Prozaik, výtvarník, režisér, scenárista a ilustrátor Ivan Popovič patrí k zakladateľským osobnostiam slovenského animovaného filmu. V stredu 16. októbra sa tento všestranný umelec dožíva 80 rokov.
Životné začiatky a vzdelanie
Ivan Popovič sa narodil 16. októbra 1944 v Bánovciach nad Ondavou ako najmladší z troch bratov. Už v detstve inklinoval ku kresleniu, pričom ako trinásťročný dostal svoj prvý honorár za novinovú kresbu a ako šestnásťročný v Česku prvýkrát vystavoval. „Mal som asi päť rokov, keď som u nás doma objavil Nový svet. To bol zviazaný časopis, celý ročník, ešte z vojnových čias. Tam bolo všeličo, čítať som ešte nevedel, ale zaujali ma fotografie, obrázky, a v každom z tých časopisov bolo aj niečo, čo som v nijakých knihách, čo sme mali doma, ešte nikdy nevidel. A to boli kreslené vtipy. To ma naštartovalo. Autorom tých fórov bol Jozef Babušek, s ktorým sme sa neskôr stali kolegovia - karikaturisti," povedal pre TASR pri príležitosti životného jubilea Popovič.
Aj na prahu osemdesiatky má sen: chcel by nakrútiť ešte jeden animovaný film a vydať monografiu o svojej výtvarnej tvorbe. „Moje filmy dnes ťažko spočítať, bolo ich okolo sto päťdesiat. Cesta rodáka z Bánoviec nad Ondavou k filmu bola kľukatá. Odmalička kreslil, vraj aj po múroch či stoloch. A nikdy s tým neprestal. Chlapčenské sny však bývajú premenlivé, sen o kreslenom filme vystriedala túžba stať sa archeológom. Na radu pedagóga preto vyštudoval geografiu a kartografiu na Vyššej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach v rokoch 1958 - 1962. Po maturite sa vrátil k detskému snu o filme. Vybral sa do Prahy, kde absolvoval prijímacie skúšky na katedru animovaného filmu na UMPRUM, no nebol prijatý.
Profesijná dráha a začiatky tvorby
Spočiatku pracoval vo svojom odbore ako kreslič v Kartografickom ústave v Modre-Harmónii. V rokoch 1963 - 1966 bol redaktorom vydavateľstva Smena, od roku 1966 pôsobí v slobodnom povolaní v Bratislave, profesionálne sa orientuje na knižné ilustrácie. „Na počiatku bol kreslený vtip, ktorý mi uverejnili vo vtedajšom denníku Smena. Nemal som ešte ani 14 rokov. A prišiel mi prvý honorár. No nerobte to potom. Postupne sa to rozrastalo.“
Mal sotva dvadsať, keď ho pozvali do Štúdia krátkeho filmu, pri ktorom mala vzniknúť Tvorivá skupina kresleného filmu. Ako scenárista a autor výtvarných návrhov debutoval v animovanom filme Pinquin (r. Vladimír Popovič, Veronika Margótsyová, 1964), ktorý patrí medzi zakladateľov Skupiny kresleného filmu. Vtipná absurditka pre dospelého diváka rozohrala príbeh nešťastného hrdinu, ktorý sa potrundžený alkoholom vyberie do lesa, aby sa obesil. Michelangelova myšlienka, že každý kameň ukrýva sochu, inšpirovala tvorcov kreslenej grotesky Socha (r. Jaroslava Havettová, 1969).
Priekopník slovenského animovaného filmu
Ivan Popovič je autorom prvého slovenského bábkového filmu s názvom Strážca sen (1978), ktorý má snovú atmosféru a prebúdza v deťoch fantáziu. Za túto snímku udelili filmárovi v roku 1979 Cenu Československého filmu na Festivale filmov pre deti a mládež vo vtedajšom Gottwaldove (v terajšom Zlíne). V roku 1978 získal za film Narodeniny 2001 prvú cenu za najlepší krátky film na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Paname.
Pribudol animovaný film, grafická úprava a ilustrácie časopisov a kníh, plagáty, diela v architektúre, napr. asi 140 metrov štvorcových keramickej výzdoby v dvanástich čakárňach Detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch, a ešte všeličo iné. Popovič natočil vyše sto animovaných filmov, napr. Panpulóni (1976), Pingvin (1965), Socha (1970), Pieseň (1969), Blcha a slon (1983).
Je scenáristom a režisérom viacerých televíznych seriálov, vrátane večerníčkových seriálov ako Hlavičkove rozprávky (1974-75), Boli tu Ufóni, O slniečku, čo nechcelo ráno vstávať, Kuk a Bubu. Jeho snímka Boli tu Ufoni získala hlavnú cenu na II. európskom festivale krátkych filmov v Berlíne v roku 1985. Experimentoval s filmovou formou, napríklad v trinásťdielnom seriáli Hlavičkove rozprávky (r. Gejza Ďurjak, 1974) o tatranských vílach Slabejke a Lomničke, ktorý aj animoval, spojil kresby s živým hercom. Postavu maliara Hlavičku napokon zveril Josefovi Dvořákovi. Na kroměřížskom Ars filme ocenili jeho film na motívy Válkovej básne Panpulóni (r. I. Popovič, 1975), v ktorom spojil animáciu s fotorealizmom a živou hereckou akciou. Je autorom kresleného seriálu Príhody s Mydlinkou.
Literárna a výtvarná tvorba
Ako prozaik sa uviedol knihami Ezra (1971) a Žena cez palubu, ktorú však stihol normalizačný osud - v roku 1972 bola pre nevhodný obsah zošrotovaná. Ironicky odľahčenou rekapituláciou uplynulého komunistického obdobia je jeho próza Utešiteľ žien (1994), jej voľným pokračovaním je zbierka humorne ladených próz a grotesiek Mejdan (2000). Napísal aj knihu úvah a fejtónov 100+1 deň Ivana Popoviča (1996) a knihu príbehov Mať tak o koliesko viac! (2001), podľa relácií, ktoré v minulosti pripravoval pre Slovenský rozhlas.
Spolu s bratom Vladimírom vydali knihy pre deti Keď si doma sám (1969) a A ja sa volám Klinček! (1984). Pre deti vytvoril úsmevné leporelá Kedy nás má naša mama rada, Hra na maľované líčka, omaľovánky Hlavičkove rozprávky a ilustroval učebnice Slovenský jazyk pre 2. a 5. ročník základných škôl.
Popovič pôsobí aj ako karikaturista, autor plagátov a ilustroval množstvo kníh, uverejňujúc svoje kresby či karikatúry v stovkách novín a časopisov. Venuje sa voľnej tvorbe a svoje obrazy, ilustrácie i karikatúry prezentuje na výstavách. Podieľal sa na vzniku dvoch bratislavských galérií (Galéria mladých a Galéria Siemens Fórum Bratislava). Prierezom celoživotnej animovanej tvorby výtvarníka Ivana Popoviča bola v roku 2014 výstava Kreslené svety v Zichyho paláci v centre Bratislavy. Výstava bola súčasťou 12. medzinárodného festivalu animovaných filmov pre deti Bienále animácie Bratislava (BAB). V súčasnosti ešte stále maľuje obrázky pre detskú izbu.
MY STUDIO a komerčná činnosť
Od roku 1992 vedie Ivan Popovič spoločnosť My Studio (niekedy uvádzané aj ako MY STUDIO), ktorú založil so synom Dávidom. Štúdio je zamerané na výrobu animovaných filmov, grafický dizajn, reklamu a nakrúcanie kreslených reklám s charakteristickým rukopisom autora. Umelec výrazne prispel k tvorbe plagátov, dizajnérsky sa podieľal na rôznych reklamných kampaniach a tvoril materiály pre domáce i zahraničné firmy. Spoločne so synom Dávidom Popovičom spolupracuje s množstvom printových médií, najmä v súvislosti s vytváraním logotypov (Slovenské kasína a.s., Millennium travel, Hotel Perugia...). Je známy aj tým, že nakreslil a nakrútil videoklip k piesni Mäsíčko pre speváka Petra Lipu. Navrhol odznaky a plakety jubilejného 45. ročníka stretnutia Rysy 2001.
Cestovateľská vášeň
Ivan Popovič je vášnivý cestovateľ a svetobežník. Svoju cestovateľskú vášeň zvečnil s humorom jemu vlastným v dokumentárnych filmových rozprávaniach z ciest po Južnej Amerike, Ázii a Blízkom východe. Autorsky alebo spoluautorsky sa podieľal na viacerých cestopisných dokumentoch ako Pod strechou sveta (1998) a Ako sa fotografuje Čína (1983). Ako scenárista a režisér sa podieľal na realizácii dokumentárnych a hraných filmov, napríklad cestopisného seriálu Ďaleko je blízko. Podarilo sa mu prebrázdiť kus sveta od Japonska cez Mexiko, strednú aj južnú Ameriku, no zamiloval sa do Ázie. Znova a znova sa vracal do Kambodže, Thajska, Laosu, Vietnamu či Barmy, ponáral sa tam do celkom iného sveta a domov sa vracal plný nových impulzov. Rád vtipkoval, že čo nevie nakresliť, napíše a čo nevie napísať, tak nakreslí.
Zaujímavosťou je, že keď sa Ivan Popovič vybral po páde železnej opony do Rakúska, všimol si na stene nákupného centra vo Viedni veľkoformátovú fotografiu s motívom, ktorý poznal z albumu svojich rodičov. Čiernobiely obrázok oddychujúcich robotníkov s názvom Obed na vrchole mrakodrapu (Lunch atop a Skyscraper) pochádzal z newyorského Manhattanu. Popovič vedel, že prvý robotník sprava je jeho dedo - Gusti Popovič. „Bol som z toho paf. Bolo to niečo úžasné,“ priznal výtvarník v jednom z rozhovorov.
Ocenenia a uznanie
Ivan Popovič je držiteľom viacerých ocenení za svoju rozsiahlu tvorbu:
- Výročná cena Literárneho fondu (za A ja sa volám Klinček!, 1984)
- Cena za najkrajšiu knihu pre deti (za Poslušné písmenká na prvé prázdniny, 1993)
- Cena YBBY za najkrajšiu knihu pre deti (za Farebné rozprávky, 2000)
- Cena Ľudovíta Fullu (2011)
- Prémia Igric (za Mať tak o koliesko viac!, 2005; Tajomné odkazy, 2004)
- Hlavná cena na 2. Európskom festivale krátkych filmov v Berlíne (za Boli tu Ufóni, 1985)
- Prvá cena za najlepší krátky film na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Paname (za Narodeniny 2001, 1978)
tags: #ivan #popovic #narodeniny #2001