Halloween je americký sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra. Hoci je dnes spájaný predovšetkým s americkou kultúrou, jeho korene siahajú hlboko do minulosti a sú prepojené s európskymi tradíciami.
Etymológia a pôvod slova
Slovo Halloween je odvodené od anglického výrazu All Hallows’ Even alebo All Hallows’ Evening, čo doslova znamená „Predvečer všetkých svätých“. Tento názov sa postupne skrátil na súčasný tvar. Sviatok sa oslavuje 31. októbra, teda deň pred sviatkom Všetkých svätých (All Saints' Day), ktorý pripadá na 1. novembra.
Keltské korene: Sviatok Samhain
Halloween má svoj pôvod v keltskom sviatku Samhain (vyslovuje sa ako anglické sow-in), ktorý oslavovalo keltské obyvateľstvo Britských ostrovov približne pred 2 500 rokmi. Kelti vnímali 31. október ako posledný deň v roku a koniec leta, čím sa začínali prípravy na prichádzajúce zimné a tmavšie mesiace. Bol to čas, keď sa podľa keltskej viery stierala hranica medzi svetom živých a mŕtvych, a duše zosnulých sa vracali späť na zem. Kelti verili, že v túto noc prichádzajú fantastické bytosti „navštíviť“ živých.
Samhain sa spájal s posvätnými rituálmi, zapaľovaním ohňov a stavbou rôznych oltárov, ktoré zdobili vtáčie perá, mŕtve zvieratá alebo ich lebky. Tieto ceremónie sprevádzali organizované obrady a oslavy zosnulých. Na ochranu pred zlými duchmi si Kelti mali vo zvyku nosiť strašidelné kostýmy a maľovať sa, aby ich potulujúci sa duchovia „mylne považovali za jedného z nich“ a nechali ich na pokoji.
Historické záznamy o keltskom Samhaine pochádzajú najskôr z 10. storočia, prepísané kresťanskými mníchmi (napríklad Tochmarc Emire a Serglige Con Culainn), keďže jediné relevantné informácie o keltskom folklóre od rímskych autorov z 1. storočia pred n. l. (Caesar, Strabón, Diodorus Sicílsky) nespomínajú priamo Samhain, hoci spomínajú ľudské obete v polemickom kontexte.
Napriek niektorým tvrdeniam, Samhain nebol „diabolským“ sviatkom, pretože prvé satanské kulty sa začali rozmáhať až neskôr v stredoveku, teda dlho po konverzii Keltov na kresťanstvo. Taktiež, pokiaľ vieme, nebol ani sviatkom mŕtvych v modernom ponímaní. Predstava, že Samhain bol sviatkom mŕtvych, bola prvýkrát popularizovaná antropológom Jamesom Frazerom v diele Zlatá ratolesť (1890), hoci o Frazerovej interpretácii nemáme v prameňoch dôkazy.
Integrácia s kresťanstvom a šírenie
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých
S rozmachom kresťanstva na Britských ostrovoch začalo prichádzať k splynutiu pôvodného keltského sviatku a zvykov s kresťanským sviatkom Všetkých svätých (ang. All Hallows). Duchovenstvo malo záujem, aby sa pôvodne pohanský sviatok, kde sa slávili rôzne sily, ktoré mali možnosť pôsobiť vo svete ľudí, zmenil na oslavu Všetkých svätých - kde by sa oslavovali všetci známi aj neznámi svätci kresťanskej cirkvi.
Pôvod dnešných katolíckych sviatkov (1. a 2. novembra) bol v sviatku kresťanských mučeníkov, ktorý sa v 4. storočí slávil 13. mája. Pápež Bonifác IV. začiatkom 7. storočia ustanovil deň uctievania všetkých kresťanských mučeníkov a pápež Gregor III. (731 - 741) presunul tento dátum na 1. novembra. Na univerzálny sviatok v celej cirkvi ho pozdvihol pápež Gregor IV. (827 - 844) v 9. storočí.
Iný sviatok, Pamiatka zosnulých (Dušičky), dnes slávený 2. novembra, mal tiež spletitú kalendárnu históriu. Do 12. storočia sa v katolíckej cirkvi Pamiatka zosnulých presunula na dnešný dátum, hneď za Sviatok všetkých svätých. Katolícke slávenie týchto dní bolo poznačené rôznymi zvykmi: zvonili zvony, na cintorínoch sa pálili vatry na odháňanie zlých duchov, zosnulým sa pripravovala rodinou pokrm a šatstvo, alebo sa pre nich nechali zapálené sviece.
Z uvedeného vyplýva, že Samhain, Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých existovali najskôr samostatne. Je nepravdepodobné, že Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sa priamo vyvinuli zo Samhainu, avšak isté prepojenie s dnešným Halloweenom, ak niečo zo Samhainu zostalo, je v používaní/pálení ohňa a dôraz na prelínanie prirodzeného a nadprirodzeného sveta.
Príchod do Ameriky a komercializácia
Historie Halloweenu | National Geographic
Do Spojených štátov Halloween priniesli najmä írski katolícki a škótski prisťahovalci. Až po rokoch 1845 - 1846 (Veľký írsky hladomor) sa zo sviatku stala celonárodná udalosť v Amerike. V Amerike sa postupne z kresťanského sviatku stal sviatok so sekulárnym a karnevalovým charakterom, ktorý sa počas 90. rokov 20. storočia výrazne spopularizoval. Silne protestantské komunity ho sprvoti veľmi neoslavovali, no írski usadlíci svoje tradície zachovávali a rozvíjali aj mimo rodnej zeme.
V dôsledku sekularizácie, komercializácie a vplyvu protestantizmu sa Halloween už do značnej miery nevníma ako súčasť dušičkového trojdnia (31. 10. - 2. 11.), ale ako samostatný sviatok. To sa podpísalo aj na jeho dnešnej podobe.
Charakteristické tradície a symboly Halloweenu
Kostýmy a prezliekanie
Prezliekanie do rôznych halloweenskych kostýmov sa v Amerike začalo asi v 20. - 30. rokoch 20. storočia. Charakter oblekov sa značne zmenil. Kým zo začiatku sa deti obliekali do jednoduchých, aj odratých šiat a tvár si zamazali sadzou, po druhej svetovej vojne sa sviatok začal postupne komercializovať a Halloween sa stal pre mnohých podnikateľov dobrým biznisom.
Ak sa niekomu zdá, že obleky s výzorom bosoriek, kostlivcov či zlých duchov sú zvrátené, treba povedať, že je to dnes tak aj preto, lebo „ich“ svetom bola v tieto dni od čias stredoveku „posadnutá“ celá katolícka Európa, čo vidno napríklad aj na zobrazeniach tzv. tancov smrti (danse macabre).
Trick or Treat (Koleda)
Z Ameriky poznáme zvyk, keď deti chodia v kostýmoch z domu do domu a pýtajú si od ľudí sladkosti s použitím slov „trick or treat“. Táto formulka má znamenať, že buď dostanú maškrty (treat), alebo vyvedú neplechu (trick), napríklad hodia vajce na stenu domu či zamydlia okno.
Táto tradícia sa však zrejme vyvinula zo stredovekého zvyku zvaného souling, keď si chudobní a deti chodili po domoch pýtať jedlo, peniaze či iné dobroty, zvlášť špeciálne „dušičkové koláče“ (soul cakes), výmenou za sľúbené modlitby v očistci. V Anglicku sa tento zvyk udržal až do začiatku 20. storočia. V Amerike možno začiatky tohto zvyku vystopovať asi do roku 1939, odkedy začal nadobúdať na popularite. Dovtedy bol americký Halloween charakteristický rôznym mládežníckym vystrájaním a kanadskými žartíkmi (pranks), ktoré musela polícia niekedy riešiť. Súčasný „trick or treat“ je teda veľmi pacifistickou a neškodnou verziou tohto zvyku.
Jack-o'-lantern a vyrezávané tekvice
Vyrezané tekvice, po anglicky označované ako Jack-o'-lantern (alebo Will-o’-the-wisp), sa spájajú s írskym príbehom o Jackovi. Podľa folklóru Jack, lenivý a lišiacky sedliak, prekabátil diabla tým, že ho presvedčil vyliezť na jabloň a potom okolo stromu rozmiestnil kríže, čím diablovi zabránil zostúpiť. Diabol musel sľúbiť, že si nikdy nevezme Jackovu dušu. Keď Jack zomrel, nemohli ho vziať do neba pre jeho skutky, ani do pekla, pretože diabol musel dodržať slovo. Jack tak musel naďalej blúdiť po zemi. Diabol mu posmešne hodil nehasnúci uhlík, aby Jack videl na cestu. Jack si uhlík vložil do vydutej repy, ktorú si vydlabal. Tento príbeh však vznikol až v 19. storočí.
V priebehu rokov sa repa zmenila na tekvicu, ktorá sa zberá na jeseň. Zvlášť pozoruhodné je, že vyduté tekvice sa používali i pri stredovekom zvyku souling, pričom v nich mali sviečku, ktorá symbolizovala dušu uväznenú v očistci. Dnes sa do tekvíc vyrezávajú rôzne „strašidelné“ tváre, ktoré podľa niektorých reprezentujú folklórne bytosti (impov či goblinov) alebo majú za úlohu odradiť zlých duchov. Zmena v chápaní symbolu nastala v Amerike v 19. storočí.
Ďalšie symboly
Medzi najznámejšie symboly Halloweenu patria čierne mačky, netopiere, pavúky či čarodejnice, ktoré majú práve počas Halloweenu získavať oveľa väčšiu moc ako po zvyšok roka.
Z rímskych rituálov uctievania bohyne Pomony vychádza zábavná hra, ktorej cieľom je len pomocou úst vytiahnuť jablko z nádoby s vodou („Apple-bobbing“, „Snap Apple“).
Kontroverzie a rôzne pohľady na Halloween
V niektorých kresťanských kruhoch existuje až militantná nevraživosť voči Halloweenu. Odpoveď nie je úplne jednoduchá, ale do veľkej miery je za tým vplyv amerických evanjelikálov a osobnosti ako Jack Chick. Jack Chick (* 1924) bol kresťanský, silno (okrem iného) protikatolícky fundamentalista, ktorý sa preslávil svojimi komiksovými príbehmi (Jack Chick Tracts), v ktorých vyjadroval svoje názory. Jeho komiksy mali veľký dopad na šírenie názorov, ktoré Halloween označovali za údajne diabolský, pohanský či protikresťanský sviatok. Tieto tvrdenia môžu dospieť až k extrémnym názorom, že účasťou na halloweenskych slávnostiach sa podporuje diabol, jeho aktivity a temné kráľovstvo. Mnoho kresťanov tak používa alebo sú si vedomí argumentov Jacka Chicka, hoci vôbec nemusia vedieť o ich pôvode.
Zosnulý exorcista Padre Amorth hovoril o Halloweene ako o „oslavu pre diabla, ktorý, aj keď je oslavovaný čo i len jednu noc, si už robí nárok na túto osobu. Halloweenska párty je akousi špiritistickou seansou prezentovanou formou hry.“ V týchto kruhoch je katolíckym riešením úplné odmietnutie akéjkoľvek väzby na Halloween a dôkladné pomenovanie pohanského a satanistického charakteru tohto „sviatku“.
Iné, rozumnejšie kresťanské a zvlášť katolícke webstránky sa už dlhodobo snažia ľudí upozorňovať na túto spleť kolosálnych bludov, vysvetľujúc, že mnohé súčasné zvyky pochádzajú zo stredovekého kresťanstva.
Oslavy Halloweenu vo svete
Historie Halloweenu | National Geographic
Spojené štáty americké
V USA sa Halloween oslavuje s veľkou slávou. Najväčší pochod masiek na svete dnes nájdeme na Manhattane - Greenwich Village Halloween Parade. Organizuje sa od roku 1974 a každoročne sa jej zúčastňuje asi 50 000 masiek. Je to jediný nočný sprievod v Spojených štátoch. Charakteristickým znakom sprievodu sú veľké bábky a alegorické vozy, ktoré obsluhujú stovky dobrovoľníkov. Každý rok sa určí nosná téma prehliadky, ktorej sa zúčastnené masky snažia priblížiť. Napriek tomu, že ide o obľúbenú tradíciu, organizátori sprievod už viackrát zrušili (napríklad v roku 2012 kvôli hurikánu Sandy alebo v roku 2020 kvôli pandemickým opatreniam).
Mexiko: Día de los Muertos
Zaujímavú obdobu osláv Halloweenu majú v Mexiku, kde tento deň označujú ako Deň mŕtvych, v španielskom jazyku Día de los Muertos. Na rozdiel od klasického Halloweenu sa oslavuje od večera 31. októbra až do 2. novembra. V Mexiku ide o najvýznamnejší sviatok v roku. Miestni ho považujú za jedinečnú možnosť stretnúť sa s rodinou a priateľmi, aby spoločne vzdali úctu a spomenuli si na zosnulých členov rodiny. Tieto oslavy však majú najmä humorný nádych, pretože oslávenci spomínajú a bavia sa tak, akoby ich nebohí blízki oslavovali s nimi.
K tradíciám spojeným s týmto sviatkom patrí stavanie domácich oltárov nazývaných ofrendas, kde sa kladú obľúbené jedlá a nápoje zosnulých, ktoré sa následne odnášajú na hrob. Oblátky zdobia kvety aksamietnice, obľúbené jedlo zosnulých a sladký chlieb pan de muerto („chlieb mŕtvych“). Nechýbajú ani podobizne mŕtvych, religiózne objekty a biele lebky (calaveras), ktoré sú hlavným symbolom a najčastejšie ich vidno ako cukrovinky, hlinené dekorácie a masky na tvári účastníkov osláv. Korene Dňa mŕtvych siahajú do čias Aztékov a Toltékov, silne ho ovplyvnilo i kresťanstvo a jeho súčasný nezameniteľný charakter je vyváženou zmesou oboch. Deň mŕtvych oslavujú tiež na Filipínach a v rôznych obmenách aj v Bolívii, Kostarike, Ekvádore, Guatemale či v Peru. Po vzore tejto mexickej tradície vznikla v roku 2017 úspešná rozprávka Coco od Disney.
Japonsko
Napríklad v Japonsku sa počas Halloweenu organizuje veľký pochod v meste Kawasaki pri Tokiu. Ak sa chcete tohto pochodu zúčastniť, musíte prísť v maske, ktoré sa na záver vyhodnocujú a získavajú finančnú výhru. Ešte v roku 2016 tento pochod oslávil svoje 20. výročie a pravidelne ho sleduje viac než 100 000 divákov a zúčastňuje sa ho cez 2 000 masiek.
Slovensko
V našich končinách Halloween v podstate neexistoval ešte pred pár rokmi, no dnes sa s obľubou oslavuje už aj na Slovensku. Kým u nás patria nasledujúce dni najmä spomienke na zosnulých (Dušičky), v mnohých krajinách je toto obdobie plné osláv a bujarých večierkov.
Ázia a iné regióny
Aj vo viacerých krajinách východnej Ázie ľudia veria, že koncom leta nad zem vylietavajú lační duchovia. Aby ich upokojili, organizujú napríklad v Hong Kongu Festival hladných duchov. Pangangaluluwa je zasa filipínskym sviatkom, počas ktorého chodia deti po domoch a prosia o modlitby za zosnulých, uväznených v očistci. Podobne tak vyznávači hinduistického boha smrti Yamu v Indii dúfajú, že ak v priebehu sviatku Pitru Paksha správne vykonajú predpísaný ohňový rituál, budú sa môcť duše ich mŕtvych príbuzných natrvalo vrátiť na večný odpočinok.