Karneval zvierat (francúzsky: Le Carnaval des animaux) je humoristická hudobná suita so štrnástimi vetami od francúzskeho skladateľa Camille Saint-Saënsa. Táto programová a zoologická skladba, trvajúca približne 25 minút, bola pôvodne napísaná pre súkromné uvedenie v obsadení dvoch klavírov a komorného súboru.
História vzniku a počiatočné obmedzenia
Dielo bolo zložené vo februári 1886 počas Saint-Saënsovej dovolenky v malej rakúskej dedine, kam sa utiahol po neúspešnom koncertnom turné po Nemecku v rokoch 1885-86. Od začiatku považoval skladbu za zábavnú. 9. februára 1886 napísal svojim parížskym vydavateľom Durandovi, že komponuje dielo na blížiacu sa fašiangovú utorok, pričom sa priznal, že hoci by mal pracovať na svojej Tretej symfónii, táto práca bola "taká zábava!" ("mais c'est si amusant!").
Saint-Saëns sa obával, že jeho reputácia seriózneho skladateľa by mohla byť poškodená frivolnosťou tejto populárnej skladby, a preto počas svojho života zakázal jej verejné uvedenie. Považoval ju za príliš „lacnú“ a snažil sa udržať si povesť skladateľa hlbokej hudby. Jedinou výnimkou bola veta „Labuť“, ktorej publikáciu za jeho života povolil.
Prvé súkromné uvedenia
Prvé uvedenie „Karnevalu zvierat“ sa konalo 9. februára 1886. Pán Lebouc zhromaždil prominentných umelcov vrátane Saint-Saënsa, Diémera, Taffanela, Turbana, Maurina, Priorého, de Baillyho a Tourcyho, ktorí sa zúčastnili tejto „veľmi vtipnej fantazijnej burlesky“. Druhé uvedenie sa uskutočnilo v komornej hudobnej spoločnosti Émileho Lemoina „La Trompette“, nasledované ďalším u Pauline Viardot. V publiku bol aj Franz Liszt, skladateľov priateľ, ktorý si želal dielo počuť. Existovali aj ďalšie uvedenia, zvyčajne počas francúzskeho sviatku Mi-Carême, ktoré boli spravidla semi-súkromné, s výnimkou jedného na Société des instruments à vent v apríli 1892. Často sa stávalo, že hudobníci počas týchto predstavení nosili masky hláv zvierat, ktoré predstavovali.
Posmrtná publikácia a triumfálny úspech
Saint-Saëns vo svojej vôli špecifikoval, že dielo má byť publikované posmrtne. Zomrel v decembri 1921 a vydavateľstvo Durand ho publikovalo v Paríži v apríli 1922. Prvé verejné uvedenie sa konalo 25. februára 1922 v Concerts Colonne pod taktovkou Gabriela Pierného. Dielo bolo nadšene prijaté.
Dobová kritika ho oslavovala: „Nemôžeme opísať výkriky obdivnej radosti, ktoré sa ozývali od nadšeného publika. V obrovskej tvorbe Camille Saint-Saënsa je Karneval zvierat určite jedným z jeho nádherných majstrovských diel. Od prvej po poslednú notu je to neprerušovaný prúd ducha najvyššej a najušľachtilejšej komédie. V každom takte, v každom bode sú nečakané a neodolateľné objavy. Témy, rozmarné nápady a inštrumentácia súperia s klaunstvom, gráciou a vedou.“
Prvé americké uvedenie sa uskutočnilo 24. októbra 1922 v New York Symphony v Prezidentskom divadle vo Washingtone, D.C., pod taktovkou Waltera Damroscha. Neskôr toho mesiaca viedol Damrosch ďalšie predstavenia v Philadelphii a New Yorku. Odvtedy sa „Karneval zvierat“ stal jedným z najznámejších diel Saint-Saënsa, hrajúc sa v pôvodnej verzii pre 11 nástrojov alebo častejšie s plnou sláčikovou sekciou orchestra.
Hudobné charakteristiky a inštrumentácia
Skladba je odľahčený a duchaplný hudobný cyklus, ktorý využíva viaceré humorné prvky, predovšetkým parodované citácie melódií iných skladateľov. Pôvodne bola instrumentovaná pre komorný súbor, ktorý zahŕňal:
- dva klavíry
- flautu
- klarinet
- sklenenú harmoniku (dnes často nahradenú zvonkohrou alebo čelestou)
- xylofón
- dvoje husle
- violu
- violončelo
- kontrabas
Zaujímavosťou je, že zvonkohra (prípadne čelesta) v skladbe nahradila dnes už veľmi vzácnu sklenenú harmoniku, ktorá sa vyskytovala v skladateľom požadovanom obsadení. Ide tiež o jedno z prvých diel klasickej hudby, v ktorom je využitý xylofón.
Jednotlivé vety suity
I. Úvod a Kráľovský leví pochod (Introduction et marche royale du Lion)
Veta je určená pre sláčiky a dva klavíry. Úvod začína silným tremolem klavírov, do ktorého sláčiky vstupujú majestátnym témom. Na konci prvej časti úvodnej vety klavíry prednášajú dve glissandá v protipohybe. Následne klavíry predstavujú pochodové téma, ktoré prevezmú sláčiky. Klavíry občas striedajú nízke chromatické stupnice v oktávach, ktoré naznačujú rev leva, alebo vysoké ostináta. Obe skupiny nástrojov si vymieňajú miesta, pričom klavíry hrajú vyššiu, jemnejšiu verziu melódie.
II. Sliepky a kohúti (Poules et Coqs)
Veta pre husle, violu, dva klavíry a klarinet. Rozvíja sa od ústredného „klovajúceho“ téma v klavíroch a sláčikoch, ktoré pripomína obraz sliepok klovajúcich zrno. V tejto časti sú počuť oba klavíry, klarinetové sóla a niekedy aj kontrabas.
III. Antilopy / Divoké somáre (Hémiones - animaux véloces)
Určená pre dva klavíry. Zvieratá sú tu zobrazené ako utekajúce, čo je navodené neustálym, horúčkovito rýchlym pohybom oboch klavírov hrajúcich figúry v oktávach. Konkrétne ide o ázijské somáre (hémiones), ktoré sú známe svojou schopnosťou bežať vysokou rýchlosťou.
IV. Korytnačky (Tortues)
Veta pre sláčiky a klavír. Ide o satirickú veta, ktorá sa otvára klavírom hrajúcim pulzujúcu triolovú figúru vo vyššej polohe. Je to hudobný žart - skladateľ využil drastické spomalenie melódie slávneho kankánu z Offenbachovej operety Orfeus v podsvetí.
V. Slon (L'Éléphant)
Veta pre kontrabas a klavír je označená Allegro pomposo (rýchlo a okázale), čo je veľká karikatúra slona. Klavír hrá valčíkové triolové figúry, zatiaľ čo kontrabas pod ním bručí melódiu. Tematický materiál je prevzatý zo Scherza z Mendelssohnovho scénického diela Sen noci svätojánskej a Berliozovho „Tanca víl“ (Danse des sylphes) z Prekliatia Fausta. V origináli sú tieto témy instrumentované pre vysoké nástroje (flauty), no Saint-Saëns ich tu pridelil ťažkopádnemu kontrabasu.
VI. Klokani (Kangourous)
Veta pre dva klavíry. Hlavnou figurou je vzor „skáčucich“ akordov (tvorených triadami v rôznych polohách) s predchádzajúcimi ozdobami v pravej ruke. Klavíry napodobňujú tieto zvieratá pomocou pôvabných kvint.
VII. Akvárium (Aquarium)
Jedna z najkrajších častí skladby, určená pre husle, violu, violončelo (sláčikové kvarteto), dva klavíry, flautu a sklenenú harmoniku (alebo zvonkohru/čelestu). Melódiu hrá flauta, podporené sláčikmi a sklenenou harmonikou, na pozadí iskrivých, glissandových behov a arpeggií v klavíroch. Skvelá inštrumentácia navodzuje dojem mágie a tajomna.
VIII. Bytosti s dlhými ušami (Personnages à longues oreilles)
Táto najkratšia a parodická veta je určená pre dvoje husle. Husle striedavo hrajú vysoké, hlasné tóny a nízke, bzučiace tóny, čím napodobňujú oslie „I-á“.
IX. Kukučka v hlbokom lese (Le coucou au fond des bois)
V tejto vete pre dva klavíry a klarinet hrajú klavíry veľké, tiché akordy, zatiaľ čo klarinet hrá jednoduché dvojtónové ostinato (C a A♭), ktoré mimikuje volanie kukučky.
X. Voliéra (Volière)
Veta pre sláčiky, klavír a flautu. Vysoké sláčiky hrajú v pozadí bzukot, ktorý pripomína zvuky džungle. Violončelá a kontrabasy zaisťujú predvedenie väčšiny taktov. Flauta preberá rolu vtáka s trylkujúcou melódiou, ktorá pokrýva veľkú časť jej rozsahu. Klavíry občasnými cinknutiami a trylkami naznačujú iné vtáky v pozadí.
XI. Klaviristi (Pianistes)
Humorná veta pre sláčiky a dva klavíry, satirizujúca pianistov. Je to pohľad na to, čo máloktoré publikum kedy uvidí: klaviristov cvičiacich prstové cvičenia a stupnice. Pokryté sú stupnice C, D♭, D a E♭. Každá začína trylkom na prvej a druhej note, potom pokračuje v stupniciach s niekoľkými zmenami v rytme. Prechody medzi tóninami sú dosiahnuté výbušným akordom všetkých nástrojov medzi stupnicami. V pôvodnom vydaní je poznámka redaktora, ktorá inštruuje hráčov, aby imitovali začiatočníkov a ich nemotornosť. Po štyroch stupniciach sa skladba vracia do C dur a klavíry hrajú trylkovú figúru strednej rýchlosti v terciách, v štýle Charlesa-Louisa Hanona alebo Carla Czernyho, zatiaľ čo sláčiky hrajú menšiu časť pod nimi.
XII. Skameneliny (Fossiles)
Veta pre sláčiky, dva klavíry, klarinet a xylofón. Saint-Saëns tu imituje svoju vlastnú skladbu Danse macabre (Tanec kostlivcov), ktorá intenzívne využíva xylofón na evokovanie tancujúcich kostlivcov, pričom kosti klepajú do rytmu. Zaznievajú aj hudobné témy z Danse macabre a detských riekaniek: „Ah! vous dirai-je, maman“ (známejšia ako „Twinkle Twinkle Little Star“), francúzskych riekaniek „Au clair de la lune“ a „J'ai du bon tabac“ (druhý klavír hrá rovnakú melódiu obrátene), populárnej hymny „Partant pour la Syrie“ a árie „Una voce poco fa“ z Rossiniho Barbiera zo Sevilly.
XIII. Labuť (Le Cygne)
Táto veta pre klavíry a violončelo (často v sólo verzii s jedným klavírom) je jednou z najznámejších častí suity. Svojím lyrickým charakterom sa vymyká z humorného rámca celého diela. Melodická linka je majstrovsky vystavaná a „Labuť“ sa stala repertoárovou skladbou každého violončelistu. Bola to jediná veta suity, ktorá bola publikovaná za Saint-Saënsovho života.
Camille Saint-Saëns: Le Cygne (Labuť) z Karnevalu zvierat
XIV. Finále (Finale)
Finále pre celý súbor sa otvára rovnakými trylkami v klavíroch ako úvod, no čoskoro sa pridávajú dychové nástroje, sklenená harmonika a xylofón. Sláčiky budujú napätie niekoľkými nízkymi tónmi, vedúc k glissandám klavírov pred predstavením živej hlavnej melódie. Finále pripomína americký karneval 19. storočia, pričom jeden klavír neustále udržiava poskakujúci rytmus ôsmych nôt. Hoci je melódia pomerne jednoduchá, sprievodné harmónie sú ornamentálne v štýle typickom pre Saint-Saënsove klavírne diela - oslnivé stupnice, glissandá a trylky. Sú tu zreprízované fragmenty tém všetkých predchádzajúcich častí cyklu.
Recepcia a odkaz diela
Karneval zvierat sa stal jednou z najpopulárnejších skladieb klasickej hudby, cenenej rovnako dospelými poslucháčmi ako aj deťmi. Jeho humorné a prístupné spracovanie z neho robí vynikajúcu pomôcku pre učiteľov pri popularizácii a približovaní klasickej hudby deťom.
Moderné adaptácie a vzdelávacia hodnota
- V roku 1949 napísal Ogden Nash súbor humorných veršov, ktoré sprevádzali každú vetu pre nahrávku Columbia Masterworks.
- V roku 1976 uviedla spoločnosť Warner Brothers televíznu animovanú grotesku „Karneval zvierat“, v ktorej na klavír hrajú postavičky Bugs Bunny a kačer Daffy.
- V roku 1993 bola vydaná „all-star“ nahrávka na CD s výťažkom pre charitu.
- V roku 1996 bol surf rockový cover „Akvária“ použitý ako soundtrack pre jazdu Space Mountain v Disneylande pred jej renováciou v roku 2005.
- Finále suity bolo použité ako hudba pre jeden zo segmentov v Disney filme Fantasia 2000 (1999), kde plameniak hral s jo-jom, čo rozčuľovalo ostatné plameniaky. Segment uviedol James Earl Jones, pričom zdôraznil, ako animácia a hudba spájajú umenie s prírodou.
- Pre balet k Saint-Saënsovej suite, choreografovaný Christopherom Wheeldonom a predstavený New York City Ballet, napísal John Lithgow naratív, v ktorom sa chlapec v múzeu prírodnej histórie stane svedkom premeny ľudí na zvieratá.
- V roku 2021 Los Angeles Philharmonic streamoval dielo na Hollywood Bowl.
Na Slovensku sa „Karneval zvierat“ tiež teší veľkej obľube, najmä vo vzdelávacích projektoch. Napríklad, koncerty k Medzinárodnému dňu detí, ktoré pripravil Slovenský rozhlas pod taktovkou dirigenta Gabriela Rovňáka ml. v roku 2022, boli okamžite vypredané. Tieto koncerty slúžili nielen na spoznávanie hudobných nástrojov, ale aj ako hodiny hudobnej a etickej výchovy.
Počas týchto vystúpení bolo sprievodné slovo dirigenta Rovňáka ml. kľúčové pre menších poslucháčov. Okrem hudby sa na zadnej časti pódia premietali obrázky, ktoré deťom pomáhali predstaviť si zvieratká ilustrované hudbou. Niektoré obrazy dokonca maľovali samotné deti v rámci príprav, iné vznikli v Slovenskej televízii a boli oživené animáciou.
Dirigent prispôsoboval scenár, aby prepájal príbehy súvisiacimi s jednotlivými časťami suity. Napríklad, časť „Sliepky a kohúti“ bola sprevádzaná projekciou, „Antilopy - rýchle zvieratá“ boli prirovnané k rýchlemu životu školáka, zatiaľ čo pomalé „Korytnačky“ (využívajúce spomalenú melódiu kankánu z Offenbachovej operety) nabádali k zastaveniu sa a všímaniu si okolia. Pri „Slonovi“ kontrabasista predstavoval ťažkopádne zviera, a dirigent sa rozhovoril o prekonávaní strachu. Pri „Klokanoch“ boli na plátne zobrazené obrázky nakreslené deťmi. V „Akváriu“ Rovňák predniesol morálny odkaz o rozmanitosti a tolerancii: „A ak v akváriu dokážu žiť toľké zvieratká a všetky sú iné, mali by sme to zvládnuť aj my.“ V „Kukučke v hlbokom lese“ si deti dokonca vyskúšali rytmické schopnosti. Takéto koncerty, trvajúce približne 35 minút, boli informačne a hudobne hodnotné, a zanechali v publiku hlboký dojem.