Jaskyne predstavujú fascinujúce prírodné úkazy, ktoré lákajú návštevníkov svojou tajomnou krásou a jedinečnými podmienkami. Sú skvelým cieľom výletov počas horúcich letných dní pre svoje prirodzené chladenie, ale aj v upršanom počasí ako miesto zážitkového vzdelávania. Jaskyňa je prírodný podzemný dutinový priestor, ktorý vzniká buď v krase rozpúšťaním, vymieľaním, respektíve zvetrávaním materskej horniny, vo vulkanických horninách ako dutina po plynoch či po stromových pozostatkoch, alebo na pobreží pôsobením prílivových alebo príbojových vĺn.
Najznámejším typom jaskýň sú krasové jaskyne. Kras je geologické označenie osobitných tvarov a javov vznikajúcich činnosťou povrchovej a podzemnej vody v krajine, ktorú tvoria rozpustné horniny a minerály, ako sú vápenec, dolomit, sadrovec alebo halit. Pre krasové jaskyne je typická krasová výzdoba - sinter (sintrová výzdoba), ktorá vzniká opätovným vyzrážaním rozpusteného uhličitanu vápenatého. Vznikajú tak najznámejšie útvary ako kvaple - stalagmity (rastúce zdola), stalaktity (rastúce zhora) a stalagnáty (vznikajú spojením stalagmitu a stalaktitu), ale aj jaskynné perly, brká, vodopády, záclony a iné. Rýchlosť rastu sintrovej výzdoby závisí od množstva pritekajúceho roztoku. Priemernému stalaktitu v Slovenskom krase pribudne za niekoľko desiatok či stoviek rokov len jediný gram hmotnosti, čo naznačuje, koľko desaťtisícov rokov sa formovali krásy, ktoré môžeme v podzemí obdivovať.
Krasové javy neprebiehajú len v podzemí, ale aj na povrchu, kde môžeme rozpoznať rôzne typy reliéfu ako škrapy a závrty. Zároveň máme možnosť vidieť povrchové vývery vytvárajúce travertínové kopy, jazierka či vodopády. Slovensko je bohaté na jaskyne rôzneho typu - krasové, aragonitové, ľadové i sopečné jaskyne. Celkovo naša krajina disponuje obrovským podzemným bohatstvom, s viac ako 7 014 jaskyňami a celkovou dĺžkou presahujúcou 480 km.
Jaskyňa Driny: Klenot Malých Karpát
Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou kvapľovou jaskyňou na západnom Slovensku a patrí medzi hlavné turistické atrakcie Malých Karpát. Nachádza sa približne 2 km na juhozápad od Smoleníc, v Smolenickom krase, ktorý je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Vchod do jaskyne je vo výške 399 m n. m.
História objavovania a sprístupňovania
Záhadnú dieru na Drinkovom vrchu poznali miestni občania už v 19. storočí. Lesný hájnik Ján Hirner spomínal, že do tejto „diery“, kam chodia líšky či kuny, neraz vliezol pes, ktorý sa však viac nevrátil. Povery hovorili, že diera vedie až kamsi do podzemia, no nikto nenašiel odvahu priestory prehľadať. Prvé pokusné prieskumy uskutočnili už v roku 1920 bratia Vajsablovci, Valovci a Štefan Banič (vynálezca padáka) so synom Jánom.
Bádatelia sa dostali hlbšie až v roku 1929, keď sa I. Vajsablovi a J. Baničovi podarilo po viacerých pokusoch preniknúť do podzemia závrtovým komínom. Vyčistili komín odstrelom nahromadených hornín, čím odhalili chodby s oslňujúcou výzdobou. V roku 1931 J. Prudík s cieľom prieskumu jaskýň založil Komitét pre výskum jaskýň v Smoleniciach. Do samotnej jaskyne sa dostali v roku 1932 v hĺbke 36 m od povrchu. V záujme vytvorenia vhodných podmienok pre sprístupnenie založili v roku 1933 zásluhou J. Beňovskho Družstvo pre výskum jaskyne Driny a malokarpatského krasu s r. o. v Smoleniciach. V tom istom roku vyrazili dolný vchod a začali upravovať jej priestory. V roku 1934 J. Prudík, J. Banič a J. Kratochvíl objavili Beňovského chodbu. V roku 1935 bola jaskyňa otvorená pre verejnosť v dĺžke 175 m s provizórnym elektrickým osvetlením. Riadne elektrické osvetlenie inštalovali v roku 1943.
V roku 1950 objavili J. Majko, A. Droppa a L. Blaha ďalšie časti jaskyne, ktoré vynikali zachovalou kvapľovou výzdobou, vrátane Siene Slovenskej speleologickej spoločnosti. Tieto nové priestory, spolu s Hlinenou chodbou a Chodbou nádeje, sprístupnili v roku 1959. Dnes je pre verejnosť sprístupnený 450 m dlhý okruh z celkovej dĺžky jaskyne, ktorá dosahuje 680 m s vertikálnym rozpätím 40 m.
Geológia a vznik jaskyne
Jaskyňa Driny je puklinová jaskyňa. Bola vytvorená v druhohorných hnedosivých spodnokriedových rohovcových vápencoch vysockého príkrovu. Vymodelovali ju zrážkové vody, ktoré prenikali do podzemia systémom puklín pozdĺž tektonických porúch. Z tohto dôvodu sú chodby v jaskyni pomerne úzke. Podzemné priestory, aj keď nie sú rozsiahle, sú bohaté na sintrovú výplň. Interiér jaskyne pozostáva z úzkych puklinovitých chodieb (napríklad Chodba spolupracovníkov, Beňovského chodba, Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti, Chodba nádejí) a neveľkých sieňovitých priestorov, ktoré sa vytvorili najmä na križovatkách tektonických porúch.
Unikátna sintrová výzdoba
Podzemné priestory Jaskyne Driny dekoruje bohatá sintrová výplň. Steny sú bohato pokryté sintrom v teplých žltých, červenohnedých a žltohnedých farbách. Pre túto jaskyňu sú typické záclony so zúbkovitým lemovaním, ktoré patria k jej najkrajším a najcharakteristickejším prvkom. Scenériu dopĺňajú pagodovité stalagmity a rôzne formy stalaktitov. Návštevníci môžu obdivovať aj drobné jazierka, sintrové vodopády a na dne bývalých podzemných jazierok sa nachádza hráškovitá výzdoba. Jazierka sú napĺňané presakujúcou zrážkovou vodou. Medzi najkrajšie zúbkovité krasové útvary patrí formácia nazývaná Slonie uši, a pôsobivé sú aj biele viacposchodové veže.
Život v jaskyni: Zimovište netopierov
Jaskyňa Driny je dôležitým zimoviskom až 11 druhov netopierov, najmä podkovára malého (Rhinolophus hipposideros). Netopiere vytvárajú na stropoch jaskynných priestorov veľké zimujúce kolónie. Keďže teplota v jaskyniach je počas celého roka viac-menej stála (v Drinách sa pohybuje od 7,1 °C do 7,8 °C), netopierom tu nehrozí podchladenie či zamrznutie. Visiac na stenách alebo zalezené v rôznych štrbinách upadnú do telesnej strnulosti so spomalenými životnými procesmi, do tzv. hibernácie, a prečkajú tu celú zimu. Z ochranárskych dôvodov, aby neboli netopiere rušené, je jaskyňa päť mesiacov v roku zatvorená. Počas tohto obdobia je možné sledovať ich správanie.
Jaskyne predstavujú extrémne prostredie - nedostatok svetla až úplná tma vylučuje život fotosyntetizujúcich rastlín a na ne naviazaných živočíchov. Živočíchy, ktoré trvalo obývajú jaskyne, sú často závislé od jaskynných „návštevníkov“ a najmä od ich trusu (guána) ako jediného zdroja dostupných organických látok. V Jaskyni Driny sa na vedecké účely pozorujú aj tektonické pohyby a klimatické procesy počas celého roka. Relatívna vlhkosť v zadných častiach jaskyne sa pohybuje medzi 92 % a 97 %.
Informácie pre návštevníkov
Prístup k jaskyni
Prístup k jaskyni je možný z parkoviska v rekreačnom stredisku Jahodník, ktoré leží približne 1 km od dediny Smolenice. Odtiaľ vedie asi 1 km dlhá lesná cesta s prevýšením 100 m, ktorej výstup trvá približne 20 minút. Záver chodníka je pomerne strmý so 100 schodmi. Peší turisti sa môžu vydať do jaskyne aj zo Smoleníc po zelenej turistickej značke, pričom táto cesta trvá približne 45 minút.
Prehliadkový okruh
Prehliadkový okruh v Jaskyni Driny má dĺžku 450 metrov s prevýšením len 10 metrov. Na trase prejdete 151 schodov a dĺžka prehliadky je približne 35 minút. Teplota v jaskyni sa pohybuje celoročne v rozmedzí od 7 °C do 8 °C, preto je vhodné si zobrať teplejšie oblečenie. Jaskyňa je otvorená každoročne od 1. apríla. Pred jaskyňou sa nachádza terasa, na ktorej si môžete po výstupe oddýchnuť pred samotným vstupom do podzemia.
Dôležité upozornenia
- Z technických príčin nie je možné v jaskyni poskytovať potraviny a nápoje, vrátane služieb automatu na kávu.
- Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu a blesku je povolený v rámci vstupu do jaskyne.
- Mimoriadny vstup je možné uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne, len medzi hodinami pravidelných vstupov, po zaplatení základného vstupného a stanoveného poplatku.
- Rezervácie vstupov sa nevykonávajú. Pri bežnej návštevnosti sú vstupy organizované podľa časov vo vstupnom poriadku; pri zvýšenej návštevnosti sa vstupy organizujú priebežne v intervaloch podľa charakteru a aktuálnej možnosti danej prevádzky jaskyne.