Uverejnené 3. 10. Otázok na uvedenú tému máme čoraz viacej, lenže úmyselne sme od toho bočili, lebo vysvetlenie nie je jednoduché. Priezviská sú nám komplikované, komplikovanejší je ich pôvod. Cesta na Dolnú zem nebola vždy priama. Išlo sa okľukami. Ten náš kolonista, alebo ak vám lepšie sedí priekopník, často sa skrýval, aby ho zemepán nenašiel a menil si priezvisko, lebo ako spomínajú dobové listy, neraz si „pán Brat“ od svojho „pána Brata“ žiadal vydanie utečencov. Petrovca na návrat prinútili vyše 40 rodín. Mu utiekli poddaní. Ľudia sa však vynachádzali. Menili si priezviská. Slovensko má z časti podobný problém s frekvenciou výskytu priezvisk, lenže pozor!
Vplyvy a typy priezvisk
Namiesto pôvodného priezviska začalo ľuďom slúžiť často „prezývka“, ako Váhan, Považan a pod. Takto vznikli aj mnohé prímená, ako napr. Gedeľovský, Maglovský (Maglódsky), Agárský (Agardský) a pod. Mnohé priezviská majú vyložene maďarský pôvod, ako Melega, Lovás, Lovaš, Virág. Nechýbajú ani pôvodne nemecké priezviská, ako Šuster, Hansman, Krón, Tiefenbach, Gábler atď. Nájdu sa aj holandské priezviská, napríklad Andel, Arkel. Medzi neslovenskými priezviskami sú aj Lepóris, Pavlis, Pixiades.
Klasifikácia priezvisk podľa V. H. V.
O rozdelení priezvisk písal svojho času V.H.V. (Vladimír Hurban Vladimírov) v evanjelickom „Národnom kalendári“ z roku 1941. Jeho klasifikácia rozlišuje viacero skupín:
- I. skupina: Pôvodné slovenské rodinné mená.
- II. skupina: Neslovenské rodinné mená.
- III. skupina: A IV. skupina už len ako prímená k jednotlivým rodinným menám (napríklad podľa povolania alebo miesta pôvodu).
Ako je známo, s kolonistami-Slovákmi, prišli hneď na počiatku aj ľudia iného pôvodu i náboženstva a stali sa Slovákmi-evanjelikmi. Do roku 1888 sa písalo slovensky. V.H.V. uvádzal príklady neslovenských rodinných mien. Na príklad, dnes sa píše napríklad Klačik, namiesto Klátik.
Príklady pôvodných slovenských rodinných mien (I. skupina)
- Predmety.
- Sľúka - pozn. toto meno Dr. J.
Príklady neslovenských rodinných mien (II. skupina)
Medzi tieto patria:
- Maďarské mená: (V zátvorke písané podľa slovenského pravopisu) Lédi (Lédli), Meszáros, Molnár, Fodor, Majoros, Maglódy, Nógrádi (slov. Novohradský).
- Ďalšie neslovenské mená.
Pravopisné anomálie a ich dôsledky
Ypsilony dnes vôbec vari u našich ľudí neexistujú! Keď aj napríklad ľudia s „y“, už tú dĺžku na „ý“ nedáva nikto. Podobne sa stretávame s poslovenčením srbského priezviska Petrović, keď aj je jasné, že Petrovič nepochádza zo Srbov. Najväčšiu rozdielnosť ukazuje rodinné meno Ďarmotský. V Pazove sa vyskytuje asi na 8 spôsobov! Je to príklad vzdoru voči slovenského pravopisu, aj keď sú a chcú byť Slovákmi!
I vedľa zrejmých nedostatkov, chýb atď. predsa V.H.V. zanechal nejakú pamiatku. Ľudia si zmäkčujú hlásky podľa srbochorvátskeho pravopisu a pod. Nad tým sa treba zamyslieť.
Príbehy zmien priezvisk
Pozrime sa na príklady zmien priezvisk z 60-tych rokov. Niekedy sa priezvisko písalo Kraljik, ale posledne ho „prerobili“ na Kralík. V Austrálii máme dvoch bratov. Jeden sa píše Čapeľa, kým druhý je Čapelja. Pôvodné priezvisko tunajšieho podnikateľa bolo Belan, no jeho korene siahajú k priezvisku Belányi. Po I. svetovej vojne a následne po II. svetovej vojne, jeden z bratov sa začal písať Belanji. Takéto zmeny majú potomkov. Často sa stretávame s odporom proti zmene priezviska. Vraj oni si svoje meno nedajú skomoliť. Takéto priezvisko je nám aj Čiep, prípadne Čief. Ďalší príklad je Čjepa, ktorý tiež nedá „skomoliť“ svoje meno a sústavne sa podpisuje Čjepa, hoci je zapísaný ako Čiep.
Historický výskum a potreba dokumentácie
O tejto problematike boli vydané aj významné knihy, ako „Dlhé hľadanie domova“ (Dr. J. Sirácky) a „Slováci na Dolnú zem v 18. a 19. storočí“ (Dr. J. Sirácky). Dôležité sú aj jubilejné knižné vydania, napríklad „Pazova 1770 - 1970“, „Hložany 1756 - 1986“ atď., ktoré mapujú históriu skoro všetkých našich dedín. Posledne to bol asi Jánošík. Dúfame, že vyjde aj štúdia o Silbaši. Potrebujeme dáta. Keď sa zverejnia cirkevné matriky, z tohto bodu sa vydáme po pátraní do zborov v Maďarsku a hlavne na Slovensku. Je dôležité zistiť, kedy a kde väčšina Slovákov prišla na Dolnú zem. Prosíme vás, naliehajte. Len tak prídete ku vlastným koreňom. Či by bol o to záujem? Určite. Inak nemôžeme vyhovieť.
Spomína sa aj priezvisko Dudok. Reku kamarát, nie si ty náhodou slovenskej krvi? Možné, ale určite nemôžem povedať. Rodina Hurbanovcov, ako Augustín, rodený Štúrová, Ľudmila, Vladimír ml. (VHV) a Vladimír st., mala svoje korene z XIX. storočia a pochádzala z južných krajov Rakúsko-Uhorska.
Zdroje
Prezentované informácie boli prevzaté z Národného kalendára 1941.