Úvod do diela
Karneval zvierat (francúzsky: Le Carnaval des Animaux) je hudobná suita o štrnástich vetách od francúzskeho skladateľa Camille Saint-Saënsa. Skladba je často označovaná ako "veľká zoologická fantázia", čo je humorný názov, ktorý jej skladateľ dal. Dielo bolo skomponované vo februári 1886 počas Saint-Saënsovej dovolenky v Chrudimi v Rakúsku. Pôvodne bola instrumentovaná pre komorný súbor zložený z flétny, klarinetu, dvoch klavírov, sklenenej harmoniky, xylofónu, dvoch huslí, violy, violončela a kontrabasu.
Humorne ladené dielo malo na premiére v roku 1887 úspech. Skladateľ sa však obával, aby mu neprinieslo povesť skladateľa ľahšej múzy, a chcel si udržať reputáciu vážneho skladateľa, ktorý skladá hlbokú hudbu. Z tohto dôvodu doživotne zakázal hrať Karneval zvierat ako celok, s výnimkou časti Labuť. Po skladateľovej smrti však bolo dielo vydané a stalo sa jeho najpopulárnejším.
Karneval zvierat je akýsi odľahčený a duchaplný hudobný cyklus, ktorý využíva viaceré humorné prvky, predovšetkým parodované citácie melódií iných skladateľov. V dobe svojho vzniku bola sklená harmonika už veľmi vzácna, preto ju v obsadení nahradila zvonkohra (prípadne čelesta). Ide tiež o jedno z prvých diel klasickej hudby, v ktorom je využitý xylofón. Skladba je určená pre dva klavíry a komorné hudobné teleso.
Prehľad jednotlivých častí
I. Úvod a Leví pochod (Introduction et marche royale du Lion)
Cyklus začína tremolom oboch klavírov, do ktorého vstupujú sláčikové nástroje s majestátnym témou. Úvod začína silným tremolem klavírov, do ktorého smyčce vstupujú majestátným tématem. Na konci prvej časti úvodnej vety klavíry prednášajú dve stupnice v protipohybu a potom prinášajú hlavné pochodové téma, ktorého melódiu neskôr preberajú sláčiky. Melódiu ukončia klavíry rýchlym behom po klávesnici v protichodnom smere.
II. Sliepky a kohúti (Poules et Coqs)
V tejto časti počujeme oba klavíry, kontrabas a občasné klarinetové sóla. Věta sa rozvíjí od ústredného témy v klavíroch a sláčikoch, ktoré pripomína obraz sliepok klovajúcich zrní.
III. Antilopy (Hémiones - animaux véloces) / Divoké somáre
Antilopy, označované aj ako divoké somáre, vykresľujú klavíry rýchlym preháňaním sa po klávesnici, čím napodobňujú tieto rýchle zvieratá. Ide o somáre ázijské, ktoré sú známe svojou schopnosťou behať veľkou rýchlosťou. Tieto rýchle zvieratá sú vykreslené klavírmi rýchlym preháňaním sa po klávesnici.
IV. Korytnačky (Tortues)
Časť Korytnačky je založená na drastickom spomalení melódie slávneho kankánu z Offenbachovej operety Orfeus v podsvetí. Táto ľahko satirická veta začína triolovou figúrou vo vyššej polohe klavíra a je podaná v podaní jedného klavíra a sláčikov.
V. Slon (L'Éléphant)
Pri zhudobnení Slona skladateľ využil motivické prvky zo skladieb ako Tanec víl od Hectora Berlioza. V tejto časti, označenej Allegro pomposo (rýchlo a okázalo), čo je presná karikatúra slona, počuť klavír hrajúci triolovú melódiu a ťažkopádny kontrabas. Klavír hrá valčíkové triolové figúry, zatiaľ čo kontrabas bručí melódiu, ktorej tematický materiál je prevzatý z Berliozovho Tanca víl.
VI. Klokany (Kangourous)
V časti Klokany napodobňujú klavíry tieto zvieratá pomocou povabných kvínt.
VII. Akvárium (Aquarium)
Akvárium je považované za jednu z najkrajších a najlepších častí celej skladby. Sláčiky, klavíry a flauta s pomocou glissánd zvonkohry (prípadne čelesty) vďaka skvelej inštrumentácii navodzujú dojem mágie a tajomna. Ide o hudobne bohatšiu vetu.
Karneval zvierat - Akvárium
VIII. Zvieratá s dlhými ušami (Personnages à longues oreilles)
Časť Bytosť s dlhými ušami je opäť parodická a zámerne nie je skladateľom nazvaná osol. Dvoje husle v tejto najmenej melodickej časti skladby parodujú niečo, čo nie je presne známe.
IX. Kukučka v hlbokom lese (Le coucou au fond des bois)
V tejto časti známeho vtáka napodobňuje klarinet na pozadí oboch klavírov. Detskému vnímaniu netreba veľa a toto prevedenie okamžite evokuje kukučku.
X. Voliéra (Volière)
Skladateľ ostal pri vtáčej téme aj v nasledujúcej Voliére, kde vtáčí spev imituje flauta, klavír a sláčiky. Vysoké sláčiky ustupujú do pozadia, ich bzukot má snáď pripomínať zvuk džungle. Violoncellá a kontrabasy hrajú predohru ku všetkým taktov.
XI. Klaviristi (Pianistes)
V tejto časti dostali klaviristi možnosť precvičiť si stupnice, podobným spôsobom ako poslucháči konzervatória. Ide o ďalší z humorných prvkov. Veta prináša do koncertnej sály pred poslucháčov to, čo tam inokedy sotva počujú - klavírneho cvičenca, ktorý cvičí stupnice C dur, Des dur, D dur a Es dur. Každá začína trylkom na prime, potom nasledujú stupnice so zmenami rytmu. Po štyroch stupniciach v štyroch tóninách sa skladba vracia do C dur, kde pokračujú zdanlivé prstové cvičenia. Zvláštnosťou vety je bezprostredné akordické prepojenie s nasledujúcou vetou.
XII. Skameneliny (Fossiles)
V časti Skameneliny Saint-Saëns využíva svoju vlastnú melódiu zo symfonickej básne Tanec kostlivcov (Danse macabre). Skladateľ tu napodobňuje svoju vlastnú skladbu, v ktorej bol použitý xylofón na napodobenie zvuku chrastenia kostí. Táto časť obsahuje aj xylofón.
XIII. Labuť (Le Cygne)
Potom už prichádza najslávnejšia melódia celej skladby - lyrická Labuť v podaní violončela a sprievodu dvoch klavírov. Svojím charakterom sa vymyká z celej skladby. Melodická linka je tu majstrovsky vystavaná a Labuť sa stala repertoárovou skladbou každého violončelistu. Je to najslávnejšia veta celej suity, často hraná samostatne, napr. ako prídavok k vystúpeniam violončelistov.
XIV. Finále (Finale)
Vo Finále sa v plnej sile predvedie celý súbor - sú tu zreprízované fragmenty tém všetkých častí cyklu. Finále sa otvára rovnakým postupom ako úvod, čoskoro zosilnený hlasmi dychov, sklenenej harmoniky a xylofónu. Sláčiky potom zosilňujú napätie pred sériou klavírnych glissand a pauzou, po ktorej je uvedené živé hlavné téma. Napriek tomu, že melódia je pomerne jednoduchá, sprievodná harmónia a jej inštrumentácia je typická pre Saint-Saënsove klavírne kompozície.
Význam a odkaz diela
Karneval zvierat sa stal skladbou často hranou na koncertoch vážnej hudby určených pre deti a je výbornou pomôckou pre učiteľov, ktorí sa snažia deťom spopularizovať a priblížiť klasickú hudbu. Je to však vďačná skladba aj pre dospelých poslucháčov. Dielo má v sebe neskutočnú moc zaujať od prvých tónov. Pre menších poslucháčov je často potrebné aj sprievodné slovo, ktoré v kontexte koncertov pomáha deťom lepšie pochopiť hudbu a nástroje.
V kontexte výchovných koncertov sa toto dielo premieňa na spoznávanie hudobných nástrojov a zároveň na hodinu hudobnej a etickej výchovy. Dielo obsahuje prvky humoru, čo dáva priestor na prispôsobenie scenára k jednotlivým častiam suity. Okrem hudby a hovoreného sprievodného slova sa premietajú obrázky, aby si deti mohli lepšie predstaviť zvieratká ilustrované hudbou. Tieto obrázky môžu byť maľované deťmi alebo vytvorené v štúdiu a rozpohybované.
Karneval zvierat má morálny odkaz, napríklad v časti Akvárium, kde zaznieva myšlienka, že sme každý iný - niekto má väčšie uši, iný je tučnejší, ďalší má inú farbu pleti, a nemali by sme sa z neho posmievať. Ak v akváriu dokážu žiť toľké zvieratká a všetky sú iné, mali by sme to zvládnuť aj my.
Skladba je skvelou pomôckou pre pochopenie klasickej hudby - je vďačná, hudobne zaujímavá a zvukovo pestrá. Dielo dokáže zaujať od prvých tónov a motivuje k sústredeniu, či už prostredníctvom sprievodného slova, premietaných obrázkov alebo interaktívnych aktivít.