Alojz Čobej (* 7. október 1935, Stropkov - † 27. júl 2010 v Banskej Bystrici) bol významný slovenský spisovateľ, textár, dramaturg a rozhlasový autor.
Vzdelanie a raná kariéra
Alojz Čobej sa narodil v Stropkove. Absolvoval štúdium na Vysokej škole pedagogickej v Prešove a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove ukončil v roku 1957. Po štúdiu pôvodne pôsobil ako stredoškolský pedagóg, konkrétne profesor slovenčiny a latinčiny na gymnáziu v Banskej Bystrici v rokoch 1957 - 1972.
Profesionálne pôsobenie v médiách a akademickom prostredí
Od roku 1972 bol Alojz Čobej vedúcim literárno-dramatickej redakcie štúdia Československého, resp. Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici, kde pôsobil až do roku 1990.
V rokoch 1990 - 2000 pôsobil ako odborný lektor latinského jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2000 pracoval ako dramaturg a režisér v Rádiu Lumen, kde zotrval aj neskôr.
Rozsiahla tvorivá činnosť
Alojz Čobej bol mimoriadne plodným rozhlasovým autorom. Napísal niekoľko stoviek rozhlasových relácií, hier a dramatizácií. Bol úspešným skladateľom textov piesní a autorom niekoľko desiatok rozhlasových hier a muzikálov. Publikoval časopisecky básne a texty pre deti, ako aj satirické texty, epigramy a humoresky. Bol tiež textárom a skladateľom piesní pre deti, populárnych skladieb a zábavnej hudby. Zložil okolo 300 tanečných piesní a napísal mnoho textov k populárnym piesňam. Spolupracoval s Orchestrom Juraja Velčovského a jeho piesne spievali známi interpreti ako Dušan Grúň, Jana Kociánová, Karol Duchoň, Eva Kostolányiová a Vlado Oravec. Publikoval básne, poviedky, bájky a aforizmy v slovenských novinách a časopisoch, medzi ktoré patrili napríklad Zornička, Ohník, Včielka, Roháč, Smer a Večer.
Rozhlasová tvorba
Jeho rozsiahla rozhlasová tvorba zahŕňala:
- Rozhlasové hry: Debutoval hrou Ja musím byť zbojník (1973) na motívy ľudových jánošíkovských rozprávok, ďalšie jeho hry čerpali námety zo súčasnosti a venovali sa aj historickej tematike. Medzi jeho rozhlasové hry patria aj: Dlhá cesta do Ľubochne (1981), Baruška (1982), Radostník (1984), Anonymný podraz (1984), Dezertér (1985), Ženích pre Barborku (1986), Skrat (1987), Panenská veža (1998) a Prekliate husle (2001).
- Dramatizácie: Bol autorom rozhlasových dramatizácií prozaických a básnických predlôh domácich i zahraničných autorov. Sem patria napríklad diela ako Jégé: Alina Országhová (1973), M. Kukučín: Na podkonickom bále (1976), M. Kukučín: Dve cesty (1978), A. Čakovskij: Snúbenica (1987) a A. P. Čechov: Konské priezvisko (1988).
- Rozhlasové poviedky: Z jeho rozhlasových poviedok možno spomenúť Vtedy na Vianoce (1975), Posledná šanca (1981), Budem Ti vravieť Šikoku (1981), Štyri týždne leta (1983) a Najbohatší človek na svete (1987).
- Literárne a dramatické pásma: Vytvoril pásma ako Moje sladké Horehronie (1973), Banskobystrický hrad (1987), Súbor pamiatok SNP v Banskej Bystrici (1988), Stupne k životu (1988), Japonské stretnutia I a II (obe 1989), a tiež humoristické scénky.
Detská tvorba a muzikály
Alojz Čobej napísal detské hry a libretá muzikálov, medzi ktoré patria:
- Na zelenej lúke (1974)
- Vláčik do rozprávky (1975)
- Princezná je smutná (1977)
- Tajomstvo starej šperkovnice (1981)
- Ako išlo vajce na vandrovku a iné.
Hymna Univerzity Mateja Bela
Je spoluautorom Hymny Univerzity Mateja Bela, kde hudbu skomponoval Igor Bázlik a text napísal Alojz Čobej.
Scenáre pre Rádio Lumen
Napísal aj rozhlasové hry a pásma pre Rádio Lumen, vrátane scenárov k dielam:
- Svetlo v temnotách
- Boží služobníci (sv. Andrej Svorad)
- Požehnaná medzi ženami (rodičia Panny Márie - sv. Anna)
- Egejskí bratia (sv. Kozma)
- Brat František (sv. František)
- Choď za svetlom (o sv. Pavlovi)
- Koniec a začiatok.
Ocenenia a uznania
Alojz Čobej získal ceny na festivaloch populárnej hudby, ako sú Oravské minisynkopy a Bystrické zvony. V roku 2006 dostal ocenenie od rodného mesta, titul Čestný občan Stropkova. V roku 2011 mu Konferencia biskupov Slovenska udelila Cenu Andreja Radlinského.
Kontroverzia: Evidencia v ŠtB
V registračných protokoloch a operatívnych zväzkoch Štátnej bezpečnosti (ŠtB) je Alojz Čobej evidovaný ako agent a dôverník pod krycími menami Mistrík a Lojzo. Údajnú spoluprácu s komunistickou Štátnou bezpečnosťou začal podľa spisu v roku 1978.
Ďalšie informácie o jeho živote a diele možno nájsť v publikácii Donovalová, Katarína: Alojz Čobej: výberová personálna bibliografia, ktorú vydala Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici.