Karneval je tanečná ľudová zábava, pre ktorú je typické používanie masiek a rôznych kostýmov. Tradične sa koná v období pred Veľkým pôstom ako rozlúčka s mäsom a oslavami, pričom jeho dĺžka sa môže v rôznych regiónoch líšiť. Ide o obdobie verejných osláv, ktoré zahŕňajú prehliadky, pouličné alegorické sprievody a iné zábavy často s cirkusovými prvkami.
Prepracované kostýmy a maskovanie počas karnevalov umožňujú ľuďom odložiť svoje každodenné sociálne role a prežiť intenzívny pocit sociálnej spolupatričnosti. Účastníci karnevalov často nadmerne konzumujú alkoholické nápoje, mäso a iné potraviny, ktoré sú počas pôstu z jedálnička vylúčené. Medzi spoločné črty karnevalového sviatku patria aj falošné bitky (napríklad súboje o jedlo), výjavy spojené so spoločenskou satirou, výsmech byrokracie, kostýmy zosmiešňujúce telo, prehnané črty (ako nadmerné nosy, bruchá, ústa, falusy), či časti zvieracích tiel. Masky môžu zobrazovať choroby, robiť si posmech zo smrti, čím vo všeobecnosti prevracajú bežné pravidlá a normy.
Pôvod slova a jeho význam
Existujú dve teórie, ako slovo karneval vzniklo. Podľa jednej z nich pochádza slovo karneval z talianskeho výrazu „carne vale“, čo znamená opustenie mäsa alebo fašiangy. Táto teória ho spája s pôstom, ktorý nasleduje po období karnevalu. Druhá teória sa prikláňa k názoru, že slovo karneval vzniklo odvodením z názvu lode „Carrus navalis“, ktorá v strednej Európe prevážala bábky.
V nemecky hovoriacich krajinách existujú rôzne názvy pre obdobie fašiangov: Karneval (v okolí Porýnia, moderné slovo z taliančiny a francúzštiny), Fasching (južné Nemecko, Rakúsko, občas aj sever Nemecka a Berlín, z germánskeho "vaschanc" - posledná porcia alkoholických nápojov pred pôstom) a Fastnacht (švábsko-alemanský karneval, oblasť Bádenska-Württemberska, Hesenska a Švajčiarska).
História karnevalového maskovania
Karnevalové maskovanie má svoje korene až v starovekom Grécku, kde sa konali oslavy tzv. Saturnálie na počesť boha Dionýza, boha vína a neviazaného veselia. Starí Rimania tento zvyk prevzali a pokračovali v týchto slávnostiach, nazývaných v Ríme bakchanálie, na oslavu svojho boha Bakcha. Princíp osláv spočíval v maskovaní alebo presnejšie vo výmene sociálneho postavenia, kedy si otroci menili role s pánmi a mohli tak byť aspoň na okamih niekým iným.
Súčasná podoba karnevalu pochádza pravdepodobne zo stredoveku. Aj keď si počas karnevalu mohol každý vyskúšať akúkoľvek úlohu a hrať sa na kohokoľvek, nebolo dovolené zneužívať karneval na urážky či napádanie ostatných občanov. Za takéto správanie hrozili prísne tresty v podobe vysokých pokút, väzenia či dokonca amputácie ruky. Talianska tradícia nosenia masiek siaha až do benátskeho karnevalu v 15. storočí.
Regionálne špecifiká a oslavy
Karneval v Chorvátsku
Najsilnejšie sa zvyk karnevalových osláv uchoval v chorvátskom prímorí a v oblasti Kvarneru. Odtiaľ tiež pochádzajú zvončari - tradičné chorvátske karnevalové masky. V mestách sa začiatok karnevalu vyhlasuje symbolickým odovzdaním kľúča od brány mesta vodcovi masiek. Na dedinách má začiatok karnevalu inú tradíciu: na vysoký stĺp sa zavesí bábka zo slamy - tzv. Pust. Na konci karnevalu sa potom Pust odsúdi za všetko zlé, čo sa obci v minulom roku prihodilo. Po odsúdení sa bábka slávnostne zapáli, aby zlo opustilo dedinu. Tradíciu pálenia slamenej bábky prevzali Chorváti zo západoeurópskych karnevalov.
V bývalej Juhoslávii bol po druhej svetovej vojne karneval zakázaný z obavy, že by mohli byť oslavy zneužité na politickú satiru. Postupne sa však tradícia začala obnovovať na dedinách a na okraji miest v chorvátskom prímorí. Prvý obnovený karneval v bývalej Juhoslávii sa konal v Rijeke v roku 1982 za účasti 220 maskovaných osôb.
Rijecký karneval
Najväčšie chorvátske karnevalové oslavy sa každoročne konajú v Rijeke. Karnevalové obdobie tu začína na sviatok sv. Antona, ktorý pripadá na 17. januára. Slávnosti začínajú v tento deň vyvesením karnevalovej vlajky. Vrcholom rijeckých karnevalových osláv je medzinárodný karnevalový sprievod. Napríklad v roku 2018 sa ho zúčastnilo 10 000 maskovaných účastníkov z rôznych krajín sveta so 73 alegorickými vozmi.
Počas sprievodu sa v uliciach Rijeky odohrávajú stáročia: návštevníci sú svedkami pradávnej migrácie dinosaurov, prechádza egyptská kráľovná s armádou, vzápätí stredovekí šľachtici a rytieri. Divákov pobavia aj čínske draky a rôzne zvieratá. Bohato zdobené alegorické vozy svedčia o dôkladnej celoročnej príprave na túto slávnosť.
Rijecký karneval končí tradičným odsúdením a upálením slamenej bábky Pusta a vrátením kľúča od brány mesta rijeckému starostovi. O medzinárodnom význame a popularite Rijeckeho karnevalu svedčia aj mnohé ocenenia; bol zahrnutý do zoznamu 500 najdôležitejších udalostí v Európe a bol vyhlásený jednou z najexotickejších udalostí na svete.
Tradičné masky: Zvončari
Na chorvátskom karnevale nesmú chýbať tradičné masky, tzv. zvončari. Názov získali tieto mužské postavy od zvonov, ktoré nosia priviazané okolo pása a ktoré svojou chôdzou rozoznievajú. Ich oblečenie vychádza z úzkeho spojenia pastierov s prírodou, preto je ovčia koža neoddeliteľnou súčasťou masky zvončarov. Hoci existuje v chorvátskom prímorí viacero druhov zvončarov, všetkých spája rovnaké základné oblečenie: biele nohavice a námornícke tričko s modrobielymi pruhmi. Samozrejme, nesmie chýbať ani ovčia koža a predovšetkým zvony. Predstavíme si dva typy zvončarov - Žejanských a Halubajských zvončarov, ktorí sú zapísaní na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
School Bell Sound Effect No Copyright
Žejanskí zvončari - Farební poslovia jari
Tento typ zvončarov pochádza z vnútrozemskej obce Žejana, asi 20 kilometrov severozápadne od Opatije. Žejanskí zvončari sa môžu pochváliť najfarebnejším kostýmom zo všetkých druhov zvončarov. Na hlave nosia klobúk, na ktorého vrchole majú farebný papierový kruh pripomínajúci rozkvitnutú jarnú kvetinu. Z klobúka padá ako vodopád množstvo pestrofarebných papierových pásikov až k zemi. Pod pásikmi majú ovčie rúno a okolo pása nosia väčšinou tri menšie zvony. Chodia spravidla v menšej skupine s dvomi až desiatimi členmi. Ich úlohou je privolať jar a plodnosť.
Halubajskí zvončari - Strašidelní obrancovia dedín
Títo zvončari pochádzajú z oblasti Halubje, čo sú dediny na okraji Rijeky. Halubajskí zvončari majú tiež svoj nezameniteľný kostým. Aj oni majú cez chrbát prehodené ovčie rúno. Na rozdiel od ostatných zvončarov nosia Halubajskí iba jeden veľký zvon s objemom okolo 9 litrov. Poznávacím znamením Halubajských zvončarov je veľká maska pripomínajúca hlavu strašidelného zvieraťa. Masky sú naozaj rozmerné a bežne vážia od 8 do 12 kilogramov. Dôležité je, aby záhadný tvor pôsobil čo najstrašidelnejšie. Jeho poslaním je zahnať všetko zlo, ktoré by po sebe mohla zima zanechať. Každá maska má preto veľké zuby, vyplazený jazyk a strašidelné rohy. V ruke nosia drevenú palicu.
Podľa legendy si dedinčania stvorili Halubajských zvončarov, aby ubránili dedinu. Pastieri na kopcoch sa obliekli do ovčieho rúna a rohatých masiek. Do rúk vzali sekery, hlasno kričali a zvonili. Takýto hluk mal vzbudiť dojem veľkého počtu bojovných mystických stvorení a zastrašiť Tatárov, Turkov a iné armády, ktoré by dedinčanov ohrozovali. Z tohto dôvodu chodia Halubajskí zvončari vo veľkých skupinách 30 mužov.
Karneval v Brazílii
Keď sa povie Brazília, väčšine sa hneď vybaví slávny brazílsky karneval - veľká šou plná pestrofarebných kostýmov, krásnych žien, samby a dobrej nálady. Je spojením charakteristických čŕt mentality Brazílčanov - tolerantnosti, uvoľnenosti, priateľskosti, nenútenej veselosti a neutíchajúceho nadšenia pre hudbu a rytmus. Oficiálne sa Carnaval začína v sobotu štyridsať dní pred Veľkou nocou - obdoba našich fašiangov. Február predstavuje väčšinou najteplejší mesiac v roku a v tieto dni všetci bez výnimky zapoja svoju fantáziu a v maskách sa tešia slnku a hudbe. Neoficiálne sa však začína oslavovať už minimálne týždeň vopred a posledných nadšencov možno nájsť potácajúcich sa po uliciach aj týždeň po jeho skončení.
História brazílskeho karnevalu
Pôvod karnevalu môžeme hľadať už v 15. storočí, keď sa veľkonočné oslavy na Azorských ostrovoch dostali aj do Brazílie. Vášniví Brazílčania oslavovali vo veľkom štýle, až sa zábava v uliciach na niekoľko dní premenila na úplnú anarchiu, a v roku 1843 boli slávnosti dokonca oficiálne zakázané. Odvtedy sa oslavy stali dosiahnuteľnými ako súčasť Carnavalu, čiže obdobia pôstu - carne vale - zbohom, mäso.
Karneval, ako ho väčšina pozná dnes, sa do svojej podoby začal formovať až v 19. storočí, keď sa začali usporadúvať maškarné bály a ľudia v maskách vychádzali do ulíc a tvorili alegorické vozy. Pôvodní obyvatelia Ria, tzv. Cariocas, sa na báloch, ktoré miestna smotánka usporadúvala, zúčastňovať nemohli, preto si tvorili vlastnú tradíciu zábavy v uliciach s vlastnou hudbou jongo. Korene dnešných škôl samby možno hľadať práve v týchto kapelách robotníkov z Bahie, ktorí disciplinovane pochodovali vo vlastnoručne ušitých kostýmoch. V 20. storočí gitary a dychové nástroje vystriedali prvé skladby zložené práve na karneval, ktoré sa postupne šírili aj do iných miest, a školy samby medzi sebou začali súťažiť.
Karneval v Riu de Janeiro
Aj dnes vyzerá karneval v Riu podobne. Na vyhradenom mieste - Sambódromo, akomsi obrovskom javisku, sa koná toto veľkolepé predstavenie, ktoré môžete sledovať zo svojho miesta v hľadisku. V Sambódrome sa stretávajú najlepšie školy samby, ktoré sa snažia poraziť konkurenciu nielen perfektne vyladenou choreografiou tanca, ale aj prepracovanosťou svojich kostýmov. V čele sprievodu sú vždy najlepší z najlepších carnavalescos, ktorí sú platenými profesionálmi a určujú celú podobu sprievodu. Príprava tanečníkov na karneval sa začína už po skončení toho predchádzajúceho. Okrem pravidelných tréningov samby trávia dlhé hodiny v posilňovniach, kde trénujú svoje telá, ktoré potom predvedú v sporých sexy kostýmoch.
School Bell Sound Effect No Copyright
Ďalšie brazílske karnevaly
Karneval sa líši podľa oblastí a miestnych zvykov. Medzi najznámejšie okrem Ria patria aj:
- Minas Gerais: Na vás dýcha história, sprievody s dávnymi hrami ako konfetové bitky či oblievanie.
- São Paulo: So slabšou tradíciou, ale excelentnou šou na Sambódrome Anhembi, priťahuje turistov aj osobnosti.
- Salvador (Bahia): Druhý najpopulárnejší po Riu. Ulice sa zaplnia ľuďmi tancujúcimi v rytme chytľavej hudby axé, ktorá má korene v africkej kultúre.
- Olinda: Hoci nie taký obrovský ako Rio a Salvador, drží si pozíciu tretieho najobľúbenejšieho a najkrajšieho karnevalu v Brazílii. Mesto je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO vďaka svojej prekrásnej koloniálnej architektúre. V tomto prostredí úzkych uličiek a malých námestí sa všade hrá rytmus freva a maracatu. Jedinečnosť karnevalu v Olinde je aj v papierových figúrkach bonecos, ktoré miestni vyrábajú a zobrazujú nimi hrdinov alebo karikatúry politikov. Uličkami prechádzajú karnevalové skupiny zvané blocos, za ktorými sa tiahne dav tisícov tancujúcich ľudí. Medzi najkrajšie patria caboclinhos v indiánskych kostýmoch a tanečníci maracatu v pestrofarebných kostýmoch s hudbou dychovky a afrických bubnov.
- Recife: Hlavné mesto štátu Pernambuco, známe ako „brazílske Benátky“ vďaka svojim mostom ponad rieky Beberibe a Capibaribe. Počas karnevalu sa ozýva hudba frevo a forró. Cez mesto prechádzajú karnevalové skupiny, najčastejšie frevo na vozoch freviocas.
Karneval v Nemecku
V nemecky hovoriacich krajinách sa oslavuje vstup do „piateho ročného obdobia“, zvaného tiež často Karnevalsession, už 11. novembra o 11:11 predpoludním. Začína panovnícke obdobie karnevalových princov, ktorí vládnu až do Popolcovej stredy. V Kolíne nad Rýnom sa dokonca volí trojica vládcov - sedliak, princ a panna, pričom všetky role bývajú stvárňované mužmi. Naozajstné karnevalové prípravy sa rozbehnú až po 6. januári.
Karnevaly a fašiangové sprievody v Nemecku sú veľmi živé a veselé, plné tanca a vystúpení. Ulice sa zaplavia maskami, ktoré sa snažia dobyť mestskú radnicu. Zvyky a tradície sú pestré, pričom sprievody masiek úplne dominujú. Najviac maskovaných ľudí vychádza do ulíc na Ružový pondelok (Rosenmontag). V uliciach sa rozoznie hudba, veselice a všetko je sprevádzané alegorickými vozidlami. Ľudia sú prezlečení za šašov, žandárov, strašidlá i čarodejnice, nechýba ani symbolika smrti či zvierat.
Büttenrede je tradícia sprevádzajúca karneval v Porýní, kde môžete vysloviť veršovaný prejav priamo do davu z pódia, ktoré stvárňuje obyčajný sud. Každý v tejto oblasti má jeden alebo aj viac kostýmov, pripravených do každého počasia. Oslavy sú nepretržité a za celé šesťdňové obdobie nesmie žiadny maskovaný vyjsť zo svojej role. Táto tradícia je spojená so sladkosťami, ktoré maskovaní vhadzujú do davu.
Ženský karneval všetko začína a muži sa musia mať na pozore! Ženy sa púšťajú do ulíc v prevleku za čarodejnice a ďalšie strašidlá. Muži v Nemecku sú na túto tradíciu obvykle pripravení a neberú si kravatu vôbec, alebo len starú, pretože akonáhle padnú do pazúrov ženského sprievodu, bude im nekompromisne odstrihnutá. S blížiacim sa koncom fašiangov nadchádza aj nadvláda temných síl. Farebný a veselý sprievod sa premení na zástup strašidiel, kostlivcov, prehĺtačov ohňa, katov a bubeníkov. Každá karnevalová oslava má svoje typické pokriky, napr. v Kolíne nad Rýnom je to „Kölle Alaaf!“.
Keď je Popolcová streda za dverami, nastáva temná chvíľka pre slamenú postavu zvanú Nubbel. Tá býva v procesii, ktorej vládnu osoby prezlečené za mníchov, obvinená zo všetkého zlého, čo sa odohralo, a následne upálená. Čo sa týka jedla, na stoloch v Nemecku nechýbajú matjesy, ktoré sú skvelou voľbou po alkoholových záťahoch. Rovnako sa pripravuje celý rad druhov pečiva z šiškového cesta, či už plnené marmeládou, alebo len posypané cukrom.
Najväčšie nemecké sprievody
- Braunschweig: Braunschweigský karnevalový sprievod sa tradične koná v nedeľu pred Ružovým pondelkom. S dĺžkou asi piatich kilometrov je najväčším karnevalovým sprievodom v severnom Nemecku.
- Rottweil: Karnevalový sprievod v Rottweile je známy ako Narrensprung, doslova „skok bláznov“. V skutočnosti sa tu konajú tri veľké sprievody.
- Kolín nad Rýnom: Kölner Karneval sa v miestnom dialekte nazýva aj Fastelovend („predvečer pôstu“) alebo Kölsche Fasteleer. Rovnako ako vo väčšine Porýnia je vrcholom Karnevalu veľký sprievod na Ružový pondelok, najväčší v celom Nemecku, ktorý sa tiahne v dĺžke šiestich kilometrov.
Karneval v iných krajinách
Termín „karneval“ sa tradične používa v oblastiach so silným vplyvom katolicizmu a v Grécku. V severoeurópskych, historicky evanjelických luteránskych krajinách (Dánsko, Nórsko, Švédsko, Island, Lotyšsko, Estónsko, Faerské ostrovy a Grónsko) je karnevalová slávnosť známa pod názvom Fastelavn. V oblastiach s vysokou koncentráciou anglikánov, metodistov a iných protestantov sa predpôstne oslavy spolu s kajúcnymi slávnosťami konajú na Fašiangový utorok alebo Mardi Gras. V slovanských východných ortodoxných národoch sa Maslenica slávi posledný týždeň pred Veľkým pôstom.
Karneval v Slovinsku
V Slovinsku je karneval vážna vec. Vo väčších mestách (Ľubľana, Maribor, Celje) zaujmú nápaditými skupinovými maskami a hádzaním sladkostí do publika. Šišky sú neoddeliteľnou súčasťou pôstu. Ak existuje ročné obdobie, kedy si môžete nasadiť parochňu, nadrozmerné slnečné okuliare a predstierať, že ste plameniak, je to práve karneval.
Časovanie karnevalu
Karneval je tá magická zmes tradícií, cukru a dokonale prijateľného spoločenského chaosu, ktorá nás každý rok (aspoň na pár dní) zachraňuje od vážnosti každodenného života. V podstate ide o staroveké pohanské oslavy, ktoré majú zahnať zimu a priniesť jar.
Ak si myslíte, že Fašiangový utorok sa vždy pohybuje ako zatmenie Mesiaca - máte pravdu. Fašiangový utorok závisí od dátumu Veľkej Noci, ktorý sa mení každý rok, pretože sa riadi lunárnym kalendárom. Ako každé skutočné šialenstvo, aj karneval potrebuje svoj dokonalý moment. Každý rok sa táto bláznivá radosť túla po kalendári ako roztržitý študent po rozvrhu skúšok. Väčšina z nás sa začína rozcvičovať už počas víkendu predtým.
Príklady termínov fašiangového utorka:
- Karneval 2026: utorok, 17. februára
- Karneval 2027: utorok, 9. februára
- Karneval 2028: utorok, 29. februára
V čase, keď sa realita na chvíľu stáva druhoradou a akýkoľvek dospelý oblečený ako dinosaurus alebo plameniak je úplne prijateľným javom. Karneval - jediný sviatok, kde je spoločenská maska menej dôležitá ako tá latexová.