Ľudová kultúra výrazne ovplyvňuje našu mentalitu, charakter a je autentickým prejavom tvorivosti a osobitosti. Zachovanie tohto dedičstva je v rukách súčasných generácií, pretože len od nás záleží, či tradície prežijú, alebo zaniknú. Pod pojmom kultúrne dedičstvo si nemusíme predstavovať iba kultúrne pamiatky; zahŕňa predovšetkým kroje, vzory výšiviek, zvyklosti, rituály a tradície.
História a vývoj ľudového odevu na Slovensku
To, čo sa nám zachovalo z tradičného oblečenia do súčasnosti, je výsledkom dlhodobého vývoja. Pôvodný odev plnil najmä ochrannú funkciu. V priebehu stáročí sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života a estetického cítenia ľudí.
Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o príležitostné odevy - sviatočné a obradové. Od konca 17. storočia sa pri zdobení začala používať aj výšivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storočí výrazne zvýšila dostupnosť farebných vyšívacích nití, či už bavlnených alebo hodvábnych.
Geografické členenie slovenských krojov
Územím Slovenska prechádza rozhranie dvoch kultúrnych oblastí Európy - nížinnej Panónskej panvy a horskej oblasti Karpát. Preto sa základné typy slovenského ľudového odevu v posledných dvoch storočiach sformovali do dvoch charakteristických celkov:
- Nížinná oblasť: Spája ju široké pásmo prechodných foriem kultúry juhovýchodnej Moravy, východného Rakúska, Maďarska, severnej Juhoslávie a západného Rumunska.
- Horská oblasť: Slovensko spája s odevom severovýchodnej Moravy, južného Poľska, západnej Ukrajiny a severného Rumunska, pričom do popredia vystupujú spoločné karpatské prvky.
Súčasti ľudového odevu a ich špecifiká
Kroje, ako ich poznáme dnes, možno prirovnať k sviatočným odevom z 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých základných súčastí ako pracovné odevy, no sú obohatené o bohaté zdobenie a doplnky.
Ženský kroj
Základnou súčiastkou je spodňa (rubáš), na ktorú sa obliekala sukňa (fortuch, kinteš z modrotlače alebo bieleho plátna) a krojová zástera (obruštek). Hornú časť tela tvorilo oplecko s vyšívanými rukávmi a lajblík (brusliak). Na rukávce sa nosila trojuholníková šatka (krodel). Hlavu zdobil čepiec, šatka a u neviest parta. V zime ženy nosili súkenné kabátiky (kabanica) a kožuchy.
Mužský kroj
Pre mužský odev je charakteristický folklórny plstený klobúk, kožený opasok a blanciar. Krojové košele sú pestro vyšívané ručnou výšivkou. Krojový kabát má voľný strih a nohavice sú na stehnách zdobené výšivkou, ktorá je príznačná pre daný región.
Svadobný kroj a spoločenský význam
Svadobný ženský kroj je tradične určený na odobierku mladuchy. Ženích je odetý do svadobnej vyšívanej košele, krpcov, súkenných nohavíc a krojovej vesty. Súčasťou sú aj doplnky ako svadobný kabát a plstený klobúk.
Významným šperkom je blanciar - kovový doplnok zdobený gravírovaním a vybíjaním, ktorý je spojený s mnohými folklórnymi regiónmi, najmä Považím, Spišom, Liptovom, Oravou a Kysucami.
Od scénického odevu k súčasnej obľube
Termíny „národný odev“ a „národný kroj“ sa začali používať až koncom 19. storočia. Po 2. svetovej vojne vznikla potreba vytvárať odevy pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory. Garantom mapovania odevov bol Etnografický ústav Slovenského národného múzea a výrobu zastrešoval ÚĽUV. Dnes je folkloristika na vzostupe a popularita krojov rastie aj u mladých ľudí, ktorí majú záujem o šitie krojov na mieru.
Vyšívaná mašľa - súčasť trnavského kroja
tags: #helpiansky #kroj #svadobny #biely