Jozef Kroner: Život a tvorba nezabudnuteľného herca

Úvod

Jozef Kroner, často písaný aj nesprávne Króner (* 20. marec 1924, Staškov - † 12. marec 1998, Bratislava), bol slovenský herec, ktorého talent a herecké majstrovstvo ovplyvnili generácie divákov. Brat herca Ľudovíta Kronera, otec herečky Zuzany Kronerovej a manžel herečky Terézie Hurbanovej-Kronerovej, pochádzal z dvanástich detí. Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa stal slovenským hercom 20. storočia.

Raný život a pôvod

Rodinné zázemie a detstvo

Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove v okrese Čadca v staničnom domčeku, ktorý dnes slúži ako Múzeum Jozefa Kronera. Pochádzal z dvanástich detí. Jeho rodičia mali celkovo dvanásť detí. Zo Staškova sa čoskoro presťahovali do Považskej Bystrice. Otec, železničiar a vášnivý divadelník, režíroval ochotníkov už v Staškove a potom v Trenčíne. Jeho deti, hlavne Jozef, Ľudovít a Ján, sa tak začali objavovať na javisku už ako malé deti.

Pracovné začiatky a ochotnícke divadlo

V roku 1944 bol Jozef Kroner nasadený na nútených prácach v Nemecku. Po vojne začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Vyučil sa v Považských strojárňach. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu v Považskej Bystrici. Vynikol najmä v Gorkého dráme Vassa Železnovová a v Gogoľovej Ženbe.

Profesionálna herecká kariéra

Divadelné pôsobenie

Rola v Gogoľovej Ženbe mu v roku 1948 vyniesla pozvanie do hereckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine, kde pôsobil v Armádnom divadle (1948 - 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. V divadle presvedčivo vytváral charakterové postavy v komediálnom i vážnom repertoári. Veľmi blízke mu boli tragikomédie.

Filmové a televízne úlohy

Jozef Kroner sa počas svojej kariéry objavil v desiatkach filmov a televíznych inscenácií, kde predviedol široké spektrum svojho hereckého talentu.

Prvé filmové skúsenosti a rozvoj

Prvý raz sa na filmovom plátne objavil už v roku 1949, keď stvárnil vedľajšiu postavu v komédii Katka. Prvú väčšiu úlohu získal ako Jožko Púčik v televíznej komédii Statočný zlodej (1958), ktorú nakrútil režisér Ján Lacko podľa známej divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Nasledovala dráma Jerguš Lapin (1960), Polnočná omša (1962) a historicko-dobrodružný film Jánošík I., II. (1962-1963).

Svetové uznanie s Oscarom

Nezabudnuteľný Kroner si ako jeden z mála slovenských hercov zahral vo filme, ktorý získal Oscara. Svetové uznanie mu priniesla úloha Tóna Brtka v snímke Obchod na korze (1965) v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa podľa literárnej predlohy Ladislava Grosmana. Okrem prístupu režisérov film obohatili herecké výkony hlavných protagonistov - vtedy iba 39-ročného Kronera, poľskej herečky Idy Kamińskej, ale aj Františka Zvaríka, Martina Gregora a ďalších. Jedinečné dielo získalo v roku 1966 Cenu akadémie (Oscara) v kategórii zahraničný film. Kroner sa zúčastnil premiéry v New Yorku, kde mal dokonca prejav. Čítal ho z vopred pripraveného listu, na ktorom mal text foneticky napísaný. Zožal nesmierny úspech, aj keď po anglicky nevedel.

Jozef Kroner považoval Obchod na korze za film, ktorý bol jeho srdcu najbližší, ktorý si veľmi vážil a na ktorý bol hrdý. Tento film je právom v zlatom fonde svetovej kinematografie.

Ďalšie významné roly v slovenskej a českej kinematografii

V rovnaký rok ako Obchod na korze nakrútili aj film Mŕtvi nespievajú či televíznu drámu Kubo (1965). V oboch Kroner predviedol svoje herecké majstrovstvo. Nasledovali známe snímky ako Živý bič (1966), Lidé z maringotek (1966), Rysavá jalovica (1970) či vojnová dráma Kým kohút nezaspieva (1972). Potom brilantné stvárnenie hlavnej postavy Pacha Matrtaja v nestarnúcej komédii režiséra Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník (1975). V nej si po jeho boku zahrali ďalšie československé legendy ako Karol Čálik, Ivan Palúch, Marián Labuda st., ako aj Magda Paveleková.

Jozef Kroner nesmierne rád hrával postavy v Ťapákových komédiách a vždy vyzdvihoval film Pacho, hybský zbojník, pre jeho skvelú predlohu od Petra Jaroša, ktorá predstavuje hrdinu/antihrdinu a je viac než len zábavný film.

Rola Martina Pichandu vo veľkofilme Juraja Jakubiska Tisícročná včela (1983) patrila k vrcholom Kronerovej hereckej dráhy. V 90. rokoch 20. storočia sa Jozef Kroner objavil ako starý Košťál v českej komédii Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag (1992). Naposledy bol pred kamerou pri nakrúcaní komédie …ani smrť neberie! (1996), keď už bojoval s ťažkou chorobou.

Televízne seriály a filmy

Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch. V roku 1975 sa Kroner stal aj jedným z hlavných protagonistov televízneho seriálu Slovácko sa nesúdí (1978, 1984). O rok neskôr ho Martin Ťapák obsadil do svojej komédie Stratená dolina či do seriálu Sváko Ragan (1975). K ďalším televíznym počinom patria Ruže a sneh, Vôňa remesla a Nech žije deduško (1978). O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič televízny film Trate Jozefa Kronera (1987).

Pôsobenie v maďarskej kinematografii

Slovenskej verejnosti je menej známe, že v 70. rokoch bol mimoriadne uznávaným a obsadzovaným hercom aj vo filmoch popredných maďarských režisérov, ako sú Gyula Maár a Károly Makk. Niekoľko filmov sa zaoberalo obdobím ťažkého roku 1956 v Maďarsku a boli veľmi kritické voči socialistickému režimu. Medzi jeho maďarské filmové roly patria:

• 1973: Végül [Nakoniec]
• 1976: Teketória [Okolky]
• 1979: Két történet a félmúltból [Dva príbehy z nedávnej minulosti], pov. A téglafal mögött [Za tehlovou stenou]
• 1981: Megáll az idő [Čas sa zastaví]
• 1981: Tegnap elött [Predvčerom]
• 1982: Egymásra nézve [Iný pohľad]
• 1987: Posledný rukopis [Az utolsó kézirat]
• 1989: Ty, ktorý si na nebesiach [Ti, kojto si nebeto]
• 1990: Árnyék a havon [Tieň na snehu]

Dabing a rozhlas

Jozef Kroner sa venoval aj dabingu, pričom jeho hlas ožil v niekoľkých rozprávkach a filmoch:

• 1963: Flipper (1965)
• 1968: Kremienok a Chocholúšik (všetky postavy)
• 1972: O dievčatku Makovičke (všetky postavy)
• 1975: Koník Hrbáčik (Cár) (1978)

Ocenenia a uznania

Jozef Kroner bol laureátom mnohých slovenských i zahraničných ocenení, ktoré svedčia o jeho mimoriadnom prínose k umeniu:

• V roku 1965 získal na filmovom festivale v Cannes spolu so svojou hereckou partnerkou Idou Kamińskou špeciálne uznanie za herecký výkon vo filme Obchod na korze.
• V roku 1967 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec.
• V roku 1978 mu bol udelený titul národný umelec.
• In memoriam sa stal Osobnosťou Kysúc roka 1998.
• Dňa 1. januára 2018 mu slovenský prezident Andrej Kiska udelil in memoriam Pribinov kríž I. triedy.
• V ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na 12. mieste.

V roku 2024 si Jozefa Kronera pripomenula Matica slovenská kultúrnou akciou k 100. výročiu jeho narodenia.

Záľuby a literárna tvorba

Medzi jeho záľuby patrili rybolov a hubárčenie. Známa bola láska Jozefa Kronera k rybám a k rybárskemu športu. Bol autorom kníh, ktoré často odrážali jeho vzťah k prírode a životu:

• Herec na udici (1970)
• Herec nielen na udici (1974)
• S kamerou a s udicou (1979)
• Neobyčajný testament (1982)
• O rybke Beličke (1983)

Osobný život a odkaz

Jozef Kroner zomrel 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov, po boji s ťažkou chorobou. Dvadsať významných osobností Slovenska založilo po jeho smrti Spoločnosť Jozefa Kronera, ktorej cieľom je pripomínať herecké a ľudské posolstvo tohto významného herca. Jednou z jej najdôležitejších aktivít je každoročné udeľovanie Cien Jozefa Kronera.

tags: #jozef #kroner #narodeniny