V roku 2024 si Slovensko pripomína 160. výročie narodenia jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín - Jozefa Murgaša. Narodil sa 17. februára 1864 v Jabríkovej, dnes súčasti Tajova, a zomrel 11. mája 1929 vo Wilkes-Barre v USA. Bol to muž mnohých talentov, ktorý svoj život zasvätil viere ako obetavý kňaz, no zároveň zanechal nezmazateľnú stopu v oblasti svetových vynálezov v rádiotelegrafii. Výrazné výsledky dosiahol aj v prírodných vedách, výtvarnom umení a verejnej činnosti. Jozef Murgaš ako všestranný a vzdelaný človek videl rozvoj spoločnosti a jej života širokospektrálne a z nadhľadu, venujúc svoje úsilie pre blaho a rozvoj spoločnosti.
Život a vzdelanie
Jozef Murgaš sa narodil v Tajove, v časti Farbenô, v rodine chudobných roľníkov. Základnú školu absolvoval v rodnom Tajove, kde do prvého ročníka „normálky“ nastúpil 1. septembra 1869. Veľký vplyv na neho a jeho smerovanie v živote mal učiteľ Karol Berger, ktorý systematicky rozvíjal jeho bystrosť a maliarsky talent. Do 1. ročníka banskobystrického gymnázia bol prijatý 1. septembra 1876, kde študoval do roku 1880. Už v tomto období ho viedlo prirodzené nadanie k umeniu a technike, pričom kreslenie a maľovanie patrilo medzi jeho obľúbené predmety. Veľa času venoval praktickej, technickej práci s provizórnymi mechanickými zariadeniami a s elektrickými prístrojmi.
V roku 1880 odišiel študovať teológiu do Bratislavy, kde okrem štúdia pokračoval vo svojich pokusoch v oblasti elektriny a rozširoval si vedomosti vo výtvarnom umení. V rokoch 1882 - 1884 študoval v ostrihomskom seminári, kde mal pre jeho rozvíjajúci sa maliarsky talent lepšie podmienky a v roku 1884 tu zmaturoval. Následne pokračoval na ostrihomskej bohosloveckej fakulte (1884 - 1886). V roku 1886 prešiel z Ostrihomu na bohosloveckú fakultu v Banskej Bystrici, kde ukončil tretí a štvrtý ročník teológie. Dňa 10. novembra 1888 bol Jozef Murgaš vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza v banskobystrickej diecéze.
Správa o jeho maliarskom talente sa doniesla aj biskupovi Bendemu v Banskej Bystrici, ktorý ho neskôr poslal na štúdium maliarstva. V rokoch 1889 - 1890 študoval maliarstvo v Budapešti a následne štyri roky (1890 - 1894) na akadémii výtvarného umenia v Mníchove. Medzi jeho významných učiteľov a inšpirácie v Banskej Bystrici patrili umelci Jozef Božetech Klemens a Dominik Skutecký.
Pôsobenie v Amerike a priekopnícke vynálezy
Po vysvätení za kňaza v roku 1888 nastúpil ako kaplán do Dubovej. V roku 1896 odišiel do USA, kde 6. apríla vystúpil z lode v New Yorku. V krátkom čase sa stal pastorom zboru slovenskej katolíckej cirkvi svätého srdca v novozaloženej baníckej obci Wilkes-Barre v Pensylvánii, kde žilo 300 slovenských rodín. Po usadení zorganizoval finančnú zbierku, ktorá umožnila dostavbu kostola, fary a školy (1897) pre deti slovenských usadlíkov. V Amerike si uvedomil bezhraničné možnosti pre prisťahovalcov všetkých národností. Demokracia a sloboda mu slúžili ako inšpirácia na založenie Slovenskej ligy v Amerike. V rokoch 1900 až 1904 sa venoval všeobecnému rozšíreniu Prvej katolíckej slovenskej jednoty v Spojených štátoch amerických. V roku 1905 spolu so skupinou slovenských kňazov založil Združenie slovenských katolíkov v Amerike a stal sa jeho prvým prezidentom.
Popri kňazskej práci začal v roku 1898 s prípravou svojho laboratória v suteréne fary, ktoré slúžilo na experimenty v rádiotelegrafii. V nasledujúcich štyroch rokoch vo svojom voľnom čase pracoval na rozvoji vtedy nepraktickej a neuspokojivej metódy prenosu bezdrôtovej telegrafie. V auguste 1902 objavil kľúč k riešeniu. Jozef Murgaš dospel ku geniálnemu riešeniu: na odstránenie rušivých signálov vytvoril rotačné iskrište, ktoré zabraňovalo rušivému pôsobeniu statických výbojov. Tým zrušil bodku a čiarku z Morseovho systému a nahradil ich vyšším a nižším tónom, čím dokázal podstatne skrátiť dĺžku jednotlivých znakov.
Po trinástich mesiacoch štúdia a experimentov úspešne vytvoril novú metódu bezdrôtového prenosu pomocou rotačného iskrišťa. Dňa 14. septembra 1903 požiadal o patent na tento systém. Dňa 2. októbra 1903 podal Jozef Murgaš vo Washingtone svoju prvú prihlášku na uznanie patentu a 10. mája 1904 mu federálny patentový úrad vo Washingtone pridelil dva kľúčové patenty:
- Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu (vysielacia stanica s anténou spojenou s menšou guľôčkou, prijímacia stanica s anténou a telefónnym slúchadlom).
- Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou (originálny spôsob prenášania správ pomocou bezdrôtovej telegrafie, spočívajúci vo vysielaní a prijímaní nespojitých signálov s navzájom odlišnou frekvenciou, známy ako Tón-systém).
Na základe týchto dvoch patentov sa vo Philadelphii vytvorila účastinná spoločnosť Universal Aether Telegraph Co. na využívanie Murgašovho vynálezu. S pomocou tejto spoločnosti postavil Murgaš v roku 1905 skúšobnú prijímaciu a vysielaciu anténu so šesťdesiatmetrovými anténovými stožiarmi. Jeden bol vo Wilkes-Barre a druhý v 30 km vzdialenom Scrantone. Prostredníctvom nich sa 23. novembra 1905 uskutočnil úspešný bezdrôtový prenos správ.
Ako sa naučiť hrať AKORDY na gitare
Jozef Murgaš ako prvý človek na svete v roku 1905 uskutočnil bezdrôtový prenos ľudského hlasu. Spojil rotačné iskrové zariadenie s emitujúcou ihlou, na ktorej bol pripevnený uhlíkový prvok, využil ďalšie vlastnosti tónového prístroja a na túto sústavu namontoval telefónnu membránu. Táto zostava slúžila ako mikrofón. V sústave použil aj ďalšie prvky a vytvoril vysielací systém, ktorý prekonal statickú elektrinu a ďalšie interferujúce šumy, takže hlas sa dal jasne rozpoznať na druhej strane aj za búrkového počasia. Podľa Murgašovho asistenta Johna Stegnera, počas jednej búrkovej noci v roku 1905 bolo počuť prvýkrát ľudský hlas v éteri na zemeguli, ktorý patril Murgašovi. Zachytila ho stanica v Scrantone. Boli to Murgašove slová: „Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“ Neskôr tento vysielací systém zdokonalil a v roku 1907 sa uskutočnila prvá bezdrôtová hlasová komunikácia medzi starostom Connellom zo Scrantonu a starostom Kirkendallom z Wilkes-Barre.
Prvenstvo bezdrôtového prenosu informácií prostredníctvom tónovej modulácie elektromagnetických vĺn určil Okresný súd v New Yorku dňa 7. januára 1916 Jozefovi Murgašovi, ktorý ho úspešne vykonal v roku 1905 v USA medzi mestami Wilkes-Barre a Scranton na vzdialenosť 20 míľ (30 km). Murgašove pokusy s veľkým záujmom sledoval aj Thomas Alva Edison, ktorý upozornil Marconiho na jeho úspechy.
Okrem už spomenutých patentov udelili Murgašovi ešte ďalších 11 patentov, medzi ktoré patria:
- vlnomer
- elektrický transformátor
- konštrukcia antény na bezdrôtovú telegrafiu
- zariadenie na tvorbu elektromagnetických vĺn
- bezdrôtová telegrafia (2x)
- detektor magnetických vĺn
- magnetický detektor
- prístroj na výrobu elektrických oscilácií
- navijak na rybársky prút
- spôsob a zariadenie na výrobu elektrických oscilácií striedavým prúdom
V roku 1925 ho prezident USA Calvin Coolidge vymenoval za prezidenta „Komisie pre rádiotelekomunikácie USA“, no Murgaš zo zdravotných dôvodov odmietol.
Politická a spoločenská činnosť
Počas prvej svetovej vojny sa Jozef Murgaš aktívne angažoval pri vytváraní spoločného štátu Čechov a Slovákov v Česko-Slovensku. Pomocou svojich kontaktov pripravil pôdu pre rokovania na podporu vzniku Česko-Slovenska. Bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z 30. mája 1918, ktorú podpísal spolu s ďalšími signatármi za Slovenskú ligu v Amerike, Tomášom Garrigue Masarykom a zástupcami Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov. Od tejto dohody a jej plnenia očakával vytúženú samostatnosť Slovákov a rovnoprávnosť novovzniknutej ČSR.
Na Slovensko sa vrátil v roku 1920 podľa sľubu, ktorý dal prezidentovi T. G. Masarykovi. Chcel sa tu usadiť natrvalo a vyučovať elektrotechniku, no úrady mu to neumožnili s odôvodnením, že na to údajne nemal kvalifikáciu, napriek jeho mnohým patentom a úspechom. Táto skutočnosť z neho urobila "vyhnanca z vlastnej domoviny" a postupne aj človeka so zaznávanými zásluhami. Znechutený sa vrátil naspäť do Ameriky.
Ani po ocenení J. Murgaša za záslužnú prácu v ďalekej cudzine sa postoj predstaviteľov bývalého režimu v rodnej vlasti nezmenil. Záporný postoj bývalého režimu v ČSR k Murgašovi bol evidentný aj pri vydávaní šiestich československých poštových známok v sérii „Rádiovynálezci“, kde Murgaš chýbal.
Umelecká tvorba
Jozef Murgaš už ako študent ilustroval svoje nadanie dvoma obrazmi, sv. Alžbeta a Kristus pred Pilátom, ktoré sú doteraz v biskupskej rezidencii v Banskej Bystrici. Medzi jeho ďalšie známe diela patrí aj obraz sv. Juraja na hlavnom oltári kostola v Lopeji a obraz ukrižovania Krista, ktorý zdobí rezidenciu biskupského úradu v Nitre. V Amerike namaľoval približne 20 obrazov, pričom medzi uznávané patria Rybár v člne a Medvedí potok. Namaľoval aj sakrálne obrazy do nového kostola vo Wilkes-Barre: na hlavný oltár umiestnil obraz Božského srdca a na bočný oltár obraz Nepoškvrneného počatia. Jeho posledným obrazom bol portrét biskupa O’ Reillyho v životnej veľkosti, ktorý však pre ubúdajúce sily nedokončil.
Dedičstvo a pamiatky
Jozef Murgaš zomrel 11. mája 1929 v pracovni na zlyhanie srdca. V tú noc lupiči vykradli a zničili jeho laboratórium s dodnes neobjasneným motívom.
V Tajove, v dome, kde sa Murgaš narodil, je zriadená pamätná izba a na miestnom cintoríne je symbolický hrob s pohrebným monumentom. Pamätná izba obsahuje originály fotografií a obrázkov, niektoré jeho maľby, unikátne kúsky z jeho zbierky motýľov, modely jeho patentov bezdrôtovej telegrafie a rôzne dokumenty. Rovnako tam možno vidieť minimodel Murgašovej originálnej antény. V roku 1989 bol nakrútený životopisný dvojdielny televízny film o živote J. Murgaša s názvom „Reverend“. Po vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993 bola dňa 27. mája 1994 pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia vydaná poštová známka s podobizňou Jozefa Murgaša Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v náklade 400 000 kusov.
Pripomienka výročia a súčasné aktivity
Pri príležitosti 160. výročia narodenia Jozefa Murgaša organizuje Literárne a hudobné múzeum, špecializovaný organizačný útvar Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici (ŠVK), unikátnu výstavu. Vernisáž výstavy sa uskutoční 17. septembra 2024 a verejnosti bude prístupná do 28. novembra 2024. Cieľom projektu je tematicky predstaviť dielo Jozefa Murgaša nielen vo svetle jeho mnohých talentov, ale i vzácnych osobnostných hodnôt. Kompozícia výstavy je vo veľkej miere zameraná na zdôraznenie tejto významovej roviny. Väčšina pamiatok je verejnosti sprístupnená prvýkrát, predovšetkým výtvarné diela, ale aj osobné predmety, archívne dokumenty a audiovizuálne nahrávky v reálnej i digitálnej podobe.
Autorkou scenára a kurátorskej koncepcie výstavy i katalógu výtvarných diel je Mgr. Soňa Šváčová, PhD., a zhotoviteľom dizajnu výstavy je doc. Pavel Choma, akademický maliar. Pri realizácii odborné konzultácie poskytli Stredoslovenská galéria, režisér Mgr. art. Ladislav Kaboš a reštaurátor Mgr. art. Pamätný dom J. G. Tajovského a J. Murgaša.
Počas trvania výstavy bude návštevníkom po prvýkrát prezentovaný katalóg výtvarných diel Jozefa Murgaša. Výstavu doplnia sprievodné aktivity: workshopy pre deti a mládež zamerané na technickú činnosť Jozefa Murgaša v spolupráci so Strednou priemyselnou školou Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici a výtvarné workshopy.
Literárne a hudobné múzeum vo svojom zbierkovom fonde dokumentuje túto významnú osobnosť vedy, techniky, umenia a kultúry. Múzeum tak skladá zaujímavú mozaiku o tejto významnej osobnosti, zúročujúc všetky doteraz nadobudnuté poznatky získané výskumom a vlastnou akvizičnou činnosťou.
Napriek jeho celosvetovému prínosu a úspechom sú snahy o adekvátne ocenenie Jozefa Murgaša na Slovensku stále aktuálne. Už v roku 2023 bola podaná žiadosť o udelenie štátneho vyznamenania Slovenskej republiky pre J. Murgaša in memoriam, ktorú podporili obec Tajov, FEI Slovenská technická univerzita, Žilinská univerzita, Ministerstvo dopravy SR a Fórum pre komunikačné technológie. Žiadosti však nebolo vyhovené, čo predstavuje už tretí neúspešný pokus. Ďalšie aktivity zahŕňajú snahy o pomenovanie priestoru na Mýtnej ulici pred budovou Slovenského rozhlasu po J. Murgašovi a prípravu pamätníka v parku na Mýtnej ulici, ako aj vzdelávacie akcie pre deti základných škôl v Bratislave a prísľub od RTVS o zaradení filmu „Reverend“ do vysielania.