Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. V nedávnej minulosti došlo k zmenám v pomenovaní niektorých veľkonočných sviatkov.
Zmeny v názvoch veľkonočných sviatkov
K zmenám v názvoch veľkonočných sviatkov došlo v snahe priblížiť sa čo najviac k latinskému originálu v rímskom misáli. Nové vydanie Rímskeho misálu vstúpilo do platnosti 1. januára. Zmenou prešlo aj označenie Veľký týždeň, ktorý nahradil Svätý týždeň.
- Namiesto Kvetnej nedele sa po novom používa názov Palmová nedeľa.
- Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom, po novom nesie názov Štvrtok svätého týždňa. Názov má údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista.
- Veľký týždeň pokračuje Veľkým piatkom, ktorý sa po novom nazýva Piatok utrpenia Pána. Je dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista.
- Biela sobota, ktorá tento rok zmenila názov na Svätú sobotu, je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša.
- Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Jej nový názov je Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca.
- Pomenovanie Veľkonočný pondelok sa zmenilo podľa Rímskeho misálu na Pondelok vo veľkonočnej oktáve. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara uviedol, že tieto zmeny neznamenajú, že zaužívané výrazy v slovenskom jazyku treba pokladať za nesprávne. Názvy uvedené v misáli v zátvorkách sú toho svedectvom. Kto chce hovoriť odborne presne, liturgicky exaktne, bude používať termíny z misála, čo prirodzene prináleží najmä kňazom.
Biela sobota (Svätá sobota): Význam a liturgia
Biela sobota alebo Veľká sobota, alebo tiež Svätá a veľká sobota či Svätá sobota (lat. Sabbatum sanctum), je v kresťanskom kalendári dňom pred Veľkonočnou nedeľou. Večer alebo v noci sa slávi Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista (Veľkonočná vigília).
Pôvod názvu Biela sobota
Názov Biela sobota získal deň zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však už patrí do Veľkonočnej nedele. Môže tiež pochádzať z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.
Liturgia Svätej soboty
V rímskokatolíckej cirkvi je Svätá sobota súčasťou Svätého týždňa a veľkonočného trojdnia. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotný krst. Liturgia hodín sa často koná aj verejne, po nej sa vyloží, resp. odloží Eucharistia v Božom hrobe. V západnej cirkvi je zvykom počas Svätej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Svätá sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začínajú oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Dňom Svätej soboty sa končí pôst (pôstne obdobie ako také však končí omšou svätenia olejov na Štvrtok Svätého týždňa).
Veľká sobota v gréckokatolíckej cirkvi
V gréckokatolíckej cirkvi je Veľká sobota posledným dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - "ríše mŕtvych"). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuaginty) a kánon. Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst; počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu (pôvodne sa krstilo počas týchto čítaní). Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou.
Veľkonočná vigília
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka (Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.
Veľkonočná vigília - noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta.“ Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec prosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus.
Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva. V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theodosius Veľký (379-385) vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá potom dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, t. j. Biela nedeľa). V Ríme sa odkladanie bieleho rúcha slávnostne vykonávalo v Lateránskej bazilike.
Prikázané sviatky: Všeobecné princípy a význam
História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.
Pre katolíka je sviatočným dňom každá nedeľa v roku a prikázané sviatky. Nedeľný kult spĺňa morálny príkaz Starej zmluvy, z ktorého preberá rytmus a ducha tým, že každý týždeň oslavuje Stvoriteľa a Vykupiteľa vlastného ľudu. Boží ľud už od čias Mojžišovho zákona poznal stanovené sviatky, počnúc Veľkou nocou (Paschou), aby si pripomínal obdivuhodné skutky Boha Spasiteľa, vzdával mu za ne vďaky, udržiaval na ne spomienku a učil nové generácie prispôsobovať im ich správanie.
Katolícka cirkev zachováva Boží príkaz svätenia dňa Pána a ustanovuje veriacim „svätiť prikázané sviatky“ a „v nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši“. Vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať. Aktívna účasť na živote Cirkvi, t. j. Kánon 1248 § 1, hovorí, že tento príkaz splní ten, kto sa zúčastní na svätej omši v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň alebo večer predchádzajúceho dňa. Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti. Ak zákonodarstvo krajiny alebo iné dôvody zaväzujú ľudí pracovať v nedeľu, nech sa aj napriek tomu prežíva tento deň ako deň nášho vyslobodenia, ktorý nám dáva účasť na „slávnostnom zhromaždení“, na spoločenstve „prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi“ (Hebr 12,22-23).
Katechizmus katolíckej cirkvi nám pripomína: "Starý (zjavený) zákon je prvou fázou zjaveného zákona. Jeho morálne predpisy sú zhrnuté v desiatich prikázaniach. Prikázania Desatora kladú základy povolania človeka stvoreného na Boží obraz. Zakazujú, čo sa protiví láske k Bohu a k blížnemu, a predpisujú, čo je pre ňu podstatné."
Je Biela sobota prikázaný sviatok?
Nie, Biela sobota nie je prikázaný sviatok. Na Bielu sobotu sa nekoná svätá omša. Počas tohto dňa je možné vykonávať bežné práce, vrátane upratovania, pretože nepatrí medzi dni, kedy je nariadená povinná účasť na omši a zdržanie sa práce.
Zoznam prikázaných sviatkov v Katolíckej cirkvi (okrem nedelí)
Okrem nedelí, ktoré sú vždy prikázanými sviatkami, Katolícka cirkev určuje aj ďalšie prikázané sviatky, na ktorých je účasť na svätej omši povinná:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára. Cirkev si v tento deň pripomína Pannu Máriu ako Bohom vyvolenú Matku Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorej zveruje celý nastávajúci rok.
- Zjavenie Pána (Traja králi) - 6. januára.
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok, 40. deň po Veľkej Noci. Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
- Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo) - pohyblivý sviatok. Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
- Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna. Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo r. 67.
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
- Všetkých svätých - 1. novembra. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
- Narodenie Pána (Vianoce) - 25. decembra. Nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista. Nepoznáme ani deň, ani mesiac, ba ani presný rok jeho narodenia. Cirkev však na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.
Zoznam neprikázaných, ale významných sviatkov
Tieto sviatky sa slávia ako slávnosť, nespadajú však pod cirkevný príkaz povinnej účasti na svätej omši:
- Obetovanie Pána - 2. februára.
- Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca.
- Veľkonočný pondelok - (pohyblivý).
- Zvestovanie Pána - 25. marca.
- Turíčny pondelok - (pohyblivý).
- Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - (pohyblivý).
- Sv. Cyrila a Metoda - 5. júla.
- Narodenie Panny Márie - 8. septembra.
- Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra.
- Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra.