Herecký život Juraja Kukuru je plný peripetií a výrazných úspechov. Už v mladosti ukazoval svoj výrazný talent a charizmatickú osobnosť a na vysokej úrovni využil viacero hereckých príležitostí. Juraj Kukura, významný slovenský divadelný, filmový a televízny herec, sa narodil 15. marca 1947 v Prešove. V roku 2022 oslávil 75. výročie svojho narodenia.
Život a rané štúdium
Po ukončení stavebnej priemyslovky v Bratislave sa Juraj Kukura rozhodol pokračovať v herectve a vyštudoval ho na VŠMU v Bratislave v roku 1973 pod vedením Jozefa Budského. Svoju hereckú kariéru odštartoval už v roku 1966, keď ho ako 19-ročného mladíka režisér Ivan Balaďa obsadil do jednej z hlavných úloh vo filmovom spracovaní románu Margity Figuli Tri gaštanové kone. Už počas štúdií bol členom legendárneho súboru Divadla na Korze, odkiaľ neskôr (1971 - 1976) prešiel na Novú scénu a v roku 1976 sa stal členom umeleckého súboru Činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobil do roku 1984.
Herecká kariéra v Československu a emigrácia
Predovšetkým v 70. rokoch bol Juraj Kukura predstaviteľom desiatky televíznych filmov a inscenácií. Stvárňoval hlavné postavy v adaptáciách kľúčových diel svetovej i domácej literatúry, napríklad v dielach ako Mário a kúzelník, Vládca Oidipus či Kean. Okrem toho bol známy ako rebelantský súčasník a reprezentant odvážnych postojov, ako napríklad Rudo v pamätnom televíznom seriáli Straty a nálezy.
V roku 1984, počas nakrúcania filmu Via Mala v zahraničí, bol Juraj Kukura pod tlakom totalitného režimu na Slovensku bezdôvodne odsúdený na tri a pol roka väzenia za opustenie republiky a bol mu zabavený majetok, do vlasti sa nemohol vrátiť. Odišiel do dočasnej emigrácie, no dokázal sa presadiť najmä v nemeckých divadlách a medzinárodných filmových a televíznych produkciách. Získal angažmán v Nemecku, najskôr v mníchovskom divadle Kammerspiele, neskôr v Bazileji, Bonne a od roku 1985 v hamburskom Schauspielhause, kde dodnes žije. V Nemecku patrí k obľúbeným divadelným a televíznym hercom, hosťoval v divadlách vo Švajčiarsku, Nemecku a neskôr aj v Prahe. Presadil sa v európskom filme vo viac ako 150 filmových príbehoch a vystupoval aj po boku legendárneho Pierra Bricea vo filme Vinetu sa vracia.
Návrat na Slovensko a Divadlo Aréna
V roku 1990 sa Juraj Kukura vrátil na Slovensko a po revolúcii sa postupne vracal na domácu scénu a pred kameru. V roku 2002 sa stal riaditeľom bratislavského Divadla Aréna. Pod jeho vedením Divadlo Aréna vyprofiloval ako multižánrovú scénu, ktorá priniesla mnoho pozoruhodných inscenácií. Súčasťou jeho práce bola aj iniciatíva pre Detskú univerzitu Komenského. Dominantou Divadla Aréna však zostala činohra, v rámci ktorej Juraj Kukura inicioval rad inscenácií pod názvom Občiansky cyklus, zameraných na prehodnocovanie minulosti a kultiváciu historického vedomia. Jeho zásluhou sa na tejto scéne etablovalo niekoľko režisérov dnešnej silnej strednej generácie, ako sú Martin Čičvák, Rastislav Ballek, Marián Amsler a Jakub Nvota. Nedávno v tejto funkcii skončil, to však nijako neznižuje jeho zásluhy o toto divadlo a najmä jeho herecké majstrovstvo.
Inscenácia Kukura - po premiére
Významné divadelné roly a ocenenia
Juraj Kukura na doskách Divadla Aréna vytvoril ďalšie výrazné postavy, predovšetkým v tituloch Martina Čičváka ako Koza alebo Kto je Sylvia?, Rodinná slávnosť a Komunizmus. Za postavu Martina v hre Koza alebo Kto je Sylvia bol Juraj Kukura ocenený prestížnou cenou Dosky 2004 za najlepší mužský herecký výkon.
Bol prvým hercom, ktorý po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky začal pravidelne hrať aj na českých javiskách. Už v roku 1994 stvárnil postavu legendárneho politického intrigána a karieristu Fuchého v inscenácii Půlnoční večeře v Divadle Komedie. Neskôr opäť spolupracoval predovšetkým s režisérom M. Čičvákom, stvárnil titulnú rolu v českej verzii inscenácie Rodinná slavnost v Činohernom klube. Na tejto istej scéne mala premiéru inscenácia Čičvákovej hry Kukura (Doktorandská práce o stavu kultury), kde hral hlavnú postavu menom Kukura. Za inovatívnu kreáciu Starého Karamazova v inscenácii pražského Činoherného klubu Bratři Karamazovi získal prestížnu Cenu Divadelních novin za najlepší herecký výkon sezóny 2014/2015, ktorá sa udeľuje bez ohľadu na žáner. Za postavu Fjodora Karamazova bol tiež nominovaný na výročnú Cenu Thálie českej Hereckej asociácie a na Cenu divadelnej kritiky 2015, udeľovanej renomovaným českým časopisom Svět a divadlo.
Filmová a televízna tvorba
Okrem divadelných dosiek sa Juraj Kukura predstavil aj na televíznej obrazovke a vo filme, pričom vytvoril množstvo nezabudnuteľných rolí:
- Filmy (výber):
- Tri gaštanové kone (1966) - jedna z prvých hlavných úloh
- Zbehovia a pútnici (1968)
- Úklady a láska (TV, 1971)
- Adam Šangala (TV, 1972)
- Statky-zmätky (TV, 1973)
- Deň slnovratu (1973)
- Koncert pre pozostalých (1976)
- Mário a kúzelník (TV, 1976) - titulná postava, ocenený Striebornou nymfou na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carlo
- Stíny horkého léta (1978) - Cena za najlepší mužský herecký výkon na MFF Karlovy Vary
- Krutá ľúbosť (1978)
- Príbeľská vzbura Janka Kráľa (1978)
- Nebezpečné známosti (1980)
- Triptych o láske (1980)
- Člny proti prúdu (1981)
- Mesiac na dedine (1981)
- Soľ nad zlato (1982)
- Die wilden Fünfziger [Divoké päťdesiate roky - TV] (1983)
- Via Mala (koprodukčný film, 1985)
- Otto - Der Liebesfilm [Otto - film o láske] (1992)
- Workaholic [Závislá na práci] (1996)
- Tábor padlých žien (1997) - hlavná rola
- Apokalypse 99 - Anatomie eines Amokläufers [Apokalypsa 99 - Anatómia besného vraha] (2000)
- Sokoliar Tomáš (2000)
- Das Sams (2001)
- Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (Jakubiskov film) - titulná postava
- Cudzinci (TV film, s Jozefom Kronerom)
- Vetřelci a lovci: Zrozen bez porodu - nominácia za najlepší mužský herecký výkon na festivale v Monte Carle
- Televízne seriály a hlasové roly (výber):
- Straty a nálezy (1975)
- Dedičstvo Guldenburgovcov (1987)
- Traffik (anglický šesťdielny film, 1989) - štyri ceny britskej akadémie, medzinárodná cena Emmy za najlepší dramatický seriál, stal sa predlohou pre film
- Hotel Paradies (1990)
- Šťastnú cestu (1992)
- Klinika pod palmami (1996)
- Tatort (Miesto činu) - hlavné postavy v dvoch dieloch
- Kobra 11
- Helicops
- Dokonalý svět (Česko, 2010)
- Inšpektor Max
- Miazgovci - prepožičal hlas postave Záviša
- Kráľ Norbert
Okrem herectva je známe, že Juraj Kukura aj spieva, napríklad pieseň "Nech brouka žít".
Štátne vyznamenania
V roku 2017 prevzal Juraj Kukura z rúk českého prezidenta Miloša Zemana štátne vyznamenanie medailu Za zásluhy 1. stupňa. Roku 2025 mu prezident Peter Pellegrini udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.
tags: #juraj #kukura #narodeniny