Fašiangy predstavujú v ľudovom kalendári druhú polovicu zimy, obdobie charakteristické rôznymi zvykmi a tradíciami. Toto obdobie sa každoročne začína po sviatku Troch kráľov (6. januára) a trvá až do polnoci pred „Popolcovou stredou“, známej aj ako „Škaredá streda“. Oslavy fašiangov vrcholili v posledné tri dni tohto obdobia, teda od nedele do utorka. Po nich nasledoval 40-dňový pôst, ktorý cirkev zaviedla v 4. storočí a ktorý končí až Veľkou nocou.
Celková dĺžka fašiangového obdobia je každý rok iná, pretože závisí od dátumu Veľkej noci, ktorý je odvodený od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu.
Názov „fašiangy“ je odvodený z nemeckého slova „Fastenschank“, čo znamená „posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom“. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“, čo naznačovalo koniec jedenia mäsa pred pôstom. V Česku sa tento názov zachoval dodnes ako „masopust“.
Aké zvyky a tradície sprevádzajú fašiangový čas?
Počas fašiangového obdobia, najmä v posledných troch dňoch pred Popolcovou stredou, sa konali rôzne magické obradné úkony. S cieľom zabezpečiť dobrú úrodu ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance a sánkovali sa po poliach. Muži zase rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca.
Fašiangový čas bol tiež spojený s bujarými zábavami, oslavami a sprievodmi v maskách a karnevalmi. Ľudia verili, že prostredníctvom masiek dokážu zahnať zlých duchov a podporiť dobro. Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človeka obtočeného slameným povrieslom.
Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za svoje vystúpenia vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky či peniaze. Tieto obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev.
Jedna z typických fašiangových piesní znie:
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak strasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.
A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.“
Ďalšia zo známych piesní hovorí:
„A tam hore na komore mačky sú vám na slanine,
choďte si ich odohnať a nám kúsok odrezať!
Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať!
Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!“
Spoločné hodovanie a symbolické ukončenie zábavy
Počas fašiangov sa konali aj spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, piekol sa mäso, klobásy a šišky. Tieto dni boli časom hojnosti a hodovania pred nadchádzajúcim pôstom.
Posledné tri dni fašiangov sa končili nevšedným obradom - „pochovávaním basy“. Tento zvyk symbolizoval rozlúčku so zábavou a hudbou, keďže s príchodom Popolcovej stredy nastávalo obdobie pôstu. Počas tohto obradu sa symbolicky vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky.
Obrad pochovávania basy bol často humorný a mal divadelný charakter. Obyvatelia dediny sa obliekali do čiernych smútočných šiat a zinscenovali pohrebný obrad, pričom smútok bol len symbolický. Sprevádzali ho improvizované predstavenia, oplakávanie basy a menovanie jej pozitívnych aj negatívnych vlastností. Po symbolickom „pochovaní“ basy nastalo v dedine ticho, oznamujúce koniec zábavy.
Súčasťou obradu boli aj „plačky“, ktoré nad basou trúchlia a muzikanti, ktorí hrali najskôr potichu a potom hlasnejšie. V rámci obradu zaznievali vtipné modlitby a plačky spievali.
Jedna z piesní spojených s koncom fašiangov vyjadruje:
„Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti.
Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“
Fašiangy a pochovávanie basy 2025 v Pustých Sadoch
Fašiangové pranostiky a regionálne odlišnosti
Fašiangové obdobie bolo bohaté aj na pranostiky, ktoré sa viazali k počasiu a úrode:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Fašiangové oslavy sa na Slovensku regionálne líšili, aj keď sa vyskytovali aj spoločné črty. Napríklad v regióne Liptov a v obci Čičmany sa varila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá aj starších, pričom zbierali vajíčka a slaninu. Praženicu väčšinou pripravovala richtárka a následne začínala zábava s praženými šiškami, karamelom, závinom, huspeninou a ďalšími špecialitami.
V oblasti Hontu bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny či klobásy, niekde im dali aj údené mäso. Všetko sa odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie.
Remeselnícke cechy organizovali zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Konali sa zvyčajne v dome majstra, kde vítali nových tovarišov a poskytovali im krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa učni stávali tovarišmi po úspešnom absolvovaní skúšok. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, či nosenie na žrdi. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o atraktívnosť - mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami.
Pôvod a symbolika fašiangov
Fašiangy majú hlboké korene v pohanských zvykoch a neskôr sa spojili s kresťanským kalendárom. Toto obdobie začína po Troch kráľoch a vrcholí v utorok pred Popolcovou stredou, ktorá otvára pôstne obdobie. Oslavy symbolizujú radosť a hojnosť pred prísnym štyridsaťdňovým pôstom, ktorý vedie k Veľkej noci.
Pôvod slova „fašiangy“ pochádza z latinského výrazu „carnem levare“ alebo „carnelevarium“, čo znamená „odstránenie mäsa“. Tradične sa karneval koná pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom.
V minulosti boli fašiangy dôležitým spoločenským sviatkom, keď sa ľudia stretávali, zabávali a užívali si posledné chvíle bez obmedzení. Slávenie fašiangov bolo vždy symbolom oslobodenia sa od starostí, pretože každý mal právo na radosť. Fašiangy sú akýmsi spojením medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným.
O fašiangoch sa dozvedáme z písomností už z 13. storočia. Naši dávni predkovia sa na bujaré oslavy veľmi tešili, čo bolo však tŕňom v oku cirkvi. Vtedy bývali fašiangy oveľa hlučnejšie a odviazanejšie ako dnes. Každý sa snažil užiť si tieto krátke chvíle ako najlepšie vedel. Veselil sa bohatý aj chudobný, pán aj sluha, majster aj tovariš. Fašiangy sa oslavovali hravosťou, bez predpisov, trestov či spytovania svedomia. Naopak, z komôr zmizlo veľa mäsa a pitia, ľudia sa často zadlžovali, aby si mohli užiť. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií - svadby, zabíjačky, tanečné zábavy.
Fašiangové masky a ich význam
Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inými rolami a správaním, ktoré by inak bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle.
Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní alebo národností. Jednou zo špecifických masiek je maska tura, inšpirovaná vyhynutým zvieraťom. Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu, kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza a tur predstavujú plodnosť.
Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Ďalšou zaujímavou a jednou z najstarších masiek bol „slameník“ alebo „kurina baba“, oblečený v slamených šatách alebo celý obalený v slame.
Medzi najarchaickejšie fašiangové masky patria masky zvierat. K ďalším maskám patria masky vojaka, cigána, žida alebo čerta. Tieto masky často robili hluk, poskakovali a strašili ostatných ľudí naokolo.
V rôznych oblastiach Slovenska sa organizujú fašiangové sprievody, kde miestni obyvatelia prechádzajú ulicami v pestrých maskách a kostýmoch, tancujú a spievajú. Dedinčania v maskách prechádzajú obcou, spievajú, tancujú a obveseľujú ostatných. Masky sú často vyrábané ručne z dostupných materiálov, čo dodáva sprievodom autentickú atmosféru. Sprievody symbolizujú oslavu života, plodnosti a príchod jari.
Najtypickejším zvykom boli sprievody v maskách. Desiatky prezlečených mladých ľudí prechádzali za spevu a tanca ulicami, strašili deti a predvádzali sa. Obľúbené boli masky tura, kozy, koňa či medveďa, ktorého väčšinou ťahali na vôdzke, kým on vtipne tancoval. Prezliekali sa však aj za ľudské postavy. Časté boli kostýmy Cigánok a Cigánov či bábätiek. Vtedy ženu zavinuli do perinky a viezli ju na sánkach po dedine. Nechýbali ani muži a ženy preoblečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti. Vtipnou maskou bola aj žena s čiernou tvárou a bábikou v náručí. Klasické fašiangové masky, ako je medveď, čert, alebo napríklad smrťka, sa stále objavujú na rôznych podujatiach.
Fašiangové jedlá
S fašiangami sa neodmysliteľne spájajú rôzne dobroty. Kedysi sa počas fašiangov robili hlavne zabíjačky. Mäso zo zabíjačky slúžilo na prípravu hostiny, ktorá bola súčasťou fašiangových osláv. Tento čas hojnosti a hodovania bol pre ľudí prípravou na prichádzajúce obdobie pôstu, počas ktorého sa mäsité jedlá nekonzumovali.
Charakteristické sú najmä šišky a fánky, ktoré sú symbolom hojnosti pred pôstnym obdobím. Tieto pochúťky sa často zdobia práškovým cukrom alebo plnia džemom či makovou pastou a sú neoddeliteľnou súčasťou fašiangových stretnutí a osláv.
K fašiangovým zvykom patria aj fašiangové jedlá, ktorých spoločným menovateľom je, že sú sýte a tučné. Tradične sú to mäsité jedlá a zabíjačkové špeciality, a potom sladké pochúťky, ako fánky a šišky.
Medzi typické fašiangové jedlá patria:
- Šišky - sladké vyprážané koláče plnené džemom a posypané cukrom.
- Fánky - ľahké, chrumkavé koláčiky zo smaženého cesta.
- Pampúchy - vyprážané cestové koláče.
K typickému pečivu „na ponúkanie“ patrili smažené šišky - pampúšiky a fánky. Na stole počas fašiangov nesmeli chýbať údeniny, klobásky, slanina ani jaternice. Zo sladkých pokrmov dominovali šišky, fánky, pampúšiky, chraple, grapne, fulanki a rôzne záviny, ktoré rozvoniavali v domovoch v rámci každého regiónu Slovenska. Pre našich predkov malo všetko svoj zmysel, vyprážanému sladkému pečivu dokonca pripisovali rituálny charakter.
Fašiangové podujatia a tradície na Slovensku
Fašiangové obdobie sa spája aj s veľkým množstvom zábav a plesov. Tieto tanečné večery sa konali v dedinských sálach alebo hostincoch a bývali centrom spoločenského života. Ľudia sa obliekali do tradičných krojov, tancovali, spievali a zabávali sa až do neskorých hodín. Každý región mal svoje špecifické piesne a tance, ktoré sa spájali práve s fašiangovým obdobím.
Na dedinách sa tieto zábavy organizujú dodnes. V mestách sa počas fašiangov konajú bály a plesy, na ktorých sa v honosnej atmosfére oddávajú prítomní taktiež tancu a hojnosti dobrého pohostenia. Aj tancovanie v krásnych večerných róbach na plesoch a báloch má svoju dlhodobú tradíciu, ktorá pretrváva dodnes. Mnohí sa celý rok tešia práve na plesovú sezónu.
Symbolické pochovávanie basy je azda najznámejším fašiangovým zvykom, ktorý sa koná posledný deň fašiangov, čiže na Popolcovú stredu alebo deň pred ňou. Hudobný nástroj basa, ktorá sa pochováva, symbolicky predstavuje stíchnutie hudby, keďže počas nadchádzajúceho pôstu sa oslavy ani zábavy nekonajú.
Obrad pochovávania basy je zvyčajne humorný a má divadelný charakter. Obyvatelia dediny sa obliekajú do čiernych smútočných šiat a zinscenujú smútočný obrad, pričom smútok je, samozrejme, len symbolický a celé podujatie má veselý podtón. Basa symbolizuje hudobné nástroje, preto sa symbolicky pochováva.
V obci Borský Mikuláš dodnes pretrvávajú fašiangové tradície. Počas fašiangovej obchôdzky obyvatelia tancujú Fašiangový tanec nazývaný „pot šable“ za zvuku dychových nástrojov. Je to skupina oblečená v tradičných krojoch, držiac šable, zložená z vedúceho obce a „šabliarov“. Sprievod dopĺňajú deti, dievčatá a mladí muži v krojoch, spolu s hudbou a spevom. Pokladník v skupine zbiera peniaze za predstavenie.
Slovenské fašiangy nie sú len o šiškách a fánkach. Sú dôkazom našej schopnosti urobiť si zo seba vtip a užiť si spoločenstvo pred obdobím pôstu. Sú mostom medzi jazykom a kultúrou.
Fašiangy sú jedným z najveselších slovenských sviatkov. Prečo? Pretože počas februára to na Slovensku vyzerá tak trochu ako na karnevale v Rio de Janeiro, iba kostýmy sú iné. Ľudia v maskách spievajú, tancujú a strašia okolidúcich.
Turíce: Slovanský sviatok príchodu jari
Po fašiangoch a Veľkej noci nasledujú Turíce, známe aj ako Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice alebo Zelené sviatky. Ide o slovanský sviatok, ktorým sa víta jar a zároveň sa spája so spomienkou na zoslanie Ducha Svätého.
Slovo „Turíce“ pravdepodobne pochádza zo slova „tur“, zviera symbolizujúce hojnosť a plodnosť. Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci.
Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami alebo malými stromčekmi. Farba náboženských šiat je obvykle zelená, symbolizujúca Ducha Svätého ako zdroj života.
Ľudová pieseň o fašiangoch a Turíciach
Symboliku fašiangov a turíc často zachytávali aj ľudové piesne. Jedna z nich hovorí:
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.“
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde...“ je jedna z najznámejších a najrozšírenejších fašiangových pesničiek na Slovensku.