Čo je sviatok a deň pracovného pokoja?
Je dôležité rozlišovať medzi sviatkami ako osobitnými dňami pracovného pokoja a kalendárnymi nedeľami. Napríklad, ani Veľkonočná nedeľa, hoci je v mnohých kalendároch zvyčajne uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Jej tradičné uvádzanie červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok. Za prácu vykonanú v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Sviatky a dni pracovného pokoja sú upravené zákonom č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Na účely Zákonníka práce sa za sviatok považujú tieto dni:
- 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky)
- 6. január (Zjavenie Pána - Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa (na účely zákazu maloobchodného predaja)
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj (Sviatok práce)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 5. júl (svätí Cyril a Metod)
- 29. august (Výročie SNP)
- 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky)
- 15. september (Sedembolestná Panna Mária)
- 1. november (Sviatok všetkých svätých)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
- 24. december po 12:00 hodine (Štedrý deň)
- 25. december (Prvý sviatok vianočný)
- 26. december (Druhý sviatok vianočný)
Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok je rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja, uvedené v § 1 a v § 2 zákona č. 241/1993 Z.z., považované za nepodstatné. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja, počas ktorých väčšina zamestnancov nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu, povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce (napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne).
Sviatky s meniacim sa statusom
Z pravidla, že sviatky sú dňami pracovného pokoja, existujú výnimky pre 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). Hoci sú tieto dni zaradené medzi štátne sviatky podľa zákona o štátnych sviatkoch, pre účely Zákonníka práce nemajú status dňa pracovného pokoja. Z pohľadu miezd a dochádzky sa tieto dni považujú za pracovné, čo znamená, že nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (neaplikuje sa § 122 ods. 1 Zákonníka práce).
Konkrétne, 1. september nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce, a v tento deň môžu byť otvorené aj obchody. Rovnaký status má 28. október od roku 2021. Od roku 2025 sa tento zoznam rozšíri aj o 17. november. V roku 2026 dva sviatky - 15. september a 8. máj - nebudú dňami pracovného pokoja, no zostanú sviatkami pre potreby Zákonníka práce.
Mzdové nároky pri práci vo sviatok
Zákonník práce je vo svojej mzdovej časti koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom určenia minimálnych, ale právne garantovaných nárokov. Tieto nároky je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej zmluve (§ 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce) alebo v kolektívnej zmluve v rámci dohodnutých mzdových podmienok.
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Toto ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu plus mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % jeho priemerného zárobku (platné od 1. mája 2018). Predtým bola minimálna sadzba 50 % priemerného zárobku. V rámci mzdových podmienok je možné dohodnúť aj vyššie sadzby mzdového zvýhodnenia, prípadne diferencované sadzby podľa konkrétneho dňa sviatku.
Mzdové podmienky je možné dohodnúť buď s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Zamestnanec má možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok, avšak len vtedy, ak sa na tomto postupe dohodne so zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže čerpanie náhradného voľna jednostranne nariadiť ani dohodnúť v kolektívnej zmluve bez súhlasu zamestnanca. Ak zamestnanec s čerpaním náhradného voľna nesúhlasí, zamestnávateľ mu musí mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Zamestnanec môže aj sám navrhnúť čerpanie náhradného voľna.
Vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok zamestnanec stráca nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie, no nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok mu ostáva zachovaný. Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Toto vyjadruje časový ekvivalent, pričom náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Ak napríklad zamestnanec pracoval vo sviatok 7,5 hodiny, môže vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku (§ 122 ods. 2 Zákonníka práce).
Pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou platí, že čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi patrí mzda (nie náhrada mzdy). V kolektívnej alebo pracovnej zmluve je však možné dohodnúť zachovanie postupu, kedy sa aj u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou za čas čerpania náhradného voľna mesačná mzda kráti a zamestnancovi sa poskytuje náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Práca vo sviatok u vybraných skupín zamestnancov
Vedúci zamestnanci
Zákonník práce v § 122 ods. 5 výnimočne umožňuje dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Ak je mzda dohodnutá týmto spôsobom, vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie ani možnosť čerpať náhradné voľno. V takom prípade mu vznikne nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy, aj keby vo sviatok pracoval.
Toto obmedzenie sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Sú to zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Predpokladá sa, že vedúci zamestnanci v manažérskom postavení si prácu spravidla organizujú sami. Táto skutočnosť musí byť reálne premietnutá vo výške dohodnutej mzdy.
Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100 % priemerného zárobku.
Domácka práca a telepráca
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nároky tejto skupiny zamestnancov nie sú osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne.
Sviatok, ak zamestnanec nepracoval
Sviatok pripadajúci na obvyklý pracovný deň
Zákonník práce v § 122 ods. 3 rieši situáciu, keď zamestnanec v deň sviatku nemohol pracovať, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Pod „obvyklým pracovným dňom“ sa rozumie deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň nepripadol sviatok.
- Pre zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (napr. pondelok až piatok) je obvyklým pracovným dňom každý z týchto dní.
- Pre zamestnancov pracujúcich podľa harmonogramu striedania pracovných zmien je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý mal zamestnanec podľa tohto harmonogramu pracovať.
Ak zamestnanec nemohol pracovať z dôvodu sviatku, štandardným nárokom je náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, štandardným plnením je poskytnutie alikvotnej časti mesačnej mzdy, t. j. jej nekrátenie z dôvodu sviatku. Deň sviatku sa v takom prípade považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda, aj keď zamestnanec z dôvodu sviatku nepracoval. Taktiež hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu odpracovaných hodín (napríklad aj na účely zistenia jeho priemerného zárobku).
Príklad: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka s mesačnou mzdou. Sviatok pripadol na pondelok. Ak zamestnanec nepracoval, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou odpracuje plný fond pracovného času na daný mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.
Pod „mesačnou mzdou“ sa rozumie zložka mzdy, ktorá sa viaže na prácu v rámci mesačného fondu pracovného času a je vyjadrená v eurách za mesiac (môže to byť aj osobný ohodnotenie určené v mesačnej výške). Ak sa mzda za čas sviatku nekráti, tento postup sa aplikuje na všetky zložky dohodnuté v eurách na mesiac.
V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a namiesto ušlej mzdy sa bude poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. V takom prípade sa mesačná mzda kráti v pomere neodpracovaných hodín z dôvodu sviatkov k mesačnému fondu pracovného času a zamestnanec dostane náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Príklad krátenia mesačnej mzdy: Zamestnanec s mesačným platom 600 eur má v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu, ak nepracoval vo sviatok. Za tri neodpracované sviatky sa jeho mesačný plat zníži o zodpovedajúci podiel (napríklad 85,71 eur), a k tejto sume dostane náhradu ušlej mzdy vo výške svojho priemerného zárobku za neodpracované hodiny.
Ak zamestnancovi reálne uchádza za deň sviatku mzda (napríklad zložky mzdy viazané na skutočný výkon práce), zamestnávateľ musí krátiť mesačnú mzdu a poskytnúť náhradu mzdy za dobu sviatku vo výške priemerného zárobku.
Ak zamestnanec nie je odmeňovaný mesačnou mzdou a nepracoval z dôvodu sviatku, nevznikne mu nárok na mzdu. Aby však nebol poškodený, zamestnávateľ mu poskytne za čas, keď nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Príklad hodinovej mzdy: Zamestnanec s hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá a priemerným zárobkom 3,7525 eura/hod. V mesiaci s jedným sviatkom pripadajúcim na jeho obvyklý pracovný deň odpracoval 168 hodín, za ktoré dostal tarifnú mzdu 504 eur. Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).
Sviatok pripadajúci na deň nepretržitého odpočinku (víkend)
Ak zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, pretože mu podľa harmonogramu striedania pracovných zmien na tento deň nepripadla pracovná zmena (typické pre zmenových pracovníkov alebo pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), ustanovenie § 122 ods. 3 Zákonníka práce sa neuplatní. Dôvodom neprítomnosti v práci nie je sviatok, ale deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo deň zmenového voľna, ktorý zhodou okolností pripadol na sviatok. Tomuto zamestnancovi nemôže ujsť mzda, preto nemá nárok ani na náhradu mzdy za sviatok.
Táto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu (napríklad zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a sviatok je v sobotu). V takom prípade zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.
Obmedzenia práce vo sviatok
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj). Z tohto pravidla však existujú výnimky pre maloobchodný predaj podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce, napríklad:
- na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- výdaj liekov v lekárňach,
- maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- predaj cestovných lístkov,
- predaj suvenírov,
- predaj kvetov 8. mája a 1. septembra,
- predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Tieto obmedzenia sa vzťahujú na zamestnancov. Zákon nezakazuje vykonávanie práce živnostníkom alebo konateľom spoločnosti (ak ich činnosť nie je totožná s pracovným pomerom zamestnanca), keďže sa vychádza zo slobody podnikania. Prevádzky poskytujúce služby, ako sú reštaurácie alebo pohostinstvá, nemusia byť počas zákonom vybraných sviatkov zatvorené, keďže ich činnosť je považovaná za poskytovanie služby, nie za predaj tovaru.
Špecifické situácie a výpočty
Príplatky za prácu v noci a sviatok
Ak zamestnanec pracuje v čase, ktorý spadá do viacerých kategórií (napr. noc a sviatok), má nárok na všetky príslušné príplatky. Noc je definovaná ako čas medzi 22:00 a 6:00 hodinou. V prípade súbehu práce v noci a vo sviatok, ak zamestnanec pracuje v deň sviatku v noci, príplatok za sviatok sa spravidla počíta za celé kalendárne vymedzenie dňa sviatku, t. j. od 0:00 do 24:00 hodín, bez ohľadu na to, či zmena prechádza cez polnoc.
Príplatky sú vyplácané nad rámec bežnej mzdy a nie sú zahrnuté v mesačnej mzde. Jedinou možnou výnimkou sú vedúci zamestnanci, s ktorými zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve dohodnúť, že príplatky sú súčasťou bežnej mesačnej mzdy.
Zamestnanci vo verejnom záujme (zákon č. 553/2003 Z. z.)
U zamestnancov, ktorých odmeňovanie upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, platia osobitné pravidlá. Pri poskytovaní platu týmto zamestnancom zamestnávateľ neuplatňuje okrem iného ustanovenia § 122b ods. 2 až 4 Zákonníka práce. To znamená, že pre účely príplatkov za prácu v sobotu a nedeľu (napríklad), sobota (nedeľa) sa počíta od 0:00 hod. v sobotu (nedeľu) a končí o 24:00 hod. v sobotu (nedeľu). Pre sviatky sú však pravidlá odlišné a riadia sa všeobecnými ustanoveniami Zákonníka práce, pokiaľ zákon č. 553/2003 Z. z. neupravuje inak.