Nemecko, krajina s bohatou históriou a regionálnymi zvláštnosťami, sa vyznačuje aj rozmanitosťou vo svojich sviatkoch. Kým niektoré dni voľna sú platné celoštátne, mnohé majú špecifický charakter pre jednotlivé spolkové krajiny. To platí aj pre dni na prelome októbra a novembra, kedy sa prelínajú starobylé tradície s novými vplyvmi, akými sú Halloween a Sviatok všetkých svätých (Allerheiligen).
Sviatky v Nemecku: Jednotnosť a regionálne rozdiely
Nemecko má 16 spolkových krajín, tzv. Bundeslandy, a každá z nich si zachováva určitú autonómiu aj v otázke sviatkov. Zatiaľ čo existuje 9 celoštátnych, ústavne stanovených sviatkov, ktoré sú spoločné pre všetkých (napríklad Nový rok, Sviatok práce, Deň nemeckej jednoty), každá spolková krajina oslavuje aj svoje vlastné, špecifické dni. Tým sa celkový počet regionálnych sviatkov značne navyšuje. Vo všeobecnosti je v Nemecku až 20 rôznych štátnych a cirkevných sviatkov. Napríklad Bavorsko ich má 13, pričom mesto Augsburg dokonca rekordných 14. Vo väčšine spolkových krajín je obyvateľom k dispozícii 10 sviatkov.
Počas štátnych sviatkov sú v Nemecku obchody zatvorené alebo majú obmedzené otváracie hodiny. Výnimku tvoria len malé kiosky, čerpacie stanice, obchody na železničných staniciach a letiskách.
Pohyblivé a nepohyblivé sviatky
V Nemecku sa rozlišujú pohyblivé sviatky („bewegliche Feiertage“), ktorých dátumy sa menia každý rok podľa cirkevných alebo astronomických kalendárov (napríklad Veľká noc), a nepohyblivé sviatky („unbewegliche Feiertage“), ktoré sa oslavujú každý rok v ten istý deň (napríklad Nový rok, Deň nemeckej jednoty).
Sviatok všetkých svätých (Allerheiligen) a Pamiatka zosnulých (Allerseelen)
Sviatok všetkých svätých (Allerheiligen) sa v Nemecku oslavuje 1. novembra. Je to regionálny sviatok v spolkových krajinách Bádensko-Württembersko, Bavorsko, Porýnsko-Falcko, Severné Porýnie-Vestfálsko a Sársko. Tento deň je v týchto regiónoch dňom pracovného voľna.
Sviatok všetkých svätých má pôvod v kresťanstve a vznikol v 4. storočí ako spomienka na všetkých, ktorí položili život za vieru. Do 7. storočia sa kladie počiatok zvyku oslavovať tých svätých, ktorí nemajú svoj sviatok počas roka.Na deň po Sviatku všetkých svätých, 2. novembra, pripadá Pamiatka zosnulých (Allerseelen). Tento spomienkový sviatok má tiež pôvod v kresťanstve a jeho základom je spomienka na duše v očistci. Počiatky sviatku sa spájajú s biskupom Izidorom zo Sevilly, ktorý v 7. storočí odporúčal slúžiť omše za zomrelých. V 9. storočí zvyk slúžiť omše za duše zomrelých obnovil opát benediktínskeho kláštora v nemeckom meste Fulda. Následne v roku 998 opát benediktínskeho kláštora vo francúzskom meste Cluny preniesol pripomínanie si pamiatky zomrelých na deň po Sviatku všetkých svätých.
Počas týchto dní mnohí Nemci, najmä v regiónoch, kde je 1. november dňom pracovného voľna, navštevujú cintoríny, upravujú hroby, zapaľujú sviečky a spomínajú na svojich zosnulých blízkych. Tieto sviatky sú vnímané ako dni odpočinku od práce a duchovného pozdvihnutia, kedy sa posilňujú rodinné vzťahy a udržujú tradície.
Halloween v Nemecku: Príchod a udomácnenie
Halloween je sviatok, ktorý má svoje korene v starej keltskej kultúre, hoci jeho moderná podoba je výrazne ovplyvnená americkou komercializáciou. Kelti ním oslavovali začiatok zimy a verili, že pri veľkých zmenách v prírode sa na svet môžu vrátiť duše zosnulých, ale spoločne s nimi sa vracajú aj rôzni démoni, duchovia a zlé bytosti. Deň zomrelých nazývali Samhain a dodržiavali pri ňom niekoľko tradícií a rituálov, najmä tanec okolo ohňa v strašidelných kostýmoch.
Napriek rozšíreným predpokladom však vedecké skúmanie nepotvrdilo priamy súvis moderného Halloweenu s keltským Samhainom. Halloween zrejme vznikol na Britských ostrovoch až v spojitosti so zavedením kresťanského Sviatku všetkých svätých a s ustálením jeho slávenia na 1. november. Tým sa ľudové, nekresťanské zvyky spomínania na mŕtvych sústredili do 31. októbra a večer tohto dňa získal pomenovanie All Hallows‘ Evening, čo je základom názvu Halloween. V All Hallows‘ Evening sa prelínali zvyky z doby pred príchodom kresťanstva s kresťanskými zvykmi. Postupne sa do osláv v tento deň dostávali aj predstavy o nadprirodzených bytostiach.
Transatlantická migrácia a návrat do Európy
Hoci Halloween poznáme najmä z amerických filmov a najčastejšie si ho spájame s USA, oslavuje sa v rôznych krajinách sveta a ani Nemecko nie je výnimkou. Írski prisťahovalci si Halloween vzali so sebou do Ameriky v 19. storočí, kde sa tento zvyk rozšíril po celých Spojených štátoch. Pôvodne bol skôr sviatkom pre deti, neskôr sa stal viac "dospeláckym" s večierkami a špeciálnymi kostýmami.
Návrat Halloweenu do Európy možno spájať už s prítomnosťou amerických vojakov v Európe v čase 2. svetovej vojny a s následným rozmiestnením jednotiek americkej a britskej armády v západnej Európe. V Nemecku sa napríklad už v roku 1975 konal veľký halloweensky festival na hrade Frankenstein. Do Európy prichádzal moderný komerčný sviatok, ktorý sa v poslednej vlne po Európe šíril od 90. rokov 20. storočia, najmä vďaka filmom a televíznym seriálom.
Halloweenske tradície a symboly v Nemecku
V Nemecku sa Halloween typicky začal oslavovať zhruba pred 15 až 20 rokmi (od momentu spísania pôvodného textu). Pred Halloweenom sa vyzdobujú domácnosti a rôzne ozdoby sa dajú nájsť aj na niektorých verejných miestach, najmä čo sa týka nákupných a kultúrnych centier. Typickými farbami Halloweenu sú oranžová a čierna. Medzi najznámejšie halloweenske symboly patria tekvice, čierne mačky, pariace kotly, čarodejnice, pavúky a netopiere.
Vyrezávané tekvice a legenda o Jackovi
Jedným zo symbolov Halloweenu je vyrezávaná tekvica so svetielkom vo vnútri, známa ako Jack-o'-lantern. Pôvodne sa lampáše vyrezávali z kvaky, cvikly alebo zemiaka. Íri, ktorí sa v 19. storočí vysťahovali do Severnej Ameriky, kládli halloweenske lampáše do okien a na verandy domov, aby vítali tých, ktorí s nimi prišli osláviť spomienku na zomrelých. Pretože zelenina, z ktorej sa lampáše pôvodne zhotovovali, bola pre prisťahovalcov drahá, začali používať lacné tekvice.
Pôvod lampáša vysvetľuje príbeh o opilcovi a darmošľapovi Jackovi, ktorý niekoľkokrát podviedol diabla. Keď Jack na Halloween zomrel, pred jeho dušou preto ostala zatvorená nielen nebeská, ale aj pekelná brána. Diabol Jackovi venoval aspoň žeravý uhlík, aby sa ním ohrieval a svietil si na nekonečnej ceste. Jack schoval uhlík do vydlabanej repy (neskôr tekvice) a vydal sa späť do sveta ľudí. Povesť hovorí, že Jack chodí okolo domov a zhasína tekvice. Keď tekvica zhasne, znamená to, že Jack nad domom drží ochrannú ruku. Vyrezávanie tekvíc sa stretlo už aj s mnohými inováciami, môžu sa vyfarbovať špeciálnymi farbami alebo sa postupne zrezáva ich kôra, aby vznikol nejaký portrét.
"Süßes oder Saures!" a ďalšie zvyky
V Nemecku sa deti počas Halloweenu obliekajú do kostýmov, chodia od domu k domu a pýtajú sladkosti s heslom „Süßes oder Saures!“ (Sladké alebo kyslé!). Tento zvyk, podobne ako mnohé iné halloweenske prvky, pochádza od Keltov, ktorí verili, že duchovia môžu na seba vziať ľudskú podobu, zaklopať na dvere a žiadať o trochu jedla. Kto duchovi nič nedal, hrozilo, že jeho i celú rodinu preklial. V modernom Nemecku sú však tieto obchôdzky detí ojedinelé a takmer výlučne v sprievode rodičov či iných dospelých.
Na Halloween sú populárne aj rôzne párty, karnevaly a oslavy, ktoré pripravujú detské a zábavné centrá. Aj mladí ľudia i dospelí sa večer môžu obliecť do masiek a zájsť do tematicky vyzdobených nočných klubov. Okrem vydlabávania tekvíc a strašenia je populárna aj hra „Bob for Apples“, ktorá sa rozšírila z Ameriky. Podstata hry spočíva v tom, že zo sudu plného vody treba ústami bez použitia rúk vyloviť jablko osudu.
Komerčný aspekt Halloweenu
Veľkou výhradou voči Halloweenu je jeho konzum. Už týždne pred sviatkom nájdeme v obchodoch kostýmy, jedlo či dekorácie so strašidelnou tematikou. Zmena sa začala na konci 19. storočia v USA, kde sa v 20. storočí, s rastúcim významom rodiny, význam Halloweenu ako komunitného sviatku presunul najmä na deti. Na túto skupinu nových zákazníkov sa potom ponukou kostýmov a sladkostí zamerala aj komerčná sféra.
Pre obchod a služby je Halloween prostriedkom aj na predaj tovaru a služieb, ktoré nemajú so sviatkom žiadny súvis. Ako poznamenáva etnológ Joerg Fuchs, "Halloween sa vracia do Írska. Íri oslavujú americký sviatok s írskymi koreňmi doma v Írsku, ale americkým spôsobom."
Halloween v 21. storočí: Význam a transformácia
Halloween, ako aj iné nové sviatky, poskytuje ľuďom nové a nevšedné zážitky, ktoré tvoria nevyhnutnú súčasť ich života. Pri súčasných slávnostiach a oslavách je proces často opačný: stretávajú sa neznámi ľudia a spoločenstvo vzniká slávením sviatku. A dôležitý už nie je sviatok, ale spoločné oslavovanie. Sviatky - a to aj tieto nové - sú však stále nenahraditeľnou príležitosťou sociálnej komunikácie.
V kontexte rastúceho povedomia o ochrane klímy sa očakáva, že Halloween môže prejsť ďalšou transformáciou smerom k zodpovednejším formám, kde sa témy ochrany prírody môžu objavovať na halloweenskych oslavách. Človek si doma môže spraviť tekvicové jedlo či halloweensku masku aj bez kupovania vecí navyše, čím znižuje konzum. Pre kresťanské cirkvi je Halloween príležitosťou nielen na komunikáciu o javoch, ktoré považujú za negatívne, ale aj na vytváranie anti-halloweenskych podujatí, ktoré sa viažu k 31. októbru.
Na to, aby sa sviatok, ktorého slávenie nemá v krajine tradíciu, udomácnil, musí mať pre ľudí význam a musí mať pre nich zrozumiteľný obsah. Deti spoznávajú sviatok aj v školách, trebárs cez výučbu angličtiny či maškarné plesy a karnevaly. A potom je tu televízia, film a internet ako významné zdroje informácií o Halloweene a podobách jeho osláv. Udomácnenie sviatku prebieha aj tak, že sa prelína s pôvodnou kultúrou. Jedným z takýchto prvkov je tekvicový lampáš, známy aj pod názvom svetlonos, ktorý bol na Slovensku zábavou detí a mládeže ešte v prvej polovici 20. storočia. Rovnako sa na detských karnevaloch objavujú nadprirodzené bytosti a strašidlá známe z miestnych povier a rozprávok, vďaka čomu sa Halloween stáva lokálne prijímaným sviatkom.