Jana Bodnárová, jedna z najvýznamnejších slovenských prozaičiek, prináša na predvianočný trh svoj nový román vo fragmentoch s názvom Náhrdelník/Obojok. Toto dielo, rámcované obdobím druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska a súčasnosťou, ponúka hlboký pohľad na to, ako dejiny formovali životy obyčajných ľudí.
Téma a štruktúra románu
Dej románu sa odohráva v dvoch časových rovinách. V súčasnosti sa Sára vracia do svojho rodného mesta, aby rozhodla o osude domu, ktorý po generácie obývali jej predkovia, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Táto návratnosť slúži autorke ako východisko na zobrazenie dopadu histórie na osudy Sárynej rodiny a ich priateľov.
Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jeho obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov a obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Autorka s nepozorovanou naliehavosťou vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú.
Osudy rodiny a priateľov
Román detailne vykresľuje tragické osudy Sárinej rodiny. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňujú vášne aj v tomto mestečku. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou v diele je scéna smrti Sárinej starej mamy, ktorá sa rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život, vyčerpaná strachom, neistotou a ukrývaním sa.
O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar, zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. Jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna.
Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou.
Štýl a pointa
Kniha je napísaná vo fragmentoch, kde sa obrazy a spomienky reťazia ako röntgenové lúče, ktoré prežiaria rozum i cit. Autorka používa ostro a úprimne, bez zložitých komentárov, zachycujúc nehmotného ducha. Je to ako o zväčšenej fotografii, kde za detailom nasleduje ďalší a ďalší.
Postava Sáry, ktorá blúdi a pozoruje svet, sa cíti ako andulka vypustená z klietky. Vyzerá mladšie, s napnutou pleťou, prežiarenou vzduchom. Chodí pomedzi paneláky, pozoruje parčíky, deti na betóne, klábosiace matky, obdivuje energiu anonymných ľudí a všíma si rýchle pohyby postáv za oknami.
Príbeh sa dotýka aj tém ako je strata dieťaťa, vianočné sviatky v ťažkých časoch, a vnútorné boje s úzkosťou a depresiu. Autorka tiež reflektuje spoločenské udalosti, ako je Nežná revolúcia, jej následky, a súčasné problémy, ako je pandémia a klimatická zmena.
Bombardovanie mesta Prešov
Reflexia spoločenských tém
Autorka sa v diele dotýka aj politických a spoločenských tém. Spomína na Nežnú revolúciu a jej ideály, ktoré sa podľa nej čiastočne nenaplnili. Poukazuje na rozdelenie Československa, vznik samostatného Slovenska a problémy, ktoré s tým súviseli, ako je neofašizmus, nacionalizmus, divoká privatizácia, korupcia, nová chudoba, náboženský fanatizmus a útoky na práva žien a menšín.
V kontexte súčasnej pandémie autorka zdôrazňuje dôležitosť zmeny vzťahu k planéte a potrebu zodpovednosti za životné prostredie. Poukazuje na to, že pandémia nás prinútila spomaliť a dala nám šancu, ktorú by sme nemali premárniť. Alternatíva voči bezduchému konzumizmu stále existuje.
Kniha tiež pripomína dôležitosť kolektívnej pamäti a poučenie sa z minulosti. Autorka pripomína obdobia chudoby a núdze, keď sa musela nanovo definovať ľudská morálka a spoločenská zmluva. Zdôrazňuje, že aj v ťažkých časoch je dôležité pamätať na hodnoty ako slušnosť, vynaliezavosť a najmä ľudskosť.
Príbeh o vianočnom očakávaní
Román sa vracia k téme Vianoc, ktoré sú v diele symbolom nádeje a rodinného stretnutia. Napriek ťažkým časom a stratám, ktoré postavy prežívajú, Vianoce prinášajú chvíle pokoja a zmierenia. Autorka opisuje Vianoce ako čas, keď sa ľudia snažia zabudnúť na problémy a sústrediť sa na to podstatné - lásku, rodinu a vzájomnú blízkosť.
Jedna z postáv si pripomína Vianoce z detstva, keď milovala sneh a cítila, že vie tvarovať rytmus jej života. V súčasnosti však snehu ubúda a svet sa mení. Napriek tomu sa autorka snaží nájsť v temnote svetlo ušľachtilosti ducha a veriť, že na konci cesty cez tmavú horu nás čaká niečo pekné, nečakané šťastie, poznanie, spojenie, súcit a láskavosť.