Pôvod a história Halloweenu

Halloween, sviatok plný tajomstiev, mýtov a tradícií, sa dnes oslavuje po celom svete, predovšetkým 31. októbra, v predvečer kresťanského sviatku Všetkých svätých (All Hallows’ Day), ktorý pripadá na 1. novembra. Napriek tomu, že ho mnohí považujú za „americký“ sviatok, jeho korene siahajú tisíce rokov do minulosti a svedčia o bohatej kultúrnej histórii, ktorá prešla mnohými premenami.

Keltské korene: Sviatok Samhain

Pôvod Halloweenu siaha približne 2000 rokov nazpäť ku keltskému sviatku Samhain (vyslovuje sa „sa-win“). Kelti, ktorí obývali územia dnešného Írska, Spojeného kráľovstva a severného Francúzska, slávili Samhain 31. októbra. Tento sviatok, ktorým sa lúčili s letom a vítali príchod nového roku, znamenal koniec jasnej, teplej polovice roka a začiatok tej temnej, chladnej (zimy). Zároveň to bol pre Keltov začiatok nového roka.

Význam a zvyky Samhainu

• Prelínanie svetov: Kelti verili, že v túto noc sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Verilo sa, že duše zosnulých sa vracajú na zem a môžu putovať medzi živými, pričom niekedy môžu spôsobiť chaos a poškodiť úrodu.
• Ochrana pred duchmi: Ľudia zapaľovali veľké ohne, ktoré mali dušiam svietiť na cestu do sveta mŕtvych a zároveň slúžiť ako ochrana. Obliekali si masky a kostýmy z kože zvierat, aby sa chránili pred zlými duchmi mŕtvych, alebo aby sa im zapáčili a nechali ich na pokoji. Rituálne obrady vykonávali aj ženy.
• Uctievanie božstiev: Sviatok sa niesol aj v znamení obetí pohanským božstvám, od ktorých sa očakávala pomoc počas nastávajúcich šiestich ťažkých zimných mesiacov. Popri daroch a obetiach sa dala priazeň bohov získať aj tancom v kostýmoch, ktoré na Samhaine nikdy nemohli chýbať.
• Druidi a obete: Približne 2000 rokov pred Kristom Druidi v Británii, Írsku a v iných keltských krajinách oslavovali koniec leta tým, že prinášali obete Samhainovi. Verili, že 31. októbra Samhain zhromaždil v podobe démonov duchov všetkých mŕtvych, ktorí zomreli počas predchádzajúceho roka a prebývali v telách zvierat ako trest za svoje zlé skutky. Mali dovolené vrátiť sa do svojich pôvodných domovov, aby navštívili žijúcich ľudí počas večera 31. októbra. V noci Samhain prebiehali bujaré oslavy, všade horeli obrovské ohne, ľudia si na seba obliekli masky, aby sa chránili pred zlými duchmi mŕtvych. Za úsvitu ich boh mŕtvych odviedol späť do ríše duchov.

Rímsky a kresťanský vplyv

Keď Rimania v 1. storočí našej éry dobyli väčšinu keltských území, začali sa prelínať keltské a rímske zvyky. Počas 400 rokov vlády Rimanov sa keltské tradície začali miešať s rímskymi sviatkami, ako bola Feralia (deň na počesť zosnulých) a Pomona (festival bohyhy ovocia a stromov). K sviatku Samhain sa tak pridalo aj slávenie konca úrody a k jeho symbolom pribudlo obilie a ovocie.

Vznik Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých

S rozmachom kresťanstva naprieč Európou sa cirkev snažila nahradiť pohanské sviatky kresťanskými. Počiatky Sviatku všetkých svätých siahajú až do 4. storočia, keď sa 13. mája, prípadne v prvú nedeľu po Turícach, slávil sviatok všetkých svätých mučeníkov.

• Pápež Bonifác IV. po prvýkrát ustanovil deň uctievania všetkých kresťanských martýrov začiatkom 7. storočia.
• Pápež Gregor III. presunul tento sviatok z pôvodného dátumu 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
• V 8. storočí sa Sviatok všetkých svätých začal sláviť 1. novembra najprv v Írsku, potom v Anglicku.
• Pápež Gregor IV. v roku 837 rozšíril tento sviatok na celú cirkev, oficiálne ustanoviac 1. november ako Deň všetkých svätých (All Saints' Day).
• Pamiatku zosnulých (Dušičky) zaviedol svätý opát Odilo z Cluny v roku 998, a to na 2. novembra. Takto sa snažil čeliť pretrvávajúcim pohanským obradom. Vplyvom clunyjských mníchov sa tento zvyk behom 11. storočia v západnej cirkvi rýchlo ujal a postupne sa rozšíril.

Názov Halloween zaviedla v 16. storočí protestantská cirkev ako skrátený výraz od All Hallows' Eve alebo All Hallows' Evening, čo znamená "Predvečer všetkých svätých" (31. október). Aj s novým vierovyznaním a novým názvom obľúbeného sviatku však tradičné rituály z dávnych čias Samhainu neupadli do zabudnutia. Duchovenstvo malo záujem, aby sa pôvodne pohanský sviatok, kde sa slávili rôzne sily, ktoré mali počas tohto sviatku možnosť pôsobiť vo svete ľudí, zmenil na oslavu sviatku Všetkých svätých - kde by sa oslavovali všetci známi aj neznámi svätci kresťanskej cirkvi. Šírením kresťanstva začalo na Britských ostrovoch prichádzať k splynutiu pôvodného keltského sviatku a zvykov s ním spojeným s kresťanským sviatkom Všetkých svätých (angl. All Hallows).

Halloween v Severnej Amerike a jeho moderná podoba

Halloween sa do Spojených štátov dostal až v 19. storočí, kam ho priniesli írski a škótski prisťahovalci, najmä počas Veľkého írskeho hladomoru po roku 1845. Spočiatku bol Halloween v koloniálnej Amerike obmedzený kvôli prísnym protestantským presvedčeniam. V Amerike sa postupne z kresťanského sviatku stal sviatok so sekulárnym a karnevalovým charakterom, ktorý sa počas 90. rokov 20. storočia premenil na dnešný strašidelný Halloween a odtiaľ ho s expanziou americkej kultúry preberali ďalšie krajiny.

Vývoj ikonických tradícií

Trick-or-Treat (Koledovanie)

Koledovanie, čiže chodenie od domu k domu v strašidelných kostýmoch, má pôvod vo viere starých Keltov, že na halloweensku noc zo záhrobia vychádzajú duchovia. Ak nejakú domácnosť takýto duch navštívil, bolo nutné ho nejako uchlácholiť, najlepšie pohostením. S týmto cieľom sa začali za duchov prezliekať aj ľudia. Korene tejto tradície možno nájsť aj v stredovekej európskej praxi „souling“, keď chudobní ľudia a deti chodili od dverí k dverám a prosili o jedlo (najmä „dušičkové koláče“) výmenou za modlitby za zosnulých v očistci. V Anglicku sa tento zvyk udržal až do začiatku 20. storočia. Formulka „trick or treat“ (nejako ma okabáť alebo ma niečím odmeň) sa masovo rozšírila v USA až v 50. rokoch 20. storočia ako pacifistická a neškodná verzia predchádzajúcich kanadských žartíkov mládeže.

Jack-o'-lantern (Vyrezávané tekvice)

Z írskej ľudovej povesti pramení aj ďalšia typická aktivita halloweenskej sezóny - vyrezávanie tekvíc, známych ako „Jack O’ Lantern“. Pôvodne sa vyrezávala repa alebo zemiak. S ich vznikom sa spája legenda o lakomom a prešibanom Jackovi, ktorý opakovane oklamal diabla. Jack si vyjednal sľub, že jeho duša nikdy neskončí v pekle. Keď Jack zomrel, do neba ho pre jeho podlosť neprijali a diabol ho tiež odmietol vziať do pekla, musel dodržať slovo. Úbohý Jack sa nariekal, že bez svetla nevie, kam sa má pohnúť. Diabol mu dal žeravý uhlík z pekelného popola, ktorý nikdy nezhasne. Jack vydlabal repu, do ktorej vložil uhlík, aby mu svietil na cestu, a tak sa vydal na večné túlanie svetom. Svietiace tekvice podľa írskej tradície.

Vydlabané tekvice so sviečkou vo vnútri slúžili aj ako lampáše, ktoré mali blúdiacim mŕtvym dušiam posvietiť na ceste, alebo odháňať zlých duchov. Dopytujúci pri "soulingu" v nich mali sviečku, ktorá symbolizovala dušu uväznenú v očistci. Zmena v chápaní symbolu (dnes sa vyrezávajú „strašidelné“ tváre) nastala v Amerike v 19. storočí. Pred 100 až 150 rokmi by sme vyrezávané svietiace tekvice našli pred domami na Slovensku, kde boli známe ako svetlonos. Podľa legendy sa na Svetlonosa premení každý, kto ukradol omšové víno, kostolnú sviečku či peniaze zo zvončeka.

Ďalšie symboly a zvyky

• Kostýmy a masky: Obliekanie sa do kostýmov má pôvod v keltskej tradícii maskovania sa pred duchmi. V 20. a 30. rokoch minulého storočia sa v Amerike začalo prezliekanie do rôznych halloweenskych kostýmov. Po druhej svetovej vojne sa sviatok začal postupne komercializovať a kostýmy sa stali detailnejšími a dostupnejšími v obchodoch.
• Čarodejnice a čierne mačky: Obraz bosorky na metle vznikol pravdepodobne z predstavy príslušníčky kultu wicca, tancujúcej okolo ohňa. Čierna mačka bola zasa jej najvernejšou spoločníčkou a údajne aj naznačovala prítomnosť temných síl. Tieto tvory sú spojené s mystikou a poverami.
• Apple-bobbing: Z rímskych rituálov uctievania bohyne Pomony vychádza zábavná hra, ktorej cieľom je len pomocou úst vytiahnuť jablko z nádoby s vodou („Apple-bobbing“, „Snap Apple“).
• Farby: Oranžová a čierna sa stali oficiálnymi farbami Halloweenu.

Halloween vo svete a na Slovensku

Dnes je Halloween príležitosťou na zábavu, kreativitu a spoločenské akcie. Hoci Halloween vznikol v Európe, jeho najväčšia popularita je v Spojených štátoch, kde sa z neho stala jedna z najväčších komerčných udalostí roka. Moderná podoba osláv sa do Európy vrátila predovšetkým vďaka globalizácii a vplyvu americkej kultúry, pričom od 90. rokov 20. storočia začal získavať popularitu aj v krajinách ako Spojené kráľovstvo, Írsko, Nemecko a postupne aj v ďalších európskych štátoch.

Globálne variácie

• Mexiko (El Día de los Muertos): Fascinujúcu pastvu pre oči ponúka „Deň mŕtvych“, oslavovaný v Mexiku a ďalších krajinách strednej a južnej Ameriky. Festival trvá dva dni. Rodiny vo svojich domovoch vyzdobia oltáriky na počesť zosnulých príbuzných, ktorým dominujú kvety známe pod názvom garafia, aksamietnica, alebo smraďuška (lat. rod Tagetes), obyčajne sýtej a žiarivej žlto-oranžovej farby. Kvetové dekorácie dopĺňa obľúbené jedlo zosnulých a mierne sladký chlieb pan de muerto („chlieb mŕtvych“), pečený len pre túto príležitosť. Nechýbajú ani podobizne mŕtvych, religiózne objekty a samozrejme biele lebky. Korene Dňa mŕtvych siahajú do čias Aztékov a Toltékov, silne ho ovplyvnilo i kresťanstvo a jeho súčasný nezameniteľný charakter je vyváženou zmesou oboch.
• Ázijské krajiny: Vo viacerých krajinách východnej Ázie ľudia veria, že koncom leta nad zem vylietavajú lační duchovia. Aby ich upokojili, organizujú napríklad v Hong Kongu Festival hladných duchov. Pangangaluluwa je filipínsky sviatok, počas ktorého chodia deti po domoch a prosia o modlitby za zosnulých, uväznených v očistci. Podobne tak vyznávači hinduistického boha smrti Yamu v Indii dúfajú, že ak v priebehu sviatku Pitru Paksha správne vykonajú predpísaný ohňový rituál, budú sa môcť duše ich mŕtvych príbuzných natrvalo vrátiť na večný odpočinok.
• Japonsko: V Japonsku už po dobu 21 rokov ľudia oslavujú Halloween veľkým pochodom v meste Kawasaki pri Tokiu.

Halloween na Slovensku

Na Slovensko sa Halloween dostal po revolúcii v roku 1989 z USA a je relatívne novým fenoménom. Spočiatku bol vnímaný ako americký sviatok, no postupne si získava popularitu najmä medzi mladšou generáciou. V rovnakom období sa u nás oslavujú Sviatok všetkých svätých (1. november) a Pamiatka zosnulých - Dušičky (2. november). Prelínanie Halloweenu a Dušičiek prinieslo rôzne reakcie. Niektorí ľudia vnímajú Halloween ako narúšanie našich tradícií a považujú ho za komerčný sviatok bez hlbšieho významu. Staršia generácia často preferuje udržiavanie tradičných sviatkov a môže byť voči Halloweenu skeptická.

Na Slovensku sa dnešná podoba Halloweenu začala objavovať pred cca 15 rokmi. Ani po rokoch ho však zvyčajne neoslavujeme v rodinách koledovaním po susedoch. Halloween je stále vnímaný skôr ako spoločenský jav prijímaný prevažne mladými ľuďmi, nakoľko poskytuje vhodnú príležitosť na zábavu v kostýmoch. Prezliekanie do kostýmov obľubujú aj deti, preto si Halloween v tejto podobe postupne našiel miesto aj v školách či škôlkach. Halloween na Slovensku je príkladom toho, ako sa globálne tradície adaptujú v miestnom kontexte. Hoci nepatrí medzi naše tradičné sviatky, postupne si nachádza svoje miesto, najmä ako forma zábavy a kreatívneho vyjadrenia.

Súčasné vnímanie a mýty

Halloween - sviatok, ktorý pozná azda každý, no nie každý sa zastaví a zamyslí nad jeho pôvodom a symbolmi. V súčasnosti existujú aj extrémne názory, že účasťou na halloweenskych slávnostiach sa podporuje diabol, jeho aktivity a temné kráľovstvo, alebo že je to sviatok nie všetkých svätých, ale všetkých satanistov. Takéto tvrdenia sú však historicky nepodložené. Prvé satanské kulty sa začali rozmáhať až neskôr v stredoveku, a teda dávno potom, ako Kelti konvertovali na kresťanstvo.

Hoci sa spomínajú ľudské obete v kontexte keltských tradícií, informácie od rímskych autorov z 1. storočia pred n. l. sú často polemické a znevažujúce keltskú „barbarskú“ kultúru, pričom žiaden z nich nespomína sviatok Samhain. O keltskom Samhaine vravia až neskoršie diela, najskôr z 10. storočia, prepísané kresťanskými mníchmi. Dokonca ani predstava Samhainu ako „sviatku mŕtvych“ nie je pôvodná, bola popularizovaná až antropológom Jamesom Frazerom v diele Zlatá ratolesť (1890).

Pôvod Halloweenu je fascinujúcim príkladom toho, ako sa staré tradície vyvíjajú a prispôsobujú modernej dobe. Od dávnych keltských rituálov až po dnešné veselé oslavy prešiel tento sviatok dlhou cestou, no stále si zachováva svoj tajomný šarm a schopnosť spojiť ľudí v spoločnej zábave. V dôsledku sekularizácie, komercializácie a vplyvu protestantizmu sa už Halloween do značnej doby nevníma ako súčasť dušičkového trojdnia (31. 10. - 2. 11.), ale ako samostatný sviatok. To sa podpísalo aj na jeho dnešnej podobe, ktorá vie niekedy zaváňať aj silným exhibicionizmom. Mnoho súčasných zvykov pochádza zo stredovekého kresťanstva. Ako ľudia sme spoločenské a kultúrne bytosti, ktoré dokážu pretransformovať málo vznešený pôvod vecí a symbolov na čosi hodnotnejšie a veľkolepejšie.

tags: #halloween #aky #bol #povodne