Juraj Koreň, známy aj pod prezývkou Ďurifuk, je výraznou postavou súčasného slovenského alpinizmu a extrémnych športov. Tento rodák zo Starej Ľubovne, často označovaný ako Kremničan, je pilotom paraglidu, ktorý sa popri lietaní venuje aj lezeniu, lyžovaniu a v menšej miere aj BASE jumpingu. Jeho život je súhrnom "nenormálnych zážitkov jedného normálneho chlapca", pre ktorý je najvýstižnejším slovom zrejme sloboda.
Juraj má za sebou vyliezanie Alpskej Trilógie sólo, prelety nad šiestimi kontinentami na paraglide a nespočetné množstvo zdolaných skalných, mixových i ľadových stien, ako aj zlyžovaných vrcholov. Majoritnú väčšinu týchto výziev absolvoval sólo a bez istenia, čo jeho extrémnym výkonom dodáva nový rozmer.
Lietanie v génoch: Prvé zážitky a rodinná tradícia
Jurajov vzťah k lietaniu sa začal budovať už v útlom veku vďaka jeho otcovi, Cyrilovi, ktorého prezývali „Kremnický Ikarus“. Otec lietal najprv na vetroňoch, potom si postavil vlastné rogalo, no to mu „veľmi nesedelo“. Neskôr si kúpil prvý padák.
„Lietanie mám doslova v koreňoch, lebo môj otec tiež lietal, najprv na vetroňoch, potom si v škole postavil vlastné rogalo, to mu však veľmi nesedelo. Neskôr, keď som mal šesť rokov, si otec kúpil prvý padák. V ten deň na ňom letel po prvý raz môj otec, brat a nakoniec aj ja. Pristál som v hnojisku, ale asi preto mám dodnes také šťastie,“ spomína Juraj. Toto „prvé odpanenie“ prišlo koncom školského roka 1998, keď otec kúpil padák Big X. Juraj sa vo vzduchu ocitol ako šesťročný, letel „štýlovo, s preloženými nohami“, až pristál v hnojisku, ktoré tvorilo menej ako desatinu rozlohy obrovskej lúky.
Dlhé roky potom Juraj „obrastal machom“ s vysielačkou v ruke na štarte, zatiaľ čo jeho brat Cyprián a otec Cyril lietali. Nemal vlastnú vhodnú výstroj. Okolo osemnástky si však začal bez opýtania požičiavať krídla a „krkolomne pokúšal šťastie“, pričom na stromoch „visel“ častejšie, ako by sa patrilo, no bez väčšej ujmy na technike a živote.
Paragliding a disciplína Hike and Fly
Paragliding je pre Juraja najjednoduchší spôsob lietania, aký existuje. „Je to najmenej náročné jednak na peniaze, technické zabezpečenie, počasie, ale aj vedomosti. Nepotrebujete okolo seba žiadnych ľudí, aby ste sa dostali do vzduchu, stačí vám padák,“ vysvetľuje.
Špecializuje sa na disciplínu hike and fly, čo je kombinácia turistiky a letu. „V preklade - na kopec idem po vlastných a potom z neho zletím. U nás na Slovensku je to bežná vec, pretože u nás na každý vrch nevedie lanovka ako v Alpách a keď aj vedie, je to drahé. Tak sa to v podstate začalo, ako chudobný chalan som šliapal na vrch peši, lebo na lanovku som nemal,“ hovorí s úsmevom. Týmto štýlom sa dajú preletieť celé pohoria. Juraj Koreň už zdolal hory v Európe, na Kaukaze, v Keni, na Sibíri či v Himalájach, kde vytvoril aj niekoľko dĺžkových rekordov, napríklad v Nepále preletel na jeden pokus 151 km.
V rámci pretekov ide najmä o efektivitu pohybu. „Keď môžem, vtedy letím, keď prší, alebo nedá sa letieť, tak padák hodím na plecia a idem peši. Niekedy je lepšie pristáť a prejsť nejaké nebezpečné horské sedlo, kde fučí a sú tam nebezpečné skaly, peši a potom vzlietnuť z druhej strany sedla. Tak si ušetrím problémy a vyhnem sa nielen stresu, ale aj horším veciam,“ vysvetľuje. Takýmto spôsobom už dvakrát preletel Pyreneje, preteky trvajúce týždeň, od pobrežia Atlantického oceánu k Stredozemnému moru, čo je 550 km.
Climb and Fly a projekt Seven Virgin Summits
Okrem disciplíny hike and fly sa Juraj Koreň venuje aj náročnej climb and fly, teda kombinácii alpského lezenia a paraglidingu. „Lezieme na strmé hory s batohom a s padákom, vďaka ktorému z vrcholu zletíme. Dnešné padáky sú ľahučké, vážia sotva 2 kg, takže niesť ich na vrchol nie je náročné. Málokto si to možno uvedomuje, ale zostup z hory je oveľa náročnejší ako výstup. Pri zostupe je človek už viac unavený, menej koncentrovaný, často je už pokročilejšia hodina... Práve vtedy sa stáva najviac problémov. Ak to človek jednoducho zletí, veľa vecí sa vyrieši. Napríklad z Lomnického štítu sa zlieza štyri hodiny, ja som s paraglajdom dolu zletel za 15 minút,“ prezrádza Koreň.
S kamarátom, alpinistom a horolezcom Michalom Sabovčíkom sa pustili do projektu Seven Virgin Summits. Ich cieľom je prekonávať také vrchy, kam ešte nevkročila ľudská noha. „Pôvodná pointa je vyliezť na kopec, kde ešte nikto nebol, ale takých vrchov je napríklad tu v Európe už málo, a tak si možno budeme musieť vystačiť aj s tým, že sa hore vydáme po stene, na ktorú ešte nikto nevyliezol a dole, samozrejme, zletíme.“ Ich spoločné sny sa spojili - Michal odovzdáva skúsenosti zo stien Jurajovi a on jemu tie „vetroplašské“. Teda horolezecké prvovýstupy na všetkých kontinentoch sveta a zostupy za pomoci paraglidu.
V rámci tohto projektu boli v roku 2018 na expedícii na Antarktíde a neskôr v Grónsku. „Máme vytipované miesta v blízkosti polárneho kruhu a pokiaľ viem, boli tam iba tri expedície.“ Ak sa im podarí prekonať sedem takýchto panenských vrchov, budú prvými ľuďmi na svete, ktorým sa to podarilo. „Je to projekt na dlhé lakte, preto nechcem ešte predbiehať, ale naozaj, toto je obrovská výzva,“ hovorí Juraj.
Seven samit | Outdoor Films s MUDr. Evou Perglerovou PREMIÉRA na @tv_noe
Red Bull X-Alps: Najťažšie preteky na svete
V lete 2019 sa vtedy 27-ročný Juraj Koreň ako druhý Slovák v histórii zúčastnil na najnáročnejších hike and fly pretekoch na svete - Red Bull X-Alps. Bol medzi 32 vybranými športovcami, ktorí raz za dva roky dostanú možnosť postaviť sa na štart tohto legendárneho podujatia. Na poslednú chvíľu sa dostal ako náhradník, o to viac sa na nečakanú výzvu tešil. „Beriem to ako najväčšiu športovú výzvu v živote. Tešil som sa ako blázon, keď mi oznámili, že som nominovaný,“ vyhlásil.
Dĺžka pretekov je 1 138 km (podľa iných zdrojov zhruba 1200 km), na zdolanie majú súťažiaci dva týždne. Ide sa z rakúskeho Salzburgu do Monaka, cez celý alpský masív a šesť alpských krajín, s 13 kontrolnými stanovišťami. Trasa vedie cez ikonické alpské vrchy ako Eiger (3 970 m n. m.) či Mont Blanc (4 808 m n. m.). Súťažiaci môžu ísť iba pešo alebo lietať na padáku. „V týchto pretekoch musia súťažiaci šesťkrát prekročiť hlavný horský hrebeň vo výškach nad 3 000 m n. m., je to tam samý ľadovec a počasie sa dokáže zvrtnúť v priebehu pár sekúnd. Bude to náročné,“ zamýšľal sa pred štartom.
Juraj si v rámci tréningu prešiel dve tretiny trate a tvrdil, že celá trať sa dá absolvovať v pohode za dvadsať dní. Suverén posledných ročníkov, Švajčiar Chrigel Maurer, to raz zvládol za neskutočných sedem dní. Podmienky v roku 2019 boli náročné, keďže v Alpách celý máj snežilo a na niektorých miestach bolo aj sedem metrov snehu s padajúcimi lavínami.
Pravidlá sú jednoduché: hore pešo, dolu na klzáku. Práve vo vzduchu sa preteky rozhodujú. „Sú to preteky v lietaní. Ani najrýchlejší bežec nedokáže predbehnúť priemerného letca. Vyhrá to hlava a to, ako racionálne a zároveň efektívne si človek dokáže v Alpách počínať,“ vraví Juraj. Nechcel byť posledný, aj preto, že najslabšieho pretekára každý druhý deň z trate stiahnu. Spomenul aj skúsenosť Petra Vrabca, prvého Slováka na X-Alps, ktorý preteky ani raz nedokončil. „Raz ho chytila búrka na Marmolade. Zahodil všetky veci, aby ho neskopal blesk. Na druhý deň ráno sa zbalil a išiel domov,“ vysvetľuje Koreň.
Juraj Koreň si v týchto pretekoch splnil ďalší svoj sen a podarilo sa mu umiestniť sa na výbornom 18. mieste.
Filozofia, výzvy a životný štýl
Juraj sa označeniu pretekárov za „tak trochu bláznov“ nebráni, no jedným dychom dodáva: „Sme blázni, ktorí vedia. Odvážnych sú plné cintoríny. Všetko sú to veci, ktoré sa dajú zvládnuť, len musíte poznať hory či vedieť využiť vietor vo svoj prospech.“ Priznáva, že máva strach, a to dosť často. „Ale keď sa snažíte konať racionálne a riešiť konkrétne problémy, nemáte na podobné myšlienky čas.“ Samotu odbúrava hudbou, najlepšie rockovou či metalovou, no niekedy si pustí aj klasiku, aby si udržal pozitívne myslenie.
V roku 2014 sa údajne zmieril so svojou smrteľnosťou. Odvtedy sa často vydáva do veľkých alpských stien (má rád hlavne zimu), kde sám lezie cesty, ktoré vzbudzujú rešpekt aj u skúsených lezeckých tímov. Tvrdí, že bez parťáka sa dokáže lepšie dostať do bojovnej nálady a stavu stopercentne sústredenej mysle. „Napríklad, keď som liezol freesolo severky Matterhornu s 60-litrovým batohom s padákom na chrbte, hovorím si pri nástupe, toto je moje posledné svitanie, ach, aké je krásne, tu dnes zomriem. Po osem a pol hodine totálneho mentálneho heavy metalu som stál na vrchole.“
Ťažšie než počas 25-dňovej výpravy v Antarktíde to podľa Koreňa asi nebude. „Tam si dvanásť dní nepamätám, lebo ma zgniavila morská choroba. Navyše otec bojoval o život. Antarktída je totálny koniec sveta. Už som toho zažil veľa, ale to bolo asi najťažšie, čo ma na cestách postihlo,“ priznáva slovenský dobrodruh. Na trati Red Bull X-Alps si prial, aby ho nepostihla „nejaká hlúpa náhoda ako vytknutý členok, po ktorej by všetko moje snaženie vyšlo nazmar. Na umiestnenie nemyslím, bolo by skvelé, ak by som do cieľa dorazil,“ želal si. Jeho minimálna výstroj váži osem kíl: padák, druhý záložný, prilba, sedačka, GPS prístroje, jedlo a voda.
Čo považuje za svoj najväčší úspech? „To je, ako keby ste sa opýtali matky, ktoré z detí má najradšej. Ja to cítim tak, že akýkoľvek cieľ si vytýčim, v momente dosiahnutia pre mňa stráca šmrnc. Bol som aj majster Slovenska v paraglajdingu, spravil som aj nejaké rekordy doma aj v Himalájach, ale z toho nemôžem žiť do konca života. Je to už za mnou a teraz hľadám nové výzvy, ktoré by som prekonal.“
Cesty a najobľúbenejšie miesta
Juraj Koreň letel už na šiestich kontinentoch, chýba mu len Austrália. Z krajín navštívil okrem iných Čechy, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Švajčiarsko, Slovinsko, Španielsko, Andorra, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Chorvátsko v Európe; Keňu a Juhoafrickú republiku v Afrike; Nepál, Indiu, Rusko, Gruzínsko v Ázii. Medzi geograficky Severnú Ameriku patriace Grónsko, juhoafrická Argentína a Antarktída.
„Ktoré miesta vám najviac utkveli v pamäti? Postupne som objavoval vyššie, rozložitejšie a vzdialenejšie hory, takže vždy posledné hory, ktoré som navštívil po prvýkrát ma dojali. Je to ako pýtať sa matky, ktoré zo svojich detí má najradšej.“ Prvé Dolomity ho úplne „posadili na zadok svojou veľkosťou“. Neskôr nad nimi lietal vo výškach nad 4000 metrov. Kaukaz, Pyreneje, Altaj rovnako. Samozrejme, najradšej má slovenské Tatry, pretože sa k nim viažu aj krásne spomienky na pozemské dobrodružstvá, ktoré vidí „z nadhľadu“. Obzvlášť mu utkveli v pamäti Indické Himaláje, kde lietal vo výškach aj nad 7000 metrov, a Antarktída, kde podnikli s Mišom Sabovčíkom horolezecko-paraglidovo-jachtársku expedíciu spojenú s prvovýstupmi.
„Som síce Koreň, no to priezvisko ma naozaj nedefinuje. Preferujem život na ceste a v dodávke, ochutnal som túto božskú slobodu, ťažko sa od nej odvyká. Slovensko je síce krajina, kde som sa narodil, no už s ňou nemám veľa spoločného a objavím sa tam len veľmi ojedinele. Ak by som sa mal naozaj kdesi zakoreniť, tak určite krajiny s poriadnymi horami, kde je sneh a ľad, možno Alpy, možno Skalisté hory.“
Zdieľanie skúseností
Keď nie je Juraj na pretekoch alebo expedícii, trénuje na slovenských kopcoch alebo zdieľa svoje skúsenosti na prednáškach. Je možné si s ním zalietať aj v tandeme na Donovaloch a Skalnatom Plese. „Ak túžite zažiť, aké je to byť nad vecou, neváhajte. Lietanie je špica!“
Na otázku, či mu rodičia neradili vybrať si bezpečnejší šport, odpovedá: „Mamina si zobrala ocina, lebo lietal. Páčilo sa jej to, vedela, do čoho ide. Určite sa bála, ale nikdy ma od toho neodhovárala, naopak, podporovala ma. Je to vec, ktorej som obetoval celý život, a rodičia to vedia.“
tags: #jurat #koren #narodeniny