Ženský zákon: Slovenská klasika na javisku a vianočné tradície

Dramaturgia činohry Štátneho divadla Košice sa rozhodla siahnuť po slovenskej klasike a uviesť hru Ženský zákon od Jozefa Gregora Tajovského. Táto hra sa na javisko košického divadla vrátila po takmer päťdesiatich rokoch, pričom premiéra sa konala v piatok 30. marca 2007 v historickej budove.

Režisér inscenácie zdôraznil, že Tajovský na toto javisko patrí. Prirovnal ho k autorom ako Shakespeare pre Angličanov, Čechov pre Rusov či Schiller pre Nemcov, pričom Tajovský predstavuje slovenskú klasiku. Spolu s inscenáciou Statky-zmätky patrí Ženský zákon medzi takzvané "dedinské hry", ktoré si získali obľubu u slovenského publika. V dnešnej uponáhľanej dobe, ktorá často odtrháva ľudí od tradícií, si tvorcovia kládli za cieľ ponúknuť divákom návrat ku koreňom a podporiť tradičné hodnoty.

S cieľom zachovať pôvodnosť inscenácie, režisér spolu s dramaturgom Martinom Gazdíkom siahli po pôvodnom vydaní hry z roku 1901. Hoci neskôr Tajovský do hry pridal komediálne výstupy s cieľom podporiť jej veseloherný charakter, inscenácia sa rozhodla pracovať s pôvodným textom. Cieľom nebolo vytvoriť na javisku "prvoplánovú veselicu", ako prezradil M. Gazdík.

scéna z divadelnej hry Ženský zákon

Jazyk a postavy

Pôvodnosť inscenácie je podporená nielen scénou a kostýmami, ale predovšetkým jazykom dialógov, ktorý čo najvernejšie zachováva text z roku 1901 - stredoslovenský dialekt. Herečka Beáta Drotárová, ktorá si v hre zahrala postavu klebetnice Dory Kalinovej, priznala, že učenie sa prvých výstupov nebolo ľahké. Opísala to ako učenie sa po anglicky, keďže na takýto jazyk súčasné publikum nie je zvyknuté. Napriek počiatočným obtiažiam sa však naučila textu rozumieť a našla v ňom pôvab.

Počas skúšobného obdobia sa viaceré herečky pristihli pri tom, že aj po odchode z javiska im stredoslovenčina ostala na perách. Bolo to zdrojom úsmevných situácií, keďže si niektoré momenty prenášali aj do súkromného života, napríklad pri vybavovaní bežných záležitostí či rozhovoroch s deťmi.

Ženský zákon a vianočné tradície na Oravskom hrade

Hra Ženský zákon našla svoje netradičné spracovanie aj v exteriéroch Oravského hradu počas vianočného obdobia, konkrétne od 27. do 29. decembra, v čase od 11:00 do 15:00. Toto podujatie ponúklo návštevníkom možnosť zažiť vianočnú atmosféru na stredovekom hrade.

Dej divadelnej hry, ktorý zobrazuje klebety, tvrdohlavosť, zaslepenosť a túžbu po majetku, roztáča kolotoč nedorozumení a ohrozuje lásku mladých ľudí. Otázkou zostáva, či Anička dosiahne svoje šťastie s Miškom a či láska prekoná intrigy a dedinské klebety, prípadne s pomocou čara Vianoc.

Návštevníci hradu mali možnosť vstúpiť do deja od Prvej brány až po Hlavné nádvorie. Na Hlavnom nádvorí sa nachádzal stĺp hanby, ku ktorému v minulosti pripútavali previnilcov. Krásna výzdoba Oravského hradu bola pretvorená do vianočnej atmosféry, umocnenej živou hudbou v Rytierskej sále. Steny sálu zdobili neogotické fresky s poľovníckymi motívmi. V nedeľu bol na hrade k dispozícii aj živý betlehem, zatiaľ čo iné betlehemy boli inštalované v Zbrojnici.

Oravský hrad vianočne vyzdobený

Jozef Gregor Tajovský a jeho dielo

Jozef Gregor Tajovský bol významný slovenský dramatik a prozaik, narodený v Tajove pri Banskej Bystrici. Pochádzal z remeselníckej rodiny a meno si zvolil podľa svojho rodiska. Vyrastal u starého otca, ktorému neskôr venoval časť svojej tvorby. Študoval na učiteľskom ústave a obchodnej akadémii v Prahe, kde neskôr pracoval ako bankový úradník.

Jeho dielo Statky-Zmätky je sociálna dráma, ktorá sa zaoberá vplyvom peňazí na medziľudské vzťahy. Autor kritizuje ziskuchtivosť a poukazuje na negatívne dôsledky honby za majetkom a peniazmi. Príbeh opisuje mladých ľudí, ktorí súhlasia so sobášom bez lásky kvôli majetku, kde bohatstvo preváži nad citmi. Dielo je charakteristické ľudovým jazykom, dialektizmami a frazeologizmami.

Štruktúra drámy Statky-Zmätky

Dráma Statky-Zmätky sa delí na štyri dejstvá:

  • I. dejstvo: Vianoce u Ľavkov
  • II. dejstvo: V júli o pol roka
  • III. dejstvo: V novembri na Ondreja
  • IV. dejstvo: Vianoce u Kamenských

Štruktúra diela zahŕňa:

  • Úvod/expózia: Predstavenie postáv a prostredia (Ľavkovci, Palčíkovci, Kamenskí). Naznačuje sa konflikt prostredníctvom svadby Ďurka a Zuzky.
  • Zápletka/kolízia: Vytvára sa konflikt medzi Ďurkom a Zuzkou, Palčíkovci sú nespokojní a napätie v dome rastie.
  • Vyvrcholenie/kríza: Dochádza k vyhroteniu vzťahov - Zuzka sa vracia k rodičom. Ďurko si privádza Betu. Palčík odmieta prepísať majetok a odmieta platiť Ďurka a Betu ako cudzích. Vzťahy sú narušené, no zmierenie je ešte možné.
  • Obrat/peripetia: Nastáva dejový zvrat a rozhodujúca zrážka medzi postavami - Palčík vystrelí po Ďurkovi. Ďurko a Beta majú zákaz vstúpiť do Palčíkovho domu. Rodinný život a vzťahy sú zničené.
  • Rozuzlenie: Riešenie konfliktu a vyjasnenie vzťahov. Žofa prichádza ku Kamenským, aby sa ospravedlnila. Kamenských navštívia aj Palčíkovci s úmyslom udobrenia. Prichádza aj Ďurko, aby odprosil Zuzku, ktorá sa však k nemu vrátiť odmieta.

Postavy v diele

  • Ľavkovci:
    • Ďurko: Urastený, švárny mládenec, po vojne. Má úspech u dievčat a hľadá majetnú frajerku, aby sa vyhol ťažkej práci. Je robotný, pyšný a namyslený. Chodieva do krčmy, no v závere si uvedomí dôležitosť ľudských hodnôt.
    • Jano Ľavko: Ďurkov otec, zručný, pracovitý, ale chvastavý. Hrdý na syna, v mladosti mal podobne búrlivú povahu.
    • Žofa Ľavková: Príbuzná Palčíkovej, Ďurkova matka. Lstivá, neúprimná, snaží sa získať priazeň, no zaujíma ju najmä majetok a bohatstvo.
  • Kamenskí:
    • Zuzka: Milá, počestná, nesmelá, ústupčivá. Slušná a dobre vychovaná, nehľadela len na majetok. Páčil sa jej Ďurko a verila v ich šťastie. Podvádzanie Ďurkom s Betou ju veľmi trápilo. Po jeho návrate s Betou stratila nádej a odmieta sa k nemu vrátiť.
    • Tomáš Kamenský: Kresár, Zuzkin otec. Hlava rodiny s dobrými vzťahmi, kde na Zuzkinom šťastí záleží viac ako na majetku.
    • Kata: Zuzkina mama. Podporovala manželstvo, mysliac si, že jej dcéra bude mať ľahší život.
  • Palčíkovci:
    • Ondrej Palčík: Brat Katy Kamenskej.
    • Mara Palčíková: Sestra Žofy Ľavkovej. Bezdetní, bohatí gazdovia, veľmi lakomí. Keďže nemajú deti a nechcú platiť sluhov, ponúknu manželstvo Zuzke a Ďurkovi.

Divadelná aktivita v Liptovskom Petre

Od roku 1903 bola v Liptovskom Petre zaznamenaná systematická a dobre zorganizovaná divadelná aktivita. V roku 1901 Ján Hlavaj inicioval založenie Čitateľského spolku, na pôde ktorého sa rozvinula aj bohatá divadelná činnosť. Dňa 8. februára 1903 sa konala premiéra hry Pavla Socháňa Civilné manželstvo v réžii Jána Hlavaja. Na Vianoce toho istého roku pripravil Ján Hlavaj ďalšie predstavenie - hru K. Moreho Nič s podtitulom Obrazy z dedinského prostredia.

Od roku 1911 sa hralo na stálom javisku v priestoroch hostinca Vozárik. Po dokončení obecného domu v roku 1930 sa divadelné predstavenia konali v jeho sále. Divadelníci javisko zdobili čečinou a papierovými stužkami. Na predstavenia prichádzali aj hostia z okolitých obcí. Čitateľský spolok mal vlastný adresár na posielanie pozvánok.

Repertoár ochotníkov v Liptovskom Petre do prvej svetovej vojny svedčí o vysokých nárokoch a dobrom vkuse pri výbere hier, ako aj o dobrom vkuse obecenstva. V roku 1920 uviedli Tajovského hru Statky-Zmätky.

Hry pre deti a tipy pre rodičov

Deti prirodzene milujú hry. Digitálne hry často vyžadujú rýchle rozhodovanie, plánovanie krokov dopredu a uvažovanie v súvislostiach. Počas hrania si deti osvojujú princípy logiky, stratégie, hodnotenia rizík a často musia prehodnocovať svoju taktiku. Mnohé hry prebiehajú v online priestore v reálnom čase, kde deti musia spolupracovať s inými hráčmi, učiť sa rozdeľovať si úlohy, komunikovať, prijímať spätnú väzbu a podriadiť sa tímovému cieľu.

Tipy pre rodičov:

  • Hrajte sa s vašimi deťmi.
  • Zaujímajte sa o hry, ktoré hrajú vaše deti.
  • Hovorte spolu o hrách a diskutujte o tom, čo sa v nich deje.
  • Majte jasné pravidlá.
  • Sledujte signály, keď dieťa kvôli hrám zanedbáva spánok, školu či priateľov.
  • Nechajte hru pokračovať, aj keď sa práve skončila, a komunikujte o nej, aj keď ju už nehráte.

Dôležité je rozprávať sa s deťmi o tom, že s nimi komunikuje robot - algoritmus navrhnutý na udržanie ich pozornosti. Skúste s deťmi prejsť, aké notifikácie im chodia, ako ich vnímajú a čo v nich vyvolávajú.

Niektoré z populárnych hier pre deti:

  • Dobble
  • Večerníček
  • Farební hladoši
  • Psí park
  • Harry Potter - Boj o Rokfort

Hry môžu byť nielen zábavné, ale aj vzdelávacie a rozvíjajúce. Dôležité je nájsť rovnováhu a podporovať deti v rôznych aktivitách.

Tajovského Ženský zákon: Analýza a interpretácia

Jozef Gregor Tajovský, predstaviteľ 2. vlny slovenského realizmu, sa narodil 18. októbra 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici a zomrel v roku 1940. Väčšinu života pôsobil ako učiteľ. Zážitky z dedinského života, kde prežil detstvo u starých rodičov, využil pri písaní mnohých diel, vrátane Ženského zákona, kde zobrazil život na dedine. Táto dráma, napísaná v roku 1900 (v 26 rokoch), je jeho prvým zrelým dramatickým dielom.

V pôvodnom deji hry, Anička a Miško sú zaľúbení a sľubujú si manželstvo. Po Miškovom povolaní na vojnu sa rozhodnú oznámiť to rodičom. Miškov otec Jano súhlasí, dôverujúc im. Otázka bývania po svadbe však vyvolá konflikt.

Aničkina matka Zuza, vdova, chce, aby zostali pri nej, keďže u nej nebude mať kto pracovať. Suseda Dora nahovorí Miškovej mame Mare, aby si radšej vzala jej dcéru, richtárkinu dcéru, ktorá je bohatšia. Mara uverí Doriným rečiam a už nechce počuť o svadbe s Aničkou, obávajúc sa o pracovnú silu. Zuza má podobné obavy a hodí Miškov list z vojny Aničke do ohňa.

Jano je nahnevaný na Maru za to, že verí Doriným rečiam. Miško sa medzitým vráti z vojny. Zuza mu okamžite prikáže ísť za richtárkinou dcérou. Dora, ako najspoľahlivejšie "masmédiom" v dedine, rozšíri klebety. Anička vyčíta Dore, čo spôsobila. Dori začne trápiť svedomie a rozhodne sa všetko napraviť. Anička ju prosí, aby Miškovi "učarovala". Dora presviedča Zuzu, aby povolila svadbu, no tá je stále proti. Anička vtedy mame povie, že Miška začarovala, čo Zuzu nahnevá.

Charakteristika postáv

  • Anička: Skromné a pracovité dievča, poslušná, čestná. Má veľmi rada Miška, dôveruje mu a je mu verná. Keď sa dozvie, že Miško uveril klebetám, je z toho zlomená, no neskôr si to vyjasnia.
  • Miško: Veľmi pracovitý a dobre vychovaný, slušný, smelý a vie si presadiť svoje. Je verný Aničke a bojí sa, aby si nenabrala iného počas jeho vojenskej služby.
  • Zuza (Javorová): Vdova, jej manžel je už 5 rokov mŕtvy. Chce mať všetko pod kontrolou, hnevala sa, keď jej o sľube nič nepovedali. Je veľmi tvrdohlavá a neústupčivá, nevie robiť kompromisy. Nemala však srdce z kameňa, keď sa prihovorila Mare, keď jej prišlo zle. Bola spokojná, keď Anička s Miškom zostali bývať u nej.
  • Mara Malecká: Rovnako tvrdohlavá ako Zuza. Nechala sa ovplyvniť Dorou a ulakomila sa na bohatú richtárkinu dcéru. Suseda, vdova, richtárka jej zaplatila, aby jej dcéru dohodila Miškovi, čiže bola chamtivá. Bola to klebetnica na pohľadanie.

Autor v hre zobrazuje život na dedine a kriticky sa stavia k niektorým spoločenským otázkam. Odhaľuje kladné aj záporné vlastnosti postáv a kriticky hodnotí niektoré životné hodnoty. Postavy napriek tvrdohlavosti v diele zrejú a na záver sú schopné kompromisu.

V diele sú zastúpené viaceré vrstvy jazyka, najvýraznejšie nárečové slová, ktoré umocňujú atmosféru dediny. Pri analýze rodinných vzťahov a ľudských povahových čŕt Tajovský využíva humor aj satiru. Dramatická hra je rozdelená do 4 dejstiev, pričom každé je rozdelené na niekoľko výstupov. Kompozičný postup je chronologický, rozprávač je vševediaci. Slohový postup je rozprávací a slohový štýl hovorový.

Ženský zákon je divadelná hra postavená na dialógoch. Tajovský rozoberá otázku životných hodnôt a nešťastie, ktoré postihne celú rodinu, keď sa do popredia pred láskou a dôverou dostanú túžba po majetku, sebectvo, tvrdohlavosť a intrigy. Autor tieto vlastnosti nazýva "ženským zákonom", ktorý sa snaží prelomiť múdrosť, nadhľad a dôvera, zosobnené najstaršou postavou v dráme - Janom Maleckým.

Tajovský poukazuje na dôležitosť robenia kompromisov, keďže neoblomná tvrdohlavosť a zarytosť k šťastnému koncu nikdy nevedie. Autor kladie do popredia tiež hodnotu človeka, nielen seba samého, pretože toleranciou a dôverou sa dá predísť intrigám.

Citácie z hry

  • "Ach, nuž akože ste sa to už len opovážili bez nášho vedomia? Kdeže je tá?" (1. dejstvo, výstup 9, str. 20, Zuza)
  • "Marš! Tebe nikto nenaložil môjmu synovi ženu hľadať!" (2. dejstvo, výstup 7, str. 38, Jano Dore)
  • "Marka! Sestra!" (3. dejstvo, výstup 13, str. 54, Zuza Mare, keď odpadne)
  • "No, ľa, tieto!" (4. dejstvo, výstup 6, str. 9)
  • "No, aby si vedel, že ťa z tej duše rada, keď už tak chceš, ja nedbám, povedz im, čo mieniš." (1. dejstvo, výstup 8, str. 19, Anička Miškovi)
  • "To som si ja už dávno dobre rozmyslel." (1. dejstvo, výstup 11, str. 22, Miško rodičom)
  • "Nuž, či chceš večne tú svoju dušu zatratiť, ako som ja svoju mala?" (4. dejstvo, výstup 2, str. 59, Dora Zuze)
  • "Vieš, keby som na týchto poriadnych ľudí nehľadel, dobre sme žili doposiaľ, ani sme sa nebíjali, ale dnes by ti ukázal, čo je muž, čo som ja starý ešte!" (3. dejstvo, výstup 8, str. 50, Jano Mare)

Ženský zákon v gemerskom nárečí

Viaceré obce okolo Revúcej už videli divadelné predstavenie Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon, ktoré nacvičili mladí divadelní amatéri z Revúcej, združení v súbore Kočorhen. Títo ochotníci, až na jednu výnimku, pochádzajú z Revúčky, pripojenej obce k okresnému mestu Revúca. Príznačné pre toto predstavenie je, že je pretlmočené do gemerského nárečia, ktorým hovoria obyvatelia Revúčky.

Mladí ochotníci sa rozhodli so svojou hrou predstaviť aj v okresnom meste, v Mestskom dome kultúry v rámci Revúckych kultúrnych Vianoc dňa 19. decembra 2010 o 14:00 hod. Toto predstavenie bolo ich už štvrtou reprízou.

V hre účinkovali:

  • Miško Malecký: Ján Johan
  • Mara Malecká: Dominika Pelleová
  • Jano Malecký: Pavol Šepík
  • Zuza Javorová: Anna Bombová
  • Štefko od Tunášky: Milan Kubej
  • Dora Kalinová: Martina Rusnáková
  • Oponár: Marek Derdák

Štvrtú reprízu predchádzali sľubné výkony mladých hercov, pochvaľované búrkami smiechu a potlesku. Predstavenie veselohry Jozefa G. Tajovského Ženský zákon v 4 dejstvách, spracované v gemerskom nárečí „Malorevúšänó“, bolo ojedinelé nielen v Gemeri, ale aj v rámci celého Slovenska.

Ženský zákon bol prepísaný aj do záhoráčtiny Štefanom a Jozefom Moravčíkovcami. Premiéra v SND sa konala približne v roku 2007, no verzia v gemerčine je stále považovaná za "celosvetovú udalosť".

tags: #hra #zensky #zakon #cez #vianoce