Na vŕšku nad dedinou Jedľové Kostoľany sa týči významná sakrálna pamiatka - Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých. Táto stavba, ktorá slúži svojmu účelu v dobrom stave aj v súčasnosti, predstavuje svedectvo bohatej histórie farnosti a architektonického vývoja regiónu.
Počiatky farnosti a prvé zmienky o kostole
Prvá písomná zmienka o kostole v obci Jedľové Kostoľany pochádza už z roku 1332. V tom období existovala pravdepodobne aj fara a pri nej škola, čo svedčí o ranom osídlení a duchovnom živote v oblasti. Predpokladá sa, že súčasný kostol stojí na mieste staršej stavby, ktorá sa spomína už v 14. storočí. Prvým známym farárom bol v roku 1561 Michal Kosztolányi. V roku 1621 v dedine pôsobil evanjelický farár Michal Fábri. Napriek tomu, že v roku 1636 bola fara rekatolizovaná, ešte aj o dve desaťročia neskôr sa evidujú luteráni.
Farnosť významne podporoval rod Rákóczi, ktorý v 17. storočí vlastnil kaštieľ v Topoľčiankach. Alžbeta Rákócziová darovala kostolu v roku 1663 oltár. V roku 1710 začal farár Juraj Juriš písať matriku, ktorá bola spoločná pre Jedľové Kostoľany, Hostie, Malú aj Veľkú Lehotu a Skýcov. K fare patrilo množstvo pozemkov a farárovi prináležali povinné dôchodky.
Vývoj pred klasicistickou prestavbou
Podrobnejšie informácie o kostole sú zachované od roku 1771, kedy farár Andreanský začal písať novú knihu. Z dobových záznamov vieme, že kostol bol v roku 1734 opravovaný. V roku 1755 mal dva oltáre - starý a nový, darovaný Alžbetou Rákócziovou. V roku 1779 sa nad kostolom týčila drevená veža, pred sanktuáriom chýbalo zábradlie a neexistoval ani chórus. Organista mal len drevenú plošinu. V kostole boli oba oltáre a zvonilo sa novým 35 kg zvonom. Farár chodil na filiálky striedavo v nedeľu, až do čias, kým sa neosamostatnili.
Výstavba súčasného klasicistického kostola (1796 - 1797)
Súčasnú podobu získal kostol koncom 18. storočia. Nový kostol v klasicistickom slohu, často označovaný aj ako neskorobaroková stavba z tohto obdobia, dal postaviť v rokoch 1796 - 1797 kardinál Žigmund Keglevich. Kostol je zasvätený Všetkým svätým a jeho patrónom sa stal rod Keglevich de Buzin. Benedikoval ho 1. novembra 1796 dekan Ján Rayczy. V čase výstavby mu ešte chýbala spovedelnica a zábradlie sanktuária.
Architektúra a interiér kostola
Kostol je jednolodie so segmentovým uzáverom presbytéria, so štvorcovým pôdorysom, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou, ktorá tvorí súčasť jeho hmoty. Fasády kostola sú hladké, so segmentovo ukončenými oknami. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, dosadajúcou na vtiahnuté piliere.
Na hlavnom oltári bola moderná menza s tabernákulom, zhotovené podľa návrhu V. A. Zavarského. Na stene sa nachádza voľný neskorobarokový oltárny obraz Všetkých svätých z 90. rokov 18. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj kamenná krstiteľnica, ktorá má na bočniciach drevorezbu.
Vstupom do kostola sa návštevník dostáva do žobráčne, ktorá je od hlavnej časti oddelená presklenou stenou. V nej sa nachádza socha sv. Antona a Sedembolestnej Panny Márie. V hlavnej lodi sú po stranách lavice, pred ktorými sú umiestnené dva menšie bočné oltáre. Po obvodových stenách sú rozmiestnené obrazy krížovej cesty z roku 1975.
Ďalšie úpravy a modernizácia (19. - 20. storočie)
V roku 1823 dal farár Andrej Laczko postaviť sochu sv. Jána Nepomuckého na briežku vedúcom ku kostolu, ktorá sa tam nachádza dodnes.
Počas prvej svetovej vojny boli tri nové zvony zakúpené v roku 1913 odňaté z kostola a použité na vojenské účely. Po skončení vojny boli z obecnej zbierky zakúpené nové zvony, ktoré boli slávnostne vysvätené v roku 1926. V období slovenského štátu sa opravila strecha kostola a fara.
Modernizácia pokračovala aj po druhej svetovej vojne: v roku 1948 bola do kostola zavedená elektrina a v roku 1949 bol vyhotovený oltár Sedembolestnej Panny Márie. V rokoch 1957 - 1960 bola opravená strecha veže kostola a drevené okná boli vymenené za kovové s vyobrazenými postavami svätcov. V roku 1965 začala stavba chórusu a bol zakúpený nový dvojmanuálny organ. Rozsiahla rekonštrukcia prebehla v roku 1970, kedy boli zlikvidované bočné oltáre a kazateľnica, postavil sa hlavný oltár a oltár tvárou k ľudu, zaviedla sa nová elektrifikácia a po stenách kostola sa vyhotovil mramorový obklad. Na streche sa vymenila stará krytina za škridľu.
Zvony z Farského kostola svätej Anny v Banskej Štiavnici-Štefultove
Súčasný stav a význam
Farský kostol Všetkých svätých sa nachádza v centre obce Jedľové Kostoľany na miernom návrší v areáli cintorína a jeho stav je dobrý. Slúži svojmu pôvodnému účelu ako miesto bohoslužieb a duchovného života miestnej komunity. Bol to kedysi jediný murovaný kostol široko-ďaleko, a tak do neho prichádzali veriaci zo širokého okolia, čo podčiarkuje jeho regionálny význam v minulosti. Dnes ho mnohí vyhľadávajú aj vďaka storočnej lipe, ktorá rastie tesne v jeho blízkosti, dodávajúc miestu jedinečnú atmosféru.
Farnosť a jej historická správa
Počiatky farnosti spadajú do 12. - 13. storočia. Farárom prináležali povinné dôchodky a k fare patrilo množstvo pozemkov. V 18. storočí farár z Jedľových Kostolian spravoval aj filiálky v Hostiach, Malej Lehote, Veľkej Lehote a na Skýcove, pre ktoré viedol spoločnú matriku. Na filiálky chodil farár striedavo v nedeľu, až do čias, kým sa neosamostatnili.
tags: #jedlove #kostolany #prijimanie