Štandardné rozmery a história pohľadníc

Štandardný rozmer pohľadníc je A6 na šírku, teda 148 x 105 mm. Pri historických pohľadniciach sa rozmer postupne ustálil na klasický formát 130 x 90 mm, s toleranciou ±2 ÷ 3 mm oboch rozmerov. Po II. svetovej vojne bol prijatý takzvaný svetový formát 145 x 105 mm. V Československu platila najskôr ON a potom ČSN 88 4674, ktorú pod rovnakým číslom prevzala aj STN, avšak už nie je normou záväznou. V súčasnosti sú vydávané pohľadnice viacerých rozmerov a tvarov.

Materiály a úprava pohľadníc

Na pohľadnice sa bežne používa pohľadnicový kartón GC1 v gramáži od 250 do 350g/m2. Tento papier je jednostranne natieraný. Na tlač pohľadníc sa v zásade používa bezdrevitý kartónový papier hrúbky 310 až 400 mikrónov, čo zodpovedá hmotnosti 260 až 300 g/m2, ktorého povrch môže byť matný a hladený. V súčasnosti používaný papier na tlač pohľadníc má obchodné označenie Trucato.

Povrchová úprava

Pri pohľadniciach sa zvyčajne laminuje strana s tlačenou grafikou. Lamino chráni pohľadnice pred poškodením a dodáva im pevnosť. Ak sa na pohľadnicu aplikuje aj parciálny lak, vždy sa vysoko odporúča aplikácia laminácie. Jej úlohou je oddeliť tlač od laku, čím sa zamedzí tvoreniu bubliniek, zvýši sa priľnavosť laku a kontrast medzi matným podkladom a lesklým lakom. Parciálny lak je lesklá vrstva transparentného laku nanesená lokálne na nejakú časť tlačenej grafiky alebo samostatne.

Neodporúča sa aplikovať parciálny lak iba na prvky grafiky ako je logo, meno a podobne, pretože pri takomto riešení lak nevynikne a nevyužije sa jeho potenciál. Esteticky najkrajšie efekty sa dosiahnu, ak sa lak použije na vytvorenie nejakej štruktúry alebo vzoru.

Certifikácia materiálu

FSC® certifikát garantuje pôvod dreva z lesov, ktoré sú zodpovedne a udržateľne obhospodarované, nie sú nelegálne ťažené a ich ťažba prebehla v súlade s hodnotami a reguláciami FSC.

Vývoj a história pohľadníc

Viaceré pramene o vzniku pohľadníc uvádzajú, že už v starom Egypte, Perzii či Grécku sa posielali správy, avšak s pohľadnicami, tak ako ich dnes vnímame, to nemá nič spoločné. Veľa spoločného s nimi nemajú ani často uvádzané „predchodkyne či predchodcovia pohľadníc“, ktoré sú však všeobecne prijímané ako kroky k ich etablovaniu ako otvorenej poštovej zásielky na zasielanie textových správ a nositeľov obrazovej informácie.

Prijmime najrozšírenejší názor z literárnych prameňov, že pohľadnica vznikla v Nemecku. Prvenstvo sa najčastejšie priznáva Augustovi Schwarzovi z Oldenburgu, ktorý vydal sériu 25 kusov pohľadníc rôznych miest v roku 1870.

Faktory ovplyvňujúce rozšírenie pohľadníc

K tomu, aby sa pohľadnice mohli vyvinúť a celosvetovo rýchlo rozšíriť, prispeli tri dôležité faktory, či vývojové línie:

1. Rozvoj reprodukčnej a fotografickej techniky a technológie.
2. Zlacnenie poštovného pre otvorené listové zásielky.
3. Celkové uvoľnenie spoločenského života vďaka rozvoju výroby a dopravy.

Len početná vrstva ekonomicky sebestačných ľudí, ktorí mali viac času na osobné záľuby a cestovanie, bola predpokladom rozšírenia nového druhu korešpondencie.

Filokartia - zberateľstvo pohľadníc

Filokartia je zberateľský odbor, ktorého predmetom záujmu je zbieranie pohľadníc, ich štúdium, využitie, adjustácia a prezentácia. Jej súčasťou je tiež história vývoja pohľadníc, umelecká tvorba a polygrafická výroba, vrátane osobností a firiem zabezpečujúcich ich produkciu.

Pohľadnicou v zásade rozumieme kartónový papier obdĺžnikového tvaru, ktorý má na jednej strane obrazový motív a na druhej strane predznačené miesto na napísanie adresy prijímateľa, nalepenie poštovej známky a jej znehodnotenie pečiatkou a po roku 1905 aj priestor na napísanie krátkej správy. Známka slúži na úhradu poštovného za doručenie pohľadnice.

Rané formy pohľadníc

• Predbežné pohľadnice majú ručne maľované alebo vytlačené obrázkové dekorácie vyrábané jednotlivo alebo v malom náklade, na poštové lístky s natlačenou známkou rozmerov 120 x 84 mm, na žltom kartóne, ktoré boli poštou vydávané po roku 1869.
• Z územia Slovenska sa za najstaršiu predbežnú pohľadnicu uvádza prítlač tatranského motívu na poštový lístok, podaný na prepravu na Štrbskom Plese 18. augusta 1888.
• Za prvé pohľadnice sa všeobecne považujú pohľadnice A. Schwartza z Oldenburgu. Jednotlivé štáty identifikujú svoje prvé pohľadnice odlišne.

Klasické pohľadnice

Klasické pohľadnice boli vydávané po roku 1876, hlavne však po roku 1880 do začiatku I. svetovej vojny (1914). Najväčší podiel tvoria pohľadnice s tzv. „dlhou adresou“, teda do roku 1905. Jednotlivé štáty, najmä novovzniknuté a mimoeurópske, vymedzujú obdobie klasických pohľadníc odlišne.

Medzi klasické pohľadnice Uhorska sa radí séria litografických miléniových pohľadníc z roku 1896 s natlačenou známkou, medzi ktorými sú dva motívy zo Slovenska.

Typy adresových strán pohľadníc

Pohľadnice s dlhou adresou

Pohľadnice s dlhou adresou sú tie, na ktorých je celá adresová strana určená na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku a na napísanie adresy prijímateľa. Krátka správa adresátovi mala vynechaný priestor na obrazovej strane pohľadnice.

Pohľadnice s krátkou adresou

Pohľadnice s krátkou adresou sú tie, na ktorých je adresová strana pohľadnice rozdelená zvislou čiarou na dve polovice. Pravá je určená na poštovú známku, pečiatku a adresu. Ľavá polovica je vyhradená na napísanie krátkej správy adresátovi. Celá druhá strana je určená na obrazový motív a nazývame ju obrazovou. Poštová správa takéto rozhodnutie prijala koncom roka 1904 a v praxi sa zaviedlo od roku 1905.

Terminológia strán pohľadnice

Adresná strana pohľadnice je tá, na ktorú sa píše adresa a je spoločná pre poštovú známku a pečiatku bez ohľadu na to, či ide o pohľadnicu s dlhou alebo krátkou adresou. Druhou stranou je obrazová strana. Pretože krátke správy sa do roku 1904 písali na obrazovú stranu a po roku 1905 na adresná stranu, a aby neprišlo k omylu, vyhýbame sa označeniu predná a zadná strana, ale uprednostňujeme označenie adresná strana a obrazová strana.

Orientácia obrazovej strany

• Orientácia obrazovej strany je na šírku vtedy, ak sa na obraz pozeráme tak, že pohľadnica má dlhšiu stranu vo vodorovnom smere.
• Orientácia na výšku je vtedy, ak je vo vodorovnom smere kratšia strana pohľadnice.

Hrany pohľadnice

Hranou pohľadnice rozumieme jej okraj po obvode. Ten môže byť hladký, teda rovný, alebo tvarovaný, vykrajovaný.

Zberateľské kúsky a zaujímavosti

Július Šatura z Nitry zbiera už 15 rokov vzácne pohľadnice. Vo svojej zbierke ich má už asi 3 000. Medzi najzaujímavejšie patria kanadský pozdrav z kože hnedého medveďa či drevené a ručne vyšívané kúsky. Medzi najvzácnejšie v jeho zbierke patria pohľadnice vyrábané kameňotlačou. Najstaršia je z roku 1898 a je na nej vyobrazená Nitra.

V zbierke Júliusa Šaturu sú aj iné zaujímavé pozdravy: „Pohľadnicu z Kanady, ktorá je vytlačená na koži hnedého medveďa, vyšívanú od amerických Slovákov, ale aj pohľadnice s vlastnoručnými podpismi M. R. Štefánika, Tomáša Baťu a niektorých členov známych šľachtických rodov.“

Múzeum mesta Bratislavy disponuje cennou zbierkou pohľadníc. Pôvodne vznikala ako pomocný fond, dnes má viac ako 7700 pohľadníc, ktoré dokumentujú premeny stavebného obrazu Bratislavy od 19. storočia po súčasnosť. Zbierka sa pravidelne systematicky rozširuje a buduje, s dôrazom na dokumentačnú hodnotu a zastúpenie najnovších pohľadov na mesto, ako aj príležitostné pohľadnice.

tags: #historicka #pohladnica #rozmery