Írsky tanec predstavuje svojbytný tanečný prejav Írov, ktorý sa vyvinul na ostrove Írsko. V dôsledku viacnásobnej emigrácie Írov v 17. - 20. storočí sa tento tanec rozšíril aj do ďalších krajín, najmä do Spojeného kráľovstva, USA, Kanady, Austrálie a na Nový Zéland. Tanečné tradície Írska siahajú až do hlbokej histórie, pravdepodobne k keltským kmeňom, ktoré prišli na územie Írska v 6. - 5. storočí pred n. l. a patrili k tvorcom írskej kultúry. Už starí Kelti vtisli Írsku jedinečný kultúrny punc, na ktorý írska kultúra dodnes nadväzuje. Pôvodné formy tanca sú síce neznáme, ale kultúrne základy vychádzajú z tradičných keltských kmeňových tancov, pričom základom boli zrejme rituálne tance a podupávanie.
História a vývoj írskeho tanca
Po anglo-normanských vpádoch v 12. storočí bola pôvodná írska kultúra potláčaná a neskôr, v období zväčšujúceho sa národnostného útlaku, dokonca zakazovaná. Tancovalo sa len v utajení, čo viedlo k úpadku kultúry. Toto potláčanie sa týkalo aj používania gaelčiny, írskeho jazyka. Po zmiernení útlaku začiatkom 18. storočia, približne od roku 1750, začali v krajine pôsobiť prví taneční majstri. Títo majstri, ktorí boli zároveň učitelia šermu, cestovali od mesta k mestu v spoločnosti dudáka alebo huslistu, učili základné tanečné kroky a tešili sa veľkej vážnosti a rešpektu. Vďaka nim sa írsky tanec rozvíjal a nadobúdal svoje charakteristické črty.
Príchod tanečných majstrov bol vždy veľkou udalosťou, ktorá na niekoľko týždňov oživila mesto či dedinu hudbou a tancom. Každý tanečný majster mal svoju oblasť a bolo neprijateľné, aby prekročil jej hranice. V tomto období sa tiež vyvíjali prvé podoby stepového tanca. Koncom 19. storočia írska renesancia priniesla snahu o obnovenie írskej kultúry. Gaelská liga (Conradh na Gaeilge) zohrala kľúčovú úlohu pri oživovaní írskej kultúry a morálnej úrovne obyvateľstva, najmä vďaka svojej osvetovej činnosti. V roku 1927 bol zorganizovaný takzvaný Oireachtas, čo bol významný krok k štandardizácii a kodifikácii tanca, vrátane zavedenia kvalifikácií pre učiteľov a súťažných porotcov. Kódifikácia, ktorá definovala moderný stepový tanec, prebehla okolo roku 1920.
Charakteristické črty írskeho tanca
Írsky tanec sa vyznačuje najmä výrazne odlišným držaním tela. Pokiaľ v iných tancoch sa doň zväčša zapája celé telo, pri írskom tanci to skôr vyzerá, akoby tanečník „zhltol pravítko“. Horná polovica tela je takmer nepohyblivá, tanečník tancuje vystretý, ruky sú spustené popri tele bez akýchkoľvek dodatočných pohybov. Dôraz sa kladie na precíznu a rýchlu prácu nôh. Tancuje sa na čo najmenšom možnom priestore, napríklad na veku zo suda alebo na stole.
Na výslednú formu tanca mali hlavný dopad najmä dva vplyvy: priestorové a náboženské obmedzenia. Tanečné priestory boli v tom čase dosť obmedzené. Snaha o zvýraznenie rytmiky írskeho tanca klopkaním na drevenom povrchu stola či suda vytvorila podklad pre írsky step. Druhým vplyvom bola vtedajšia puritánska cirkevná diktatúra, ktorá výrazne obmedzovala erotický aspekt zvádzania pri tanci, najmä u žien.
Rozdelenie írskeho tanca
Podľa používanej obuvi a štýlu možno írsky tanec rozdeliť na dve hlavné skupiny:
- Softový tanec: Pri tomto tanci tanečnice používajú topánky s mäkkou podrážkou a vpredu so skríženými šnúrkami (softshoes, nazývané aj ghillies, pumps, pomps), zatiaľ čo tanečníci používajú jednoduché tanečné topánky (reel shoes). Pri krokoch sa kladie dôraz na ľahkosť pohybov a prácu nôh vo vzduchu. V mäkkých topánkach sa tančia štyri hlavné štýly: reel, slip jig, light jig a single jig (niekedy nazývaný hop jig). Reely bývajú vo 4/4 (prípadne 2/4 či 2/2) takte, slip jigy v 9/8 takte. Single jigy aj light jigy sú v 6/8 takte, ale majú iné rozloženie ťažkých dôb.
- Stepový tanec (hard shoes): Pri tomto tanci sa používajú stepové topánky s vysokým opätkom a špeciálne upravenou špičkou. Približne od polovice 20. storočia sú špičky a opätky vyrobené zo sklolaminátu, vďaka ktorému majú jedinečný zvuk. Medzi štýly v tvrdých topánkach patria hornpipe (v synkopovanom 2/4 alebo 4/4 rytme), treble jig (tiež známy ako heavy jig alebo hard jig) v pomalom 6/8 rytme, treble reel (tancovaný na reelovú hudbu) a tradičné sety, čo je skupina tancov tancovaných na setovú hudbu s obsahom setových krokov. Frázovanie hudby k mnohým tradičným setom je nepravidelné.
Typy írskych spoločenských tancov
Írsky tanec je zmes tradičných foriem tanca pôvodom z Írska, ktorý možno v zásade rozdeliť na tanec spoločenský a javiskový. Írske spoločenské tance sa ďalej delia na tzv. céilí (vyslovuje sa kejlí) a setové tance.
- Céilí tance: Sú široko známe nielen v Írsku, ale po celom svete. Názov céilí pochádza z konca 19. storočia, kedy ho zaviedla Gaelská liga. Podstatné meno céilí označuje spoločenskú udalosť s írskou hudbou a tancom. Tieto tance sú typicky tancované dvoma až šestnástimi tanečníkmi. V niektorých prípadoch počet nie je obmedzený, vtedy sa tancuje v zástupe alebo kruhu (napríklad tance ako The Walls of Limerick, The Waves of Tory, Haymakers Jig, An Rince Mor alebo Bonfire Dance). Často sa tancujú v rýchlom tempe a sú pomerne zložité, napríklad Antrim Reel alebo Morris Reel. Pri ľudových zábavách býva niekedy typické tancovanie na pokyny takzvaného vyvolávača, ktorý ohlasuje nasledujúce kroky a variácie. Súťažná verzia céilí tancov je podstatne prísnejšia na precízne prevedenie. V céilí tancoch je kladený dôraz na výšku, otočky, tanec na špičkách, napnutie nôh a chodidiel, dlhé vytiahnutie tela a rýchle pohyby.
- Setové tance: Tieto tance typicky tancujú štyri páry v štvorcovej formácii. Sú vývojovými potomkami francúzskych čtveryliek, ktoré sa koncom 18. a začiatkom 19. storočia tancovali na francúzskom dvore, vo Škótsku, Anglicku, Španielsku a Portugalsku. Taneční majstri ich prispôsobili írskej tradičnej hudbe, prepracovali a upravili. Postupom doby sa v rôznych oblastiach Írska začali tancovať miestne setové tance, ktoré mali nadväznosť na lokálnu hudobnú kultúru. Na rozdiel od céilí tancov, ktoré mali univerzálnu platnosť, sa setové tance miestne líšili.
- Sean-nós dancing: Znamená starý pôvodný tanečný a hudobný štýl. V prípade tanca ide často o sólovú formu, kedy tanečník improvizuje na rytmus spevu, čím dochádza k živému prepojeniu tanečníka a speváka. Pôvodný tanečný štýl sean-nós zdôrazňoval uzavretú formu a postoj - nohy pri sebe, žiadne vysoké kopy, málo alebo žiadne otočky a samozrejme žiadne pohyby v priestore.
Súčasné tanečné show a popularizácia
Írsky tanec bol až donedávna pomerne neznámy. Významný medzinárodný úspech dosiahol v 90. rokoch 20. storočia vďaka show Riverdance, ktorá vznikla ako krátky stepovo-tanečný vstup na vyplnenie prestávky vo vysielaní Eurovízie v roku 1994. Reakcia publika bola nad všetky očakávania. Po nezhodách s produkciou Riverdance z nej Michael Flatley odišiel a vytvoril zrejme ešte populárnejšiu tanečnú show Lord of the Dance (LOTD), ktorá bola založená výlučne na írskej hudbe, tanci a stepe. Masívna popularita Riverdance aj LOTD viedli k vzniku množstva rôznych tanečných show po celom svete, základom ktorých bol najmä írsky tanec a step.
Medzi ďalšie známe írske tanečné show patria Gaelforce Dance, Dance of Desire, Celtic Feet, Mystic Force, Ragús. Na Slovensko zavíta 3. októbra 2024 v GOPASS Aréne v Bratislave show Rhythm of the Dance, ktorá patrí medzi najstaršie írske súbory a predvedie fascinujúci program s živou hudbou, spevom a tancami. Írske umenie a formovanie prvých tancov inšpirujú aj ďalšie skupiny a umelcov, ktorí ich popularizujú.
Súťaže a ich organizácia
Súťažná forma írskeho tanca je zväčša sólová. Oficiálna súťaž v step dancingu sa nazýva feis (vyslovuje sa feš), čo v írčine znamená „slávnosť“ (súťaž v hudbe a remeslách). Súťaže sú členené na kategórie podľa veku a pokročilosti. Každoročným regionálnym šampionátom sa hovorí oireachtas. Oireachtas Rince Na Cruinne, čiže Svetový šampionát (pre tanečníkov zapísaných pod An Coimisiún le Rincí Gaelacha), sa po prvýkrát konal v roku 1970 v Dubline. Odvtedy sa šampionát začal striedavo konať v Írsku, Severnom Írsku a neskôr aj v iných krajinách, ako napríklad v Škótsku (2002) a USA (2009). Svetový a európsky šampionát organizuje aj WIDA (World Irish Dance Association), ktorá združuje prevažne tanečníkov z kontinentálnej Európy.
Pre súťažný tanec je typické kontrolované, no nie strnulé, držanie trupu, napnuté ruky pri tele a rýchle a precízne pohyby nôh. Dĺžka jedného kroku je osem taktov hudby a každý krok sa tancuje najprv od pravej a hneď potom od ľavej nohy.
Kostýmy a obuv
Pre írsky tanec sú typické špeciálne tanečné obuvi. Mäkké topánky (soft shoes) sa najčastejšie vyrábajú z čiernej kože. Dámske mäkké topánky, známe ako ghillies alebo ghilky, sa tvarom podobajú baletným piškotám, ale k nohe sa upevňujú dlhými šnúrkami, ktoré sa prekrížia na nártu, obtočia okolo chodidla a zaviažu hore. Pánske mäkké topánky sa nazývajú reel shoes (boys reel shoes, česky aj reelky) a podobajú sa jazzovým topánkam, ale majú výrazný tvrdý podpätok.
Stepové topánky (hard shoes) majú vysoký opätok a špeciálne upravenú špičku, pričom od polovice 20. storočia sú špičky a opätky často vyrobené zo sklolaminátu, čo im dodáva jedinečný zvuk.
V minulosti sa na súťaže bežne chodilo v „nedeľnom“ oblečení. Dnes má väčšina tanečných škôl svoje kostýmy pre tanečníkov nižšej pokročilosti a na verejné vystúpenia. Úspešní sólisti si často obstarávajú vlastné, jedinečné kostýmy. Móda silno zdobených a vyšívaných dámskych šiat, ktorá prišla v 70. a 80. rokoch 20. storočia, stále pretrváva a u dievčenských kostýmov je tendenciou k až prehnanej zdobnosti. Na súťažiach panuje aj móda kudrnatých vlasov, často prostredníctvom parúk alebo príčeskov.
Akadémie a výučba írskeho tanca
Na Slovensku sa írsky tanec rozvinul až po roku 2000, najmä vďaka popularizácii show ako Lord of the Dance. Akadémia írskeho tanca Avalon so sídlom v Bratislave bola založená v roku 2001 s cieľom poskytovať výučbu írskeho tanca záujemcom na Slovensku. Jej členmi sú deti aj dospelí vo veku od 3 do 60 rokov, ktorí sa pod systematickým odborným vedením venujú tradičnému a modernému írskemu tancu. Akadémia je zaregistrovaná v elitnej medzinárodnej organizácii írskeho tanca An Coimisiún le Rincí Gaelacha so sídlom v Dubline a vedie ju kvalifikovaná učiteľka írskeho tanca Mgr. Šturdíková Adriana TCRG, ktorá okrem viacerých popredných umiestnení dosiahla aj titul Majsterky Európy v sólových tancoch. Okrem pôsobenia na Slovensku je odborným garantom škôl v Prahe a Olomouci.
Akadémie ponúkajú hodiny pre rôzne vekové kategórie:
- Beginner deti: Starší škôlkári a mladší školáci vo veku 6-13 rokov sa učia správne držanie tela, základy techniky írskeho tanca a sólové choreografie. Majú možnosť zúčastniť sa tanečných vystúpení a súťaží.
- Mládež a dospelí: Hodiny pre dorast 14+ a dospelých 18+ prebiehajú vo večerných časoch. Sú dynamické a tempo výučby je prispôsobené starším tanečníkom. Výučba začína v mäkkých topánkach (soft shoes) a neskôr pokračuje v stepových topánkach (heavy shoes).
Noví začiatočníci sú prijímaní zvyčajne počas septembra alebo po dohode s vedením akadémie počas roka.
Na hodiny je potrebné priniesť si pohodlné športové oblečenie, hrubé tmavé ponožky alebo čisté tenisky so svetlou podrážkou a vodu na pitie. K dispozícii sú aj individuálne lekcie. V Českej republike pôsobí niekoľko držiteliek lektorského titulu TCRG, ktoré umožňujú vysielať zverencov na súťaže v Európe a vo svete. Medzi ne patria Tereza Bachová (Luas Dancing School) a Tereza Bernardová (inSpiral Dance Company). Mnoho českých tanečníkov tiež súťaží pod záštitou zahraničných lektorov, napríklad pod Adrianou Šturdíkovou (Avalon Academy - tanečná skupina Coiscéim) či Leanne Gray (McGahan Lees Academy - tanečná skupina Rinceoirí). Každý rok v auguste sa v Prahe koná Letná škola írskych tancov.
Deň matiek: Oslava materstva po stáročia
Druhá májová nedeľa už tradične patrí Dňu matiek, dňu, kedy si pripomíname tie najdôležitejšie ženy v našom živote. Materstvo sa v rôznych podobách oslavuje už po celé stáročia. Predchodcom Dňa matiek bola aj rímska oslava materstva, ktorá sa oslavovala prvý marcový deň. Tento deň mal názov Matronalie a bol zasvätený bohyni Juno, ochrankyni vydatých žien a budúcich rodičiek.
Historický vývoj sviatku
Od 16. storočia pripadala štvrtá nedeľa od začiatku pôstu na kresťanský sviatok nazývaný Mothering Sunday. Tento deň slúžil na návštevu svojho domovského kostola, miesta pôvodu, kde žili rodiny a matky. Keďže mnoho chudobných ľudí slúžilo ďaleko od svojho domova, dostávali na túto cestu voľno. Po ceste ľudia zvykli trhať kvety, ktoré priniesli do kostola alebo svojej mame.
Prvá myšlienka pravidelných medzinárodných osláv vznikla u Anne Marie Jarvisovej, ktorá je považovaná za zakladateľku tohto dňa. Bojovala za to, aby tento deň bol oficiálne uznávaný a oslavovaný. Po prvýkrát ho oslavovala v roku 1907 v kruhu svojich najbližších ako omšu za svoju matku. O rok neskôr sa už oficiálne oslavoval v kostole v Graftone na počesť všetkých matiek.
Na územie Československa sa tento sviatok dostal v roku 1923. Pričinila sa o to Alica Masaryková, dcéra prezidenta T. G. Masaryka. Po druhej svetovej vojne bol však na našom území viac preferovaný sviatok MDŽ a Deň matiek išiel do úzadia.
Medzinárodné dátumy a tradície
Dátum osláv Dňa matiek nie je presne daný a po celom svete pripadá na iný deň, aj vzhľadom na tradície, z ktorých jednotlivé krajiny vychádzajú. Slovensko, Česko, Amerika, Nemecko či Rakúsko dáva prednosť druhej májovej nedeli. Zatiaľ čo Veľká Británia a Írsko ho oslavuje štvrtú nedeľu pôstu. V Rusku tieto oslavy pripadli na poslednú nedeľu v novembri a v Poľsku na 26. mája. Naopak v arabských krajinách sa tento deň oslavuje 21. marca.
Deň matiek je dňom, kedy sa po celom svete vzdáva hold matkám a materstvu. Cieľom tohto dňa je pripomenúť si jedinečnosť a nenahraditeľnosť matky. Je zvykom, že v tento deň dávajú deti svojim mamám malý darček ako poďakovanie za to, čo všetko pre nich obetovali. Deti v škôlkach a školách obdarúvajú svoje maminky ručne vyrobenými darčekmi alebo si pre nich pripravia špeciálne vystúpenie.
