Význam karnevalu: Od antických tradícií po moderné oslavy

Karneval, pochádzajúci z talianskeho slova "carnevale", ktoré má korene v latinskom výraze "carne vale" (doslova "zbohom, mäso") alebo talianskom "carne levare" ("odobrať mäso"), predstavuje tanečnú ľudovú zábavu, pre ktorú je charakteristické používanie masiek a rôznych kostýmov. Tradične sa koná v období pred Veľkým pôstom ako rozlúčka s mäsom a oslavami, pričom jeho dĺžka sa môže v rôznych regiónoch líšiť. Ku karnevalu zvyčajne patria verejné oslavy vrátane podujatí, akými sú prehliadky, verejné pouličné alegorické sprievody a iné zábavy s prvkami cirkusu.

Karneval ako ľudová zábava stojí na hranici medzi umením a bežným životom, pričom nepatrí k tzv. "vysokej kultúre". Jeho charakter a prejavy sú fakticky neohraničené, a diváci s účinkujúcimi tvoria jeden celok. Napriek tomu má svoje vlastné pravidlá, alebo skôr pravidlá naruby, ktorých podstatou je používanie masiek a rôznych kostýmov. Tieto umožňujú premenu a veselou formou negujú pravú identitu ľudí. Karneval porušuje bežné hranice správania, je prejavom radosti, hravosti ako životného postoja a vzťahu ku skutočnosti, pričom zároveň odhaľuje podstatu grotesknosti. Paroduje obyčajný život a prináša obrodenie človeka i obnovenie zaužívaného poriadku, keďže premena a travestia slúžia na uvoľnenie duševného a nervového napätia.

Ilustrácia zobrazujúca rozmanité karnevalové masky a kostýmy

Historické korene a vývoj karnevalu

Pôvodné obdobie ľudových zábav a sprievodov v maskách predchádzalo 40-dňovému predveľkonočnému pôstu. Na Slovensku výrazu karneval obsahovo zodpovedajú fašiangy. Karneval svojím charakterom pravdepodobne nadviazal na antické dionýzie a bakchanálie v Grécku a saturnálie v Ríme. Tieto sviatky boli oslavované ako výraz kultu bohov Dionýza, Bakcha a Saturna v čase zimného slnovratu a po ňom, a boli sprevádzané neviazanou zábavou a dočasným zrušením sociálnych a triednych rozdielov, vrátane spoločných hodovaní pánov a ich otrokov.

Karnevalová kultúra sa rozšírila najmä v období vrcholného stredoveku a renesancie. Šírila sa prostredníctvom šľachty a meštianstva z talianskeho a nemeckého prostredia. Bola prejavom ľudovej smiechovej kultúry a mala mimocirkevný a mimonáboženský charakter, pričom cirkev a náboženstvo skôr parodovala (napr. Sviatok osla alebo Sviatok bláznov). Karneval sa rozvíjal v mestskom prostredí na verejných priestranstvách, ako sú ulice a tržnice. Prevažovali v ňom prvky mimetického divadelného umenia, napríklad pri sprievodoch masiek (maškarády), a často satirické až násilné komické scénické výstupy. Ich zámerom bolo zvíťaziť nad autoritou, dogmami a strachom a odhaľovať pravdu o moci. Na ich tvorbe sa podieľali potulní herci, speváci a komedianti, ako aj študenti a mešťania. Charakteristickou postavou bol tzv. blázon (šašo), ktorý mal dovolené prekročiť zaužívané spoločenské zvyklosti.

Karnevalová kultúra a zábava ovplyvnili renesančnú literatúru (napr. F. Rabelais, M. de Cervantes Saavedra), najmä drámu (C. Goldoni), ako aj výtvarné umenie (A. Dürer, P. Breughel, P. Longhi).

Ilustrácia zobrazujúca dobovú renesančnú maškarnú zábavu

Strata a obnova významu karnevalu

Po nástupe feudálneho absolutizmu, a najmä v dôsledku protestantskej reformácie, ktorá odmietla dovtedajší význam pôstneho obdobia pred Veľkou nocou, karnevalové zvyky vo viacerých krajinách stratili na význame. Ich tradícia však pokračovala najmä v barokových ľudových hrách a v improvizovanom divadle (commedia dell’arte; tzv. hanswurstiáda), ako aj v púťovom a jarmočnom prostredí.

V súčasnosti má karneval rôzne formy, od tanečnej zábavy, ľudovej veselice, maškarného plesu, bálu až po zábavu v maskách. Účastníci karnevalov často nadmerne konzumujú alkoholické nápoje, mäso a iné potraviny, ktoré sú počas pôstu z jedálnička vylúčené. Medzi ďalšie spoločné črty skutočného karnevalového sviatku patria falošné bitky, napríklad súboje o jedlo, výjavy spojené so spoločenskou satirou, výsmech byrokracie, kostýmy zosmiešňujúce telo, prehnané črty, ako sú nadmerné nosy, brucho, ústa, falusy, či časti zvieracích tiel. Masky môžu zobrazovať choroby, robiť si posmech zo smrti, čiže vo všeobecnosti prevracajú bežné pravidlá a normy.

Svetové karnevalové centrá a tradície

Benátsky karneval

Mimoriadne postavenie má karneval v Benátkach, ktorého tradícia siaha do 15. storočia. Benátsky karneval (Il Carnevale di Venezia) je najznámejší karneval v Európe. V čase karnevalu ním žije celé mesto, ulice sú plné farebných víriacich masiek, hudby a veselosti. Predháňajú sa vo výrobe tradičných masiek a vymýšľajú rôzne podujatia spojené s karnevalom. Karneval sa koná v zime. Termín karnevalu je vždy iný, pretože sa začína 10 dní pred Popolcovou stredou a je poslednou zábavou pred veľkonočným pôstom. Prvá písomná zmienka o karnevale v Benátkach pochádza z roku 1268, ale je takmer isté, že Benátčania nosili masky už v 11. storočí. Obnovy masiek boli veľmi rozpustilé a pôvodne trvali niekoľko mesiacov. Mimo obdobia karnevalu bolo zakázané nosiť maškarné oblečenie, vstupovať do kostolov a kasín. Nosenie masiek sa využívalo na zakrytie rôznych zločinov a priestupkov.

Za porušenie zákazu sa udeľovali veľmi prísne tresty a pokuty. Napríklad muži boli odsúdení na 2 roky väzenia a pokutu 500 lír, ženy boli vystavené verejnému výsmechu v kostole sv. Marca a štvorročnému vykázaniu z Benátok. Po dobytí mesta Napoleonom v roku 1797 a následnej vláde rakúskej monarchie, ktorá sa obávala možných povstaní počas karnevalu, bol karneval zakázaný. Obnovený bol až v roku 1979.

Karneval sa každoročne začína "letom anjela", keď sa vybraný akrobat (dnes často krásne dievča) vznáša na oceľových lanách nad Námestím svätého Marka. Táto tradícia siaha až do roku 1548. Súčasťou dnešného karnevalu sú aj tradičné predstavenia Commedia dell'Arte, ktoré sa konajú v divadlách aj v uliciach mesta. Na konci karnevalu sa vždy vyberá najkrajšia maska a na Námestí svätého Marka sa koná veľkolepý ples a ohňostroj. Každý rok má karneval inú tému.

Fotografia Námestia svätého Marka v Benátkach počas karnevalu s maskovanými postavami

Tradičné benátske masky

Tradičné masky používané na karnevale v Benátkach vychádzajú zo spomínanej Commedia dell'Arte, v ktorej vystupovali stále postavy s charakteristickými kostýmami:

  • Colombina: Maska zakrývajúca len hornú polovicu tváre, zdobená zlatom alebo striebrom.
  • Arlecchino: Maska pôvodne vyrobená z dreva alebo kože, čierna s plochým opičím nosom. Predstavuje divocha alebo otroka.
  • Pantalone: Maska na hornú polovicu tváre, predstavujúca smutného starca s dlhým nosom a šikmými očami.
  • Bautta: Štvorcová maska zakrývajúca celú tvár, bez otvoru na ústa, zvyčajne doplnená trojrohým klobúkom a plášťom.
  • Dottore: Bizarná biela maska s dlhým zobákom a okrúhlymi otvormi pre oči, často doplnená okuliarmi.

Masky sa vyrábajú v luxusných dielňach z drahých materiálov, ale dajú sa kúpiť aj v úspornej forme pre turistov. Výrobcovia masiek sa tešili veľkej úcte, v minulosti mali dokonca vlastný cech.

Karnevaly v Latinskej Amerike a inde vo svete

Mimoriadne postavenie majú karnevaly v latinskoamerických krajinách, kde vrcholí letná sezóna. Plné plážové bary a hotely sa tešia na päťdňový sviatok. Krásne štíhle a dokonale opálené tanečnice obliekajú neuveriteľné kostýmy a vstupujú na sambodrom. Sambadrom je pastvou pre oči a hudba prehluší nadšenie tisícov divákov. Najlepšie školy samby predvádzajú alegorické vozy, najkrajšie tanečnice oblečené do pestrého peria a blyštivých cetiek a tiež rok pilovanú dômyselnú choreografiu. Každý z piatich dní sa venuje určitej kategórii a sviatok uzatvára prehliadka majstrov.

Známy je tiež karneval v Santa Cruz de Tenerife, ktorý je dlhodobo uznávanou svetovou dvojkou. Francúzske Nice organizuje svoj karneval so stáročnou tradíciou.

Termín „karneval“ sa tradične používa v oblastiach so silným vplyvom katolicizmu a v Grécku. V severoeurópskych, historicky evanjelických luteránskych krajinách je karnevalová slávnosť známa pod názvom Fastelavn. V oblastiach s vysokou koncentráciou anglikánov, metodistov a iných protestantov sa predpôstne oslavy spolu s kajúcnymi slávnosťami konajú na Fašiangový utorok alebo na Mardi Gras. V slovanských východných ortodoxných národoch sa Maslenica slávi posledný týždeň pred Veľkým pôstom. V nemecky hovoriacej Európe a v Holandsku sa karnevalová sezóna tradične otvára 11. novembra (často o 11:11 predpoludním). Na Slovensku sa fašiangy konajú od Troch kráľov do polnoci pred Popolcovou stredou.

😍 🇧🇷 BRAZIL CARNIVAL 2024 | STREET PARTY IN RIO DE JANEIRO 4K [ UHD ]

Karneval na Slovensku a v Čechách

Na Slovensku výrazu karneval obsahovo zodpovedajú fašiangy. Fašiangové slávnosti, alebo karnevalové slávnosti, trvali zhruba tri dni pred Popolcovou stredou. Zvyk sa rozšíril po celej Európe a prišiel aj do Ameriky, keď ju obsadili európski dobyvatelia. Na Slovensku sa karnevalová kultúra šírila z nemeckého a talianskeho prostredia prostredníctvom šľachtickej a meštianskej vrstvy. Predstavujú ju maškarné plesy, bály a tanečné zábavy. Bývali aj tematicky určené (Pyžamový bál, Ples bláznivej lode). Karnevalové masky neboli viazané tradíciou a podstatné bolo iba prezlečenie, premena na inú postavu.

V Českej republike sa tradične oslavuje masopust. Masopust môže trvať niekoľko dní a vyžaduje si pečlivú prípravu. Hospodárky museli napiecť koláče alebo koblihy, často prišla na rad aj zabíjačka. Pan domácí si musel pripraviť zásobu kvalitného alkoholu na pripíjanie so všetkými hosťami. Mesto potom v deň Masopustu prechádzal sprievod masiek, ktorý sa u každého domu zastavil, tančil, spieval a ochutnával. Večer mohla nadviazať ďalšia spoločenská zábava.

Tradičné české masopustné masky

Najstaršou českou maskou je medveď, ktorého vedie medvedár na reťazi. S medveďom si musí zatancovať každé dievča, odmietať sa nesmie. Tiež sa objavuje postava Žida, ktorá zlomysľne kradne drobnosti a inému ich predáva. Toho sprevádza bába s nákupnou taškou. Obľúbené role sú nevesta so ženíchom, kde sa však v maskách role prehadzujú, teda muž sa strojí za krásnu pannu a žena je naopak švarným junákom. Určite objavíte Turka s turbanom, kominára pre šťastie, zástupcov remesiel ako sú kuchári, mäsiari alebo kobylu. Základom masiek sú kostýmy inšpirované ľudovými krojmi a tradíciami.

Nicméně mnohé mestá organizujú masopust, do ktorého sú pozvané masky všetkého druhu. Nehanbite sa a pripravte si pokojne kostým snehuliaka, vodníka, alebo strateného námorníka. Hlavné je chuť sa baviť. Avšak pozor na jeden veľký rozdiel, obliecť sa na Masopust nie je to isté ako kostým na karneval. S maskou musíte dobre skombinovať teplé zimné oblečenie a poriadne topánky. Zvlášť šikovné sú na to doplnky, ako sú klobúky, parochne alebo škrabošky.

tags: #karneval #vyznam #karne