Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý si pripomíname každoročne 17. novembra, je štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Tento deň je ustanovený na pamiatku kľúčových udalostí, ktoré formovali novodobé dejiny Československa a neskôr Slovenska.
Historické korene 17. novembra
Udalosti z roku 1939
Dátum 17. novembra má svoje korene už v roku 1939. V Protektoráte Čechy a Morava nacisti brutálne zasiahli proti prodemokratickým českým študentom. Išlo o reakciu na spomienkové zhromaždenie k 50. výročiu tragických udalostí z novembra 1939, kedy boli v Prahe po pohrebe študenta medicíny Jana Opletala plošne potrestaní všetci českí študenti zatvorením vysokých škôl.
Nežná revolúcia v roku 1989
Kľúčovou udalosťou, ktorú tento deň pripomína, je Nežná revolúcia z roku 1989. Pražskí študenti zorganizovali 17. novembra 1989 spomienkovú slávnosť k 50. výročiu udalostí z roku 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a masívne protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel. Od 20. do 26. novembra sa konali stotisícové manifestácie v celej ČSSR.
V tomto období vznikli kľúčové iniciatívy ako Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN). Dňa 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti. Dňa 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. Následne v decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu „národného porozumenia“ (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom. V ten istý deň prezident odstúpil. Dňa 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
Vývoj statusu sviatku
Od pamätného dňa k štátnemu sviatku
Na Slovensku sa 17. november stal pamätným dňom už v roku 1990. Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z., na základe ktorého sa tento deň stal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu.
Po vzniku Slovenskej republiky a prijatí nového zákona, Národná rada Slovenskej republiky na zasadnutí 20. októbra 1993 prijala zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 Zb. z. a 17. november uznala ako pamätný deň - Deň boja proti totalite.
Od roku 2001 si Deň boja za slobodu a demokraciu pripomíname ako štátny sviatok. Poslanci Národnej rady SR 25. októbra 2001 schválili poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch (zákon č. 442/2001 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť od 15. novembra 2001. Pod návrh sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. V roku 2001 tak poslanci Národnej rady SR rozhodli, že 17. november bude štátnym sviatkom SR ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
Parlamentná debata a výhrady v roku 2001
V parlamentnej rozprave k zákonu z roku 2001 búrlivo reagovali hlavne poslanci národniarov. Obvinili konzervatívnych poslancov, že tento návrh je len zastieracím manévrom zobrať Slovensku sviatky, ktoré znamenajú jeho samostatnosť a zvrchovanosť. Poslanec Ján Cuper predkladateľom odkázal, že HZDS im tento sviatok odhlasuje, ale že ho nebudú aj oslavovať.
Najväčšie výhrady k zmene pamätného dňa na štátny sviatok malo vtedajšie ministerstvo financií pod vedením Brigity Schmögnerovej. Podľa šéfky štátnej kasy sme už mali priveľa štátnych sviatkov a ďalší by vtedy znamenal stratu zhruba 3,7 miliardy vtedajších korún.
Nedávne legislatívne zmeny (s účinnosťou od roku 2025)
Zrušenie statusu dňa pracovného pokoja
Tlačová beseda vlády SR ku konsolidácií verejných financií
Dňa 25. septembra 2025 poslanci Národnej rady SR z vládnej koalície strán Smer-SD, Hlas-SD a Slovenská národná strana definitívne schválili nový balík konsolidačných opatrení. Súčasťou tohto balíka je aj zrušenie niektorých dní pracovného pokoja. S účinnosťou od 1. novembra 2025, 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu ostáva štátnym sviatkom podľa § 1 písm. f) zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, avšak podľa § 2 ods. 3 toho istého zákona už nie je dňom pracovného pokoja, podobne ako 1. september a 28. október.
Okrem 17. novembra boli ako dni pracovného pokoja dočasne zrušené aj 15. september - Sedembolestná Panna Mária a 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom. V roku 2026 budú 8. máj a 15. september bežnými pracovnými dňami.
Dôvody a reakcie
Zrušenie dňa pracovného pokoja je kompenzáciou za úpravy transakčnej dane a snahou nahradiť výpadok z príjmov štátneho rozpočtu pre rok 2025 a konsolidovať verejné financie. Vládne strany, inšpirujúc sa podnetom zamestnávateľov znížiť počet voľných dní spojených so štátnymi sviatkami, súhlasili s tým, aby v roku 2025 štátny sviatok 17. novembra a v nasledujúcich rokoch nebol spojený s dňom pracovného pokoja.
Tento krok však vyvolal vlnu kritiky. Aj napriek tomu, že 17. november ako štátny sviatok v kalendári oficiálne ostáva, zrušenie jeho statusu ako „voľného dňa“ je vnímané ako znepokojujúca správa. Opozícia kritizuje toto rozhodnutie, ktoré podľa nej prichádza po sérii sporných vyhlásení a kontroverzných činov vládnej koalície, naznačujúcich snahu zľahčovať zločiny komunizmu a spochybňovať protikomunistický odboj.
Paradoxne, niektoré súkromné firmy, univerzity a samosprávy sa rozhodli aj napriek zmene poňať 17. november ako štátny sviatok naplno a nefungovať.
Finančné dôsledky a kritika návrhu
Ministerstvo financií reagovalo na návrh Andreja Danka (SNS) na úpravu transakčnej dane ostrou kritikou, pričom uviedlo, že návrh má vážne nedostatky a ohrozuje rozpočet. Rezort financií tvrdí, že zmenou v transakčnej dani by štátny rozpočet mohol už v roku 2025 prísť o 44 miliónov eur a v roku 2026 o dodatočných 175 miliónov eur. Podľa ministerstva „výpadok bez adekvátnej kompenzácie preto môže výrazne poškodiť hospodárenie štátu a zároveň ohroziť konsolidačné ciele vlády na rok 2025 a na budúce roky.“
Význam 17. novembra pre Slovensko
Udalosti 17. novembra a Nežnú revolúciu považujeme za jeden z kľúčových momentov slovenskej novodobej histórie a jeden zo zásadných míľnikov na ceste k slobode a demokracii. Bez Novembra 89 by Slovensko dnes nebolo súčasťou Európskej únie ani NATO. Oslava 17. novembra je oslavou občianskej spoločnosti, ktorú sa ani fašistom ani komunistom nepodarilo umlčať a ktorá nakoniec zápas s totalitou vyhrala.