Adventné obdobie trvá štyri týždne a vyzýva ľudí na zamyslenie, pokánie a modlitbu. Je to obdobie očakávania, ale aj obrátenia a nádeje. Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená „príchod“ alebo „zjavenie“. Má predovšetkým duchovný význam, keďže veriaci sa v tomto období pripravujú na príchod Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a končí na Štedrý večer po západe slnka. V rímskokatolíckej cirkvi je advent tiež začiatkom nového cirkevného roka.
Pôvod a historický vývoj Adventu
Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa oslavoval určitý počet adventných nedieľ, niekedy dve a niekedy až šesť. Pôvodne adventné obdobie zahŕňalo 6 nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590 - 604) ho skrátil na štyri nedele, ktoré symbolizujú 4 000 rokov čakania na Mesiáša. Pápež Gregor Veľký na prelome 6. a 7. storočia tak stanovil advent na štyri týždne.
Advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním - narodenie Krista a Jeho druhý príchod. Preto je advent rozdelený na dve časti, kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť adventu do 17. decembra kladie dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Ježišom.
V gréckokatolíckej cirkvi sa toto 40-dňové obdobie duchovnej prípravy nazývané aj „Filipovka“ začalo už 15. novembra. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, sa Vianoce slávia až 6. a 7. januára.
Roráty a liturgické farby
Typické pre adventné obdobie boli roráty, teda sväté omše, ktoré začínali skoro ráno, vždy pred svitaním. Tma v kostole má pripomínať svet, ktorý je v tme a ožiarený oltár Krista, ktorý prichádza ako svetlo. Aj v súčasnosti sa tieto sväté omše slávia v niektorých farnostiach. Chrámové rúcho v advente je fialové.
Veriaci sa počas týchto štyroch týždňov duchovne pripravujú na slávenie sviatku Narodenia Pána. Je to zároveň aj čas radosti a nádeje, pripomíname si totiž nielen udalosti spred vyše 2000 rokov, keď ľudia očakávali narodenie Pána, ako ho predpovedali proroci, ale i Pánov nový príchod na konci vekov. Advent kresťanom pripomína, že Kristus príde a život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu. Nejde iba o to, aby si pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.
Druhá Adventná Nedeľa: Symbolika a Duchovné Posolstvo
Druhá adventná nedeľa (cyklus A) je dôležitým míľnikom v období Adventu. Vo vtedajšej publikácii textu pripadla na 7. decembra. Počas tohto dňa katolíci aj evanjelici (veriaci rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a ďalších kresťanov) zapaľujú na adventnom venci druhú sviečku.
Symbolika druhej adventnej sviece
Druhá adventná svieca symbolizuje MIER. Na adventnom venci pripomína narodenie Krista a predstavuje lásku a mier, pre veriacich Božiu lásku k nám a našu lásku k Nemu a k ostatným. Niekedy sa nazýva aj „betlehemská svieca“ a symbolizuje jasličky, v ktorých sa narodil Ježiš. „Jasličky sú živou pripomienkou toho, ako ďaleko zašiel Kráľ stvorenia, keď sa pokoril pre svoj ľud,“ vysvetlil otec Anthony z katolíckej cirkvi v anglickom Southamptone. „Zapálenie druhej adventnej sviece nám pripomína Ježišov život v láske k nám.“
Adventný veniec a jeho význam
Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami - tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Svetlo z horiacich sviec symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „svetlo sveta“.
Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Biblia tiež hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec tak vzdáva hold „Tomu“, ktorý je očakávaný a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Kde vlastne vznikla tradícia adventných vencov? Dodnes je to zahalené rúškom tajomstva. Niektorí sa domnievajú, že jeho história siaha do predkresťanského obdobia. Vencom so sviečkami sa pôvodne privolávala jar, čo robili hlavne staré germánske národy a Škandinávia. Spolu s modlitbami k Bohu mali veniec a horiace sviečky urýchliť príchod teplejších dní. Iní tvrdia, že sa vence stali súčasťou predvianočnej kresťanskej prípravy až v stredoveku, podľa ďalších vznikla táto tradícia v 19. storočí.
Tradičný adventný veniec obsahuje štyri sviece, v niektorých krajinách sa používa 5 sviec. Kedysi aj u nás sa piata, biela svieca umiestňovala do jeho stredu. Zhotoviť by sa mal z vetvičiek jedličky, smreka alebo vavrína. Zelená farba znamená „nádej“ a jeho kruhovitý tvar symbolizuje „večnosť“. Sviečky majú byť fialové alebo tmavomodré, podľa liturgickej farby adventu. Len tretia v poradí by mala byť ružová, tretia adventná nedeľa sa totiž nazýva nedeľou radosti.
- Prvá svieca, ktorú zapaľujeme na železnú nedeľu, predstavuje nádej.
- Druhá svieca predstavuje mier.
- Tretia sviečka sa zapáli na striebornú nedeľu a symbolizuje priateľstvo.
- Štvrtá, zapálená na zlatú nedeľu, sa volá láska.
Liturgické čítania druhej adventnej nedele
Zriedkavou zvláštnosťou druhej adventnej nedele je pôvodný vstupný spev do liturgie, introit z Iz 30,27-29. V niektorých cirkvách (napr. českobratská) ho majú kvôli jeho náročnej zrozumiteľnosti prispôsobený (uvádzajú ho zvláštne: Iz 30,27.30.29). Nám už veľmi na znení introitu nezáleží, zvlášť, keď ho už ani v našej liturgii nepoužívame, ale v časoch, keď sa ním bohoslužba začínala, naň kládli veľký dôraz a dosiaľ sa vlastne introit v mnohých cirkvách aj používa. Náročným spôsobom tzv. centonizácie došlo k miernemu posunu slov v Iz 30 (najmä k veršu 19) a vznikol ambroziánsky chorálový introit s lat. názvom Populus Sion, v preklade: „Ľud Sionu“.
Posolstvo nedele sa však už trochu rozchádza viacerými smermi, najmä kvôli svetovému ekumenickému hnutiu. V našej tradícii starocirkevných perikop sa stretneme s tematikou prichádzajúceho Božieho kráľovstva (L 21,25-33). No zároveň tu existuje aj iná, novšia a viac ekumenická tradícia, s ktorou sa stretávame napríklad aj u nás v pred časom vydanom lekcionári, vo všetkých troch cykloch. Tá je spojená s Jánom Krstiteľom, ako tým, kto prepája obdobie Starej a Novej zmluvy a objaví sa potom aj v nasledovnej, tretej adventnej nedeli. Epištola R 15,4-13 (v súčasnej agende vynechané prvé tri verše) nesúvisí s evanjeliom a pravdepodobne pochádza ešte z prastarého lectio continua (postupného čítania epištol na stretnutiach, bohoslužbách), skôr s introitom ako rozvedenie prorokovej zvesti odtiaľ a hlása radostnú skutočnosť, že spása prišla pre celý svet v Ježišovi Kristovi.
Typická pieseň pre 2. adventnú nedeľu je „Ó, Spasiteľ, roztrhni nebesá“ (O Heiland, reiss die Himmel auf) od Fridricha Spee von Langenfeld (1591-1635), v našom spevníku ju však nemáme. Evanjelici ju veľmi dlho odmietali pre katolícky pôvod jej autora, až v 20. storočí ju začali zaraďovať do svojich kancionálov.
Duchovné zamyslenie nad evanjeliom Mt 11, 16-19
Evanjeliové posolstvo pre druhú adventnú nedeľu, Mt 11, 16-19, prináša otázku: „Komuže prirovnám toto pokolenie?“ Ježiš prichádza s adventným Slovom, ktoré provokuje klásť si otázku o postoji k Jeho vôli. Meditácia začína vrúcnou prosbou o dôkladné rozoznanie „s kým mám porovnať... seba“ (verš 16). Ježiš vystríha pred postojom „detí na námestí“, ktoré chcú, aby Boh „tancoval“ tak, ako ony „pískajú“ a „plakal“ tak, ako „nariekajú“ (verš 17). Sú zahľadené do seba a nespokojné.
Pochopenie pravého významu adventu - Opýtajte sa Mariánky
Je potrebné zamyslieť sa nad pocitmi a myšlienkami, ktoré prechovávame voči Bohu a nad našimi očakávaniami voči Nemu. Ježiš upozorňuje, že vždy, keď sa správame ako vrtošivé „deti na námestí“, nie sme schopní vnímať Jeho prítomnosť a milosť, s ktorou prichádza. Naše náreky sa môžu stať prekážkou pre stretnutie s Ježišom, ktorý je každý deň tak blízko (verše 18-19).
Uvedomenie si, že Boh nám aj dnes posiela prorokov, ktorí nás učia prekonať seba, obetovať sa, podriadiť sa Božej vôli (verš 18), je kľúčové. Otázkou je, ako ich prijímame. Dovolíme, aby pranierovali naše hriešne postoje a aby boli voči nám nároční? Advent nás učí spoznávať Syna Človeka - „priateľa mýtnikov a hriešnikov“ (verš 19). Priznanie si morálnej biedy môže byť začiatkom vrúcneho vzťahu k Ježišovi. Vo vrúcnej adventnej modlitbe môžeme volať: „Ježišu, daj mi múdre srdce, slobodné od nárekov a otvorené na Tvoju náročnú lásku!“
Tradičné Zvyky a Obyčaje na Slovensku v Druhom Adventnom Týždni
Na Slovensku sa s obdobím druhého adventného týždňa viažu rôzne tradície a zvyky, ktoré sú zmesou kresťanských a ľudových elementov.
Stridžie dni do 6. decembra
Zimný slnovrat, ktorý sa nezadržateľne blíži, sa niesol v znamení predlžovania nocí a skracovania dní, čo znamenalo veľa temnoty a obdobie, kedy mohli mŕtvi prejsť do sveta živých. Preto sa veľa veštilo a tieto dni sa nazývali aj „stridžie“ - trvali do 6. decembra, sviatku sv. Mikuláša. V tomto období sa rušili všetky zábavy a rodina sa združovala dokopy. Jedinou spoločnou aktivitou boli priadky, kde sa stretávali ženy z celej dediny, veľa sa spievalo, klebetilo a zabávalo. Tiež sa pripravovala vlna na ďalšie použitie a ženy si tak spríjemňovali dlhé tmavé noci. Tieto stretnutia sa robievali najmä počas víkendov.
Zapaľovanie sviec na adventnom venci v rodine
Podľa našich tradícií by každú zo sviec na adventnom venci mal zapaľovať iný člen rodiny:
- Prvá svieca znamená nádej a zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine.
- Druhá svieca znamená mier a zapaľuje ju najstaršie dieťa v rodine.
- Tretia svieca znamená priateľstvo a zapaľuje ju matka rodiny.
- Štvrtá svieca znamená lásku a zapaľuje ju otec rodiny.
Aj u nás sa používala piata svieca, ako sme spomínali pri cirkvi v Anglicku. Na Slovensku sa však dávala do stredu kalendára, bola bielej farby a predstavovala príchod malého Ježiška. Zapaľovali sme ju tesne pred Štedrou večerou.
Mikuláš (6. decembra)
Pred zapálením druhej adventnej sviece si deti predchádzajúci deň užili aj Mikuláša. Tradične si čižmičky vyčistili na 6. decembra. Voľakedy bolo chodenie Mikuláša po domoch skôr meštianskou záležitosťou. Až koncom 19. storočia sa tento zvyk dostal aj na vidiek.
„V mestách chodil iba Mikuláš, teda biskup, svätec, ktorý mal oblečené biskupské rúcho, čiapku a palicu a na chrbte mal nošu s drobnosťami a sladkosťami či drobnými hračkami. Na vidieku sa k Mikulášovi pridal aj čert a anjel,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská. Anjel a Mikuláš predstavovali dobro. Deti museli preukázať nejakú zručnosť, aby dostali darček. Zvyčajne sa pomodlili modlitbu, povedali básničku alebo zaspievali pesničku. Deti na vidieku dostávali sušené ovocie, orechy a jabĺčka.
Za všetky tri postavy sa maskovali vždy len slobodní mládenci. Na príchod Mikuláša s pomocníkmi sa preto veľmi tešili aj slobodné dievčatá. „Čert bol v minulosti veľmi strašidelný a okrem strašenia detí s mladými dievčatami často laškoval, pokúšal ich a malo to trochu erotický nádych. Dlhý chvost im dával pod sukňu, ale bolo to také nevinné,“ zasmiala sa Nádaská.
Zvyk s čižmičkami v oknách sa traduje práve z legendy o tom, ako Mikuláš nechával v oblokoch chudobných ľudí dary. V žiadnej domácnosti s malými deťmi teda v tento výnimočný deň nesmú chýbať čižmičky v okne! Môžeme ich tam položiť spolu s deťmi. Samozrejme, najprv ich dobre očistíme. Kedysi si deti čistili kapce či čižmičky, obe topánky z páru. Do jednej dostávali uhlíky či prútik, do druhej sladkosti a ovocie.
Dnes chodieva Mikuláš s anjelom a čertom do domácností, na námestia, do školských a kultúrnych zariadení a pýta sa detí, ako sa správali počas minulého roka. Deti mu zarecitujú básničku, zaspievajú pesničku a za to dostanú sladkosti a ovocie.
Tradície spojené s Luciou (13. decembra)
Lucia bola podľa našej viery najsilnejšia zo všetkých stríg. Preto sa jej ľudia báli a snažili sa na Luciu dostať zo svojich príbytkov zlú energiu. Niet sa čo čudovať, keď v tieto dni máme najdlhšie noci z celého roka. Poďme sa pozrieť na vtedajšie veštby a iné zaujímavé zvyky:
- Veštenie mena budúceho manžela: Dievčatá túžili vedieť meno svojho budúceho manžela. Na dvanásť lístkov teda napísali rôzne mužské mená, ku ktorým pridali aj nápisy „nikto“, „neznámy“ a „cudzinec“. Každý deň od Lucie do Vianoc spálili jeden lístoček. To meno, ktoré odhalili na Vianoce, mal mať aj ich vyvolený. Neskôr sa táto tradícia obmenila a na lístky sa písali aj konkrétni muži, ktorých poznali.
- Luciin stolček: Od Lucie do Vianoc si zruční majstri doma vyrábali stolčeky. Každý deň mohli zaseknúť do dreva len raz a nemohli naň použiť ani jeden klinec. Keď ho potom vzali na Štedrý deň na polnočnú omšu, tak cez stredový otvor vraj uvideli všetky strigy z dediny.
- Koledovanie Lucií: Tentoraz chodili koledovať dievčatá. Tie sa prezliekali za Lucie, čiže chodili oblečené celé v bielom a s pomúčenou tvárou. V rukách mali husie perá a tými vymetali zo všetkých kútov všetko zlo z domácnosti a prinášali tak rodine šťastie.
- Predpovedanie počasia: Od Lucie až do Vianoc si značte do kalendára, aké počasie bolo v jednotlivé dni. Podľa toho budú vyzerať aj mesiace v nasledujúci rok.
- Zákazy pre ženy: Ženy nemohli robiť žiadne ručné práce a ani chodiť na návštevu, pretože by sa toho domu mohli zmocniť strigy.
- Ochrana domovov a dobytka: Naši predkovia v tento deň chránili pred strigami svoje domovy i dobytok. Na alebo nad dvere preto kreslili kriedou kríž a zvieratám priviazali okolo krku kytičku s ochrannými bylinkami. Večer už do maštale nemohol vojsť nikto okrem majiteľov domu, pretože by sa inak zvieratám „porobilo“ a neprospievali by.
Adventné kalendáre
K adventu neodmysliteľne patria aj adventné kalendáre. Dnes ich poznáme najmä ako okienka s číslami, v ktorých sú ukryté sladkosti alebo drobné darčeky. Prvý adventný kalendár však vyzeral úplne inak ako dnešné. Kedysi si každá rodina robila čiarky kriedou od prvého decembra až po Štedrý deň. Až v roku 1851 bol vyrobený prvý ručne zhotovený adventný kalendár a prvý vytlačený uzrel svetlo sveta až v roku 1908 v Nemecku.
Tradičné adventné kalendáre z minulosti obsahovali aj rôzne obrázky, ktoré niečo symbolizovali. Rozprávali príbeh o narodení Ježiša - a nájdete ich ešte aj dnes. Klasické detské adventné kalendáre jednoducho odpočítavajú dni do Vianoc a nemusia mať rovno náboženský charakter. Deti zvyčajne odmieňajú nejakou cennou drobnosťou, ktorá môže mať symbolický význam, pokiaľ adventné kalendáre pripravujete pre svoje ratolesti ručne, alebo im len ponúknu drobné sladkosti, pokiaľ kupujete klasické komerčné kalendáre na našich trhoch. Práve tie ručne robené sa však stávajú čoraz populárnejšími, pretože cez ne môžete deti mnohému naučiť - adventné obdobie je totiž obdobie mieru, altruizmu, pokory a vďačnosti.
Svetské aspekty Adventu: Vianočné nákupy a financie
Pre zaujímavosť pridávame na záver aj jednu zo svetských záležitostí, ktorými v adventnom období žije mnoho rodín. Pracovný portál Kariera.sk zrealizoval v novembri prieskum na vzorke 1 358 ľudí ohľadne šetrenia, nakupovania a Vianoc. Celkovo 72 % Slovákov a Sloveniek priznáva, že ich finančná situácia ovplyvní tohtoročnú vianočnú nádielku pod stromčekom.
Vplyv finančnej situácie na Vianoce
Až 44 % z opýtaných musí pred Vianocami výrazne šetriť a obmedzovať svoje výdavky. Vyše 47 % opýtaných napríklad viac v porovnaní s minulým rokom sleduje a porovnáva ceny a vyhľadáva výhodnejšie ponuky. Ďalších 28 % síce pociťuje tlak, ale darčeky vie zabezpečiť. Len 25 % Slovákov zvládne Vianoce bez väčších obmedzení. 12 % z opýtaných si necháva nákupy na poslednú chvíľu a 12 % začalo s vianočnými nákupmi skôr ako zvyčajne. Necelá tretina z opýtaných nezmenila nič a nakupuje tak ako v predchádzajúcich rokoch.
Rozpočet a typy darčekov
Približne 34 % plánuje minúť na darčeky 100 až 250 eur, 27 % chce ostať pod hranicou 100 eur, približne štvrtina počíta so sumou 250 až 500 eur, 10 % plánuje vyšší rozpočet nad 500 eur, vyše 1000 eur na darčeky chcú minúť asi 4 % z opýtaných. Cielene počas Black Friday plánuje nákupy 18 %.
Až 91 % z opýtaných si na darčeky nepožičiava v žiadnom prípade a radšej prispôsobia sviatky svojmu rozpočtu, 5 % zvažuje pôžičku vo výnimočnom prípade, a to napríklad pri väčšom rodinnom darčeku, 2 % si peniaze už požičalo alebo nakúpilo na splátky.
Stále preferujeme praktické darčeky, plánuje ich zaobstarať si pod vianočný stromček až 61 % ľudí (napríklad oblečenie, knihy či domáce potreby). Každý piaty z opýtaných volí symbolické drobnosti s emocionálnou hodnotou, zážitky chce darovať necelých 12 % a 7 % namiesto darčekov preferuje spoločný čas. Vlastnoručne vyrobené alebo personalizované darčeky uviedli 2 %.
Finančný stres a priority
Finančný stres v súvislosti s Vianocami pociťuje vo veľkej miere 29 % ľudí, 16 % ho necíti vôbec, takmer 23 % by ich chcelo stráviť v menšom kruhu a bez darčekov. 5 % ľudí napríklad neplánuje vôbec tieto sviatky sláviť.
Najviac pri nákupoch zasiahli ľudí zvýšené ceny potravín, energií a služieb, čo uviedlo 37 %. Takmer 19 % cíti rastúce náklady na domácnosť a deti a 18 % zasiahla neistota v práci.