležitosťou, ale hlbokou zmenou v životoch stoviek ľudí.
Prípravy a organizácia vysťahovania
V decembri 1940 boli pracovníci sekcie Ministerstva verejných prác hotoví s vymeraním zaplavenej plochy. Spolu išlo o 3 385 hektárov, do čoho bola zahrnutá plocha dedín aj riečišť. Zodpovednú úlohu vysťahovania mala na starosti komisia, v ktorej pôsobili odborníci ako Ing. Bednárik či právnik Dr. Bezek. Títo mladí ľudia boli poverení ťažkou úlohou, ktorá si vyžadovala nielen odborné vedomosti, ale aj srdce a porozumenie pre ľudí, ktorí mali navždy opustiť svoj domov.
Snahy o zachovanie komunity
Pán farár Karol Uhlárik sa aktívne podieľal na hľadaní riešení pre svojich veriacich. Bola zvolaná valná hromada "gruntomajiteľov", na ktorej zvolili delegátov s cieľom nájsť na Slovensku veľkostatok, kde by sa mohla presťahovať celá obec. Hoci navštívili viaceré regióny, zistili, že na Slovensku niet vhodného veľkostatku, ktorý by vyhovoval potrebám Úsťanov.
Rozlúčka s rodnou dedinou
Symbolický začiatok konca obce sa datuje na 6. apríla 1941, kedy sa začalo sťahovanie prvých rodín. Na Kvetnú nedeľu sa na dvore novej školy konala slávnostná rozlúčka. Po prejavoch predstaviteľov správy zaznela pieseň „Hojže Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí...“. V očiach prítomných sa zračil smútok, no zároveň pochopenie pre potreby štátu.
Prvá tohtoročná obeť Oravskej priehrady
Nové domovy a život po vysťahovaní
Do konca roku 1944 sa z Ústia vysťahovalo 73 rodín. Väčšina smerovala do Západoslovenského kraja, najmä do okolia Trnavy. Výraznou skupinou boli tí, ktorí sa usadili v Trnave na Kopánke, kde pre nich štát postavil 26 rodinných domov. Tieto rodiny, vrátane rodiny Jozefa Plevu či ďalších, tu našli nové zázemie a príležitosť na život.
| Región | Podiel vysťahovaných rodín |
|---|---|
| Západoslovenský kraj | cca 64 % |
| Orava | cca 20 % |
| Stredoslovenský kraj (mimo Oravy) | cca 14 % |
| Východoslovenský kraj | cca 2 % |
Po vojne sa situácia zmenila. Nová republika musela riešiť vojnové škody a mnohí presídlenci na juhu Slovenska, na Žitnom ostrove, čelili ďalším výzvam. Napriek ťažkostiam, ktoré prinieslo presídlenie, sa v nových komunitách podarilo udržať silné väzby. Kultúrne podujatia a vzájomná pomoc pomáhali prekonávať stratu rodného Ústia. Každá z rodín, od kováča Kavuliaka až po rodinu Jozefa Plevu, si musela nájsť svoju cestu a formovať nový život v neznámom prostredí.