Pravidlá výpočtu mzdy za prácu počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja

S postupným navyšovaním príplatkov za prácu v noci, počas sviatkov a víkendov sa začali vynárať aj niektoré nejasnosti. Celkovú mzdu zamestnanca netvorí len základná mzda dohodnutá v pracovnej zmluve, ale aj mzdové zvýhodnenia, známe aj ako príplatky, ktoré vznikajú zamestnancovi za určitých podmienok podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Ich minimálna výška a podmienky poskytovania sú presne vymedzené v Zákonníku práce. Pre pracovnoprávne účely považujeme za „sviatky“ štátne sviatky a aj ostatné sviatky. Presné vymedzenie týchto dní nájdeme v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári.

Sviatky a dni pracovného pokoja podľa Zákonníka práce

Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku. Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok sa pri odmeňovaní zamestnancov riadi zákonom č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja uvedené v § 1 a v § 2 tohto zákona sa považuje za nepodstatné. Sviatky sú osobitnými dňami pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať alebo stotožňovať s kalendárnymi nedeľami. Napríklad, ani Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Tradičné uvádzanie Veľkonočnej nedele červeným písmom možno považovať len za upozornenie na dôležitý cirkevný sviatok; za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.

Zákonník práce má obmedzené možnosti nariadiť prácu vo sviatok, povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne. V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác, s výnimkou maloobchodného predaja na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch, v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaja cestovných lístkov, suvenírov, kvetov (8. mája, 1. septembra, 1. novembra) a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta (1. novembra).

Najnovšie zmeny statusu sviatkov a dní pracovného pokoja (2024 - 2026)

Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Aj keď sa v kalendári takýto deň objaví, nemusí ísť automaticky o deň pracovného pokoja.

• 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu): Hoci sú naďalej uvedené v zákone o štátnych sviatkoch, vďaka novele (zákon č. 530/2023 Z.z.) nie sú od roku 2024 považované za dni pracovného pokoja ani za sviatky v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Z hľadiska miezd a dochádzky ide o normálne pracovné dni a môžu byť otvorené aj obchody. Zamestnancom v tieto dni nepatrí príplatok za sviatok ani náhrada mzdy za sviatok.
• Zmeny od 1. novembra 2025: Príplatky za prácu vo sviatok aj v roku 2026 zostávajú vo výške najmenej 100 % priemerného zárobku, prípadne minimálnej hodinovej mzdy. Tento benefit sa však stratí ľuďom, ktorí pôjdu do práce 8. mája, 1. septembra, 15. septembra a 17. novembra 2026. Tieto dni už nie sú dňami pracovného pokoja, hoci v prípade 15. septembra (Sedembolestná Panna Mária) a 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) sú voľné dni zrušené iba dočasne. Znamená to, že kým doteraz dostávali za tieto sviatky príplatky, po novom nedostanú nič navyše, keďže pôjde o bežný pracovný deň.
• 1. november (Sviatok všetkých svätých): Od 1. novembra 2025 si tento sviatok svoj status dňa pracovného pokoja udržiava. Zmenou však je, že v tento deň bude po novom možné nariadiť alebo dohodnúť predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi. Zamestnanci, ktorí v tento deň pracujú, majú aj naďalej nárok na príplatok za prácu vo sviatok.

Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % svojho priemerného zárobku (platné od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t.j. v kolektívnej, respektíve v pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená. Prípadne je možné dohodnúť diferencované sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok podľa konkrétneho dňa sviatku.

Výška príplatkov ovplyvnená minimálnou mzdou (2025 - 2026)

Zvýšenie minimálnej mzdy od roku 2025 a následne v roku 2026 priamo ovplyvňuje mzdové zvýhodnenia, na ktoré majú zamestnanci nárok. Novela Zákonníka práce z júna 2023 priniesla dôležité zmeny v spôsobe výpočtu príplatkov. Ich výška sa síce môže líšiť podľa náročnosti práce a úväzku zamestnanca, ale pri samotnom výpočte sa vždy vychádza z minimálnej mzdy pri štandardnom 40-hodinovom týždni.

• V roku 2025 predstavuje mesačná minimálna mzda 816 eur, čo zodpovedá hodinovej minimálnej mzde pre 1. stupeň náročnosti práce vo výške 4,690 eur.
• Pre rok 2026 je minimálna mzda stanovená na 915 eur mesačne, s minimálnou hodinovou mzdou 5,259 eur.

Nárok na príplatky pri nočnej zmene počas sviatku: Celá zmena alebo len do polnoci?

Otázka, či má zamestnanec pracujúci počas sviatku v noci nárok na príplatok za sviatok len do polnoci alebo do konca zmeny, je jednou z častých nejasností, ktoré vznikli s postupným navyšovaním príplatkov.

Podľa prevládajúceho výkladu a s ohľadom na špecifiká prevádzok s nočnými zmenami sa sviatok počíta nasledovne: Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začiatok sviatku určuje hodinou zodpovedajúcou nástupu prvej rannej zmeny v pracovnom týždni. Na účely výpočtu mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok sa tak sviatok nepočíta striktne od 0:00 do 24:00 hod. kalendárneho dňa.

Vo výrobnej továrni, kde sú zavedené tri zmeny (ranná o 6:00, poobedná o 14:00 a nočná o 22:00), sa na účely sviatku ako začiatok sviatku považuje začiatok prvej rannej zmeny, t. j. 6:00. Sviatok sa potom končí 6:00 nasledujúceho dňa, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok. Napríklad, ak sa 8. mája sviatok začína o 6:00, končí sa 9. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája má nárok na príplatok za prácu vo sviatok za celú nočnú zmenu.

Existujú však aj iné názory, ktoré vychádzajú z kalendárneho vymedzenia dňa sviatku, t.j. od 0:00 do 24:00 hod. V takom prípade by zamestnanec pracujúci v noci mal nárok na príplatok za sviatok len do polnoci sviatočného dňa. Aktuálna právna prax a interpretácie však často uprednostňujú princíp zachovania príplatku počas celej pracovnej zmeny, ak táto zmena začala v deň sviatku podľa vyššie uvedeného špecifického výpočtu pre zmenové prevádzky.

Čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Ak zamestnanec nesúhlasí s čerpaním náhradného voľna, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Zamestnanec vyčerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok stráca nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zamestnancovi ostáva zachovaný.

Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna, náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Ak napríklad zamestnanec bude vo sviatok pracovať 7,5 hodiny, má možnosť vyčerpať náhradné voľno v plnej dĺžke 7,5 hodiny. Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas a zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za tento čas mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve však môže byť dohodnuté, že aj zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou patrí za sviatok náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Nároky zamestnancov, ktorí nepracovali v deň sviatku

Situácia, keď zamestnanec nemohol pracovať v deň sviatku, hoci sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, je riešená v § 122 ods. 3 Zákonníka práce.

• Pre zamestnancov s mesačnou mzdou: Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou a sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec z dôvodu sviatku nepracuje, deň sviatku sa u tohto zamestnanca považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí nekrátená mzda. Takisto hodiny, ktoré v deň sviatku nemohol odpracovať, sa zahrnú do počtu zamestnancom odpracovaných hodín (napríklad aj na účely zistenia jeho priemerného zárobku).
• Možnosť krátenia mzdy: V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve môže zamestnávateľ dohodnúť, že aj u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť a zamestnancom sa bude namiesto ušlej mzdy poskytovať náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Ak by zamestnancovi popri mesačnej mzde boli poskytované zložky mzdy viazané na skutočný výkon práce (napr. podiel na tržbách) a zamestnanec z dôvodu sviatku nemohol pracovať, zamestnanec túto zložku mzdy nedostane. V takom prípade zamestnávateľ musí alikvotne krátiť mesačnú mzdu za čas neodpracovaný pre sviatok a poskytnúť náhradu mzdy za dobu sviatku vo výške priemerného zárobku.
• Pre zamestnancov s hodinovou mzdou: Ak deň sviatku pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a tento v dôsledku sviatku nepracoval, zamestnancovi, ktorý nie je odmeňovaný mesačnou mzdou, nevznikne nárok na mzdu. Aby však z tohto dôvodu nebol poškodený na výške zárobku, zamestnávateľ mu poskytne za čas, kedy v dôsledku sviatku nemohol pracovať, náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
• Ak sviatok pripadne na deň nepretržitého odpočinku: Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (najmä u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase) alebo sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok.

Špecifické prípady a kumulácia príplatkov

Vedúci zamestnanci

V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Toto ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce (sú to zamestnanci oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im záväzné pokyny). Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Táto možnosť vychádza z predpokladu, že najmä vedúci v manažérskom postavení si prácu spravidla organizujú sami.

Pracovníci na dohody (dohodári)

Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (tzv. dohodári), a to od novely Zákonníka práce č. 63/2018 Z. z. V prípade práce počas sviatku majú nárok na rovnakú výšku príplatku - 100 % minimálnej hodinovej mzdy. To znamená, že aj pre nich platí garantované mzdové zvýhodnenie, hoci výpočet nie je založený na ich priemernom zárobku, ale výlučne na minimálnej mzde.

Domácka práca a telepráca

Zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

Kumulácia príplatkov

Príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a za prácu vo sviatok sa kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracuje napríklad v sobotu, ktorá pripadne na sviatok, má nárok na príplatok za prácu v sobotu a súčasne aj na príplatok za prácu vo sviatok.

Zaokrúhľovanie príplatkov

V Zákonníku práce nie je špecificky určené, ako sa majú príplatky zaokrúhľovať. Pri zaokrúhľovaní by mal preto zamestnávateľ postupovať v prospech zamestnanca, t. j. výslednú sumu príplatku zaokrúhliť smerom nahor. Napríklad, príplatok vo výške 0,94 eur.

Príklady výpočtov a situácií

Príklad č. 1: Práca nadčas vo sviatok, ktorý stratil status dňa pracovného pokoja

Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. september 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nie je od roku 2024 považovaný za sviatok podľa Zákonníka práce.

Príklad č. 2: Sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň bez práce

Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka, firma je počas sviatkov zatvorená. Sviatok 15. september 2025 pripadol na pondelok. Riešenie:

• Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí nekrátená mzda.
• Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.

Pán Pavol pracuje ako opravár, 40-hodinový pracovný týždeň, hodinová mzda 10 EUR, priemerný hodinový zárobok 11 EUR. V apríli 2025 odpracoval všetky svoje naplánované zmeny, čo bolo 152 hodín. V deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, nepracoval. Vznikne mu nárok na náhradu mzdy za sviatok.

Príklad č. 3: Práca vo sviatok a náhradné voľno

Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka mesačnou mzdou. Sviatok 15. september 2025 pripadol na pondelok a zamestnanec pracoval. Riešenie:

• Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň.
• Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok (najmenej 100 % priemerného zárobku).
• Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, ale bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok (1 hodina voľna za 1 hodinu práce vo sviatok) a za čas čerpania náhradného voľna mu patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Príklad č. 4: Výpočet mzdy dohodára počas sviatku

Lujza pracuje ako administratívna pomoc s hodinovou odmenou 7 eur. Počas štátneho sviatku odpracovala 6 hodín. Riešenie: Za každú odpracovanú hodinu patrí Lujze dohodnutá odmena a zároveň mzdový príplatok za prácu najmenej 100 % minimálnej hodinovej mzdy.

• Hrubá odmena: 7 € x 6 hodín = 42 €
• Príplatok za prácu vo sviatok (pre rok 2026: 5,259 € x 6 hodín) = 31,56 €
• Celková mzda: 42 € + 31,56 € = 73,56 €

Príklad č. 5: Výpočet kumulovaného mzdového príplatku (víkend + sviatok)

Pán Jozef pracuje ako bezpečnostný technik s hodinovou mzdou 10 eur. Víkend 4. - 5. júla 2026, ktorý bol štátnym sviatkom (nedeľa 5. júl), pracoval po 8 hodín. Priemerný zárobok pána Jozefa je 11 €/hod. Minimálna hodinová mzda pre rok 2026 je 5,259 €.

• Hrubá mzda za prácu: 10 € x 16 hodín = 160 €
• Príplatok za prácu v sobotu (4. júl, 2026): 50 % z 5,259 € x 8 hodín = 2,6295 € x 8 = 21,04 €
• Príplatok za prácu v nedeľu (5. júl, 2026): 100 % z 5,259 € x 8 hodín = 5,259 € x 8 = 42,08 €
• Príplatok za prácu vo sviatok (nedeľa 5. júl, 2026): 100 % z 11 € (priemerný zárobok) x 8 hodín = 88 €
• Celková mzda: 160 € + 21,04 € + 42,08 € + 88 € = 311,12 €

tags: #kalkulacka #mzdy #cez #statny #sviatok