Priebeh gréckokatolíckeho krstu: Sviatosti kresťanskej iniciácie

Potrebujete krst pre Vaše dieťa? Alebo sami žiadate o krst? Rodičia často prichádzajú s prosbou o vyslúženie krstu pre ich dieťa. Je dôležité si uvedomiť, že v gréckokatolíckom obrade sa spolu s krstom vysluhuje aj sviatosť myropomazania (birmovky) a podáva sa aj Eucharistia. Spolu tieto sviatosti tvoria sviatosti kresťanskej iniciácie.

Spoločným slávením týchto troch iniciačných sviatostí sa uskutočňujú tri momenty jediného tajomstva - uvedenie do Kristovho tajomstva. Kresťanská iniciácia, teda kresťanský začiatok, je zrod nového života s Ježišom Kristom, v Ježišovi Kristovi a pre Ježiša Krista.

Význam sviatosti krstu v gréckokatolíckej cirkvi

Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu a bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa údmi Krista, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. Človek sa v krste stáva dedičom Božích prisľúbení, je očistený od dedičného hriechu a v ponorení do vody sa stáva novým človekom - novým stvorením.

Pôvodne sa krst vykonával ponorením do vody, neskôr sa v niektorých cirkvách zmenil na poliatie vodou. Grécke slovo pre krst, baptisma, znamená „ponorenie do vody“. Slovo „krst“ je v slovenčine etymologicky príbuzné so slovom „Kristus“, čo poukazuje na jeho hlboký teologický význam. Staroslovanské slovo „krst“ znamená „pokrstiť sa“, teda začleniť sa do Krista osobne, duchovne a navždy, čo lepšie vyjadruje krstné tajomstvo ako grécke „baptizein“ (ponoriť, vstúpiť).

Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi. Táto sviatosť zmýva dedičný hriech, všetky osobné hriechy a ich tresty, dáva Božiu milosť, teologálne čnosti a dary Ducha Svätého. Bez krstu nikto nevojde do Božieho kráľovstva, s výnimkou tých, ktorí majú túžbu po krste alebo obetujú svoj život na znak viery.

Ten, kto prijal krst, spája sa s Ježišom Kristom. Toto začlenenie do Krista privádza k hlbokému pretvoreniu osobného života každého pokrsteného. Človek sa stáva celým človekom tým, že sa úplne oddáva Ježišovi Kristovi. Krstom sa človek stáva Božím synom či dcérou, čo v sebe zahŕňa zrieknutie sa akejkoľvek moci diabla.

Dôležité upozornenie: Je smrteľným hriechom, ktorý priamo odporuje podstate krstu, vykonávať rôzne magické rituály či používanie amuletov a iných predmetov, „aby sa dieťaťu darilo“.

Myropomazanie a Eucharistia v kontexte krstu

Myropomazanie je sviatosť, ktorá dopĺňa krst a pri ktorej krstenec dostáva dary Svätého Ducha na užšie primknutie sa ku Kristovi a ľahšie zachovanie si posväcujúcej milosti v každej situácii. Myropomazaním je označený pečaťou daru Svätého Ducha. Jeho úplná iniciácia je ukončená prijatím Eucharistie.

V dobe cirkevných otcov sa myropomazanie označovalo ako korunovanie a zavŕšenie krstu. Otcovia mu pripisovali plnosť Svätého Ducha a vyniesli tak na povrch osobný aspekt. Súčasne videli v myropomazaní zdokonalenie účasti na úlohách Ježiša Krista.

Vo východnom obrade je krst súčasťou celej kresťanskej iniciácie - uvedenia do kresťanského života. Spolu s tajomstvom krstu sa vyvolenému udeľuje aj sväté tajomstvo myropomazania (lat. birmovka) a sväté tajomstvo Eucharistie. Táto sviatosť je nielen spoločenstvom jednotlivcov s Kristom, hlavou mystického tela, ale aj spoločenstvom medzi všetkými veriacimi, členmi tela, ktoré žije nový život v Kristovi.

V gréckokatolíckej cirkvi sa od septembra 2017 obnovila prax udeľovania Eucharistie nemluvňatám (deťom). Táto prax je odpoveďou na dekrét o východných cirkvách II. Vatikánskeho koncilu, ktorý uznal legitímnosť návratu k tejto dávnej disciplíne. Koncil pozval východné cirkvi k návratu k starootcovským tradíciám, medzi ktorými bolo aj podávanie svätého prijímania malým deťom.

Podľa teológov je Eucharistia chlebom života a deti sa týmto chlebom majú živiť neustále, už od krstu, aby mohli duchovne rásť. Dieťa, pokrstené a myropomazané, je už dospelé vo viere. Viera nie je záležitosťou rozumovej vyspelosti, ale skúsenosťou z tajomného stretnutia s Bohom cez Krista, konkrétne prostredníctvom jeho tela a krvi. Z tohto dôvodu nie je nutné odďaľovať rozdávanie svätého prijímania deťom, pretože Eucharistia je posilou potrebnou pre duchovný rast novokrstenca.

Iba platne prijatým krstom sa človek stáva schopným prijať ostatné sviatosti. Aj z týchto uvedených charakteristík nie je potrebné odkladať krst detí a vyslúženie kompletnej kresťanskej iniciácie.

Príprava na sviatosť krstu

Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch po narodení. Čím skôr, ba ešte predtým, sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili.

Podmienky pre krst dieťaťa

Aby mohlo byť dieťa pokrstené, vyžaduje sa:

• Odôvodnená nádej, že bude vychovávané v katolíckej viere.
• Súhlas aspoň jedného z rodičov, alebo toho, kto rodičov podľa práva zastupuje.

O udelenie iniciačných sviatostí je možné požiadať už pred pôrodom matky, pričom už vtedy sa dohodne termín. Toto stretnutie je možné absolvovať aj po príchode dieťaťa na svet.

Nahlásenie krstu a dokumenty

Dieťa na krst nahlasujú obidvaja rodičia alebo aspoň jeden z nich (najlepšie otec dieťaťa) v dostatočnom predstihu pred plánovaným termínom krstu osobne na farskom úrade. Odporúča sa telefonicky dohodnúť si termín s kňazom.

Na zápis je potrebný rodný list dieťaťa. Ak ide o krst prvého dieťaťa, rodičia potrebujú cirkevný sobášny list alebo krstné listy oboch rodičov (nepotrebujú ich v prípade, že sú sobášení v danej farnosti).

Ak rodičia bývajú mimo vašu farnosť, zabezpečia si ku krstu dieťaťa aj písomné dovolenie od kňaza, kde aktuálne bývajú. Ak boli rodičia krstení mimo farnosť, doložia svoje krstné listy, najlepšie ešte počas samotnej prípravy.

Predkrstná náuka

Prípravu (náuku) odporúčame ešte pred narodením dieťaťa. Náuky pred vysluhovaním sviatostí kresťanskej iniciácie sú zvyčajne na farskom úrade. Krstnú náuku absolvujú nielen rodičia, ale aj krstní rodičia.

Obsahom krstnej náuky je oboznámenie s významom sviatostí kresťanskej iniciácie pre človeka, záväzkami, ktoré z týchto sviatostí vyplývajú, a úlohami, ktoré rodičia žiadosťou o krst dieťaťa na seba berú. Taktiež je to duchovná i praktická príprava na slávenie obradov kresťanskej iniciácie. Pred samotným krstom je potrebné zúčastniť sa predkrstného rozhovoru, ktorý bude stanovený po vzájomnom rozhovore kňaza s rodičmi/rodičom. Tohto rozhovoru sa účastnia rodičia a krstní rodičia (poprípade krstný rodič).

Ak sa krstný rodič nemôže zúčastniť náuky vo vašej farnosti, prinesie potvrdenie od svojho kňaza, ktoré obsahuje informáciu o absolvovaní náuky vo svojej farnosti a tiež, že spĺňa podmienky pre krstné rodičovstvo.

Je však obtiažnejšie podstúpiť túto prípravu po narodení dieťaťa, keďže v tom čase pribúda veľa nových povinností. Keďže je krst začlením do Cirkvi, je vhodné dieťa krstiť v miestnej Cirkvi, v ktorej bude vyrastať.

Krstní rodičia

Je potrebné s veľkou zodpovednosťou pristúpiť aj k výberu krstných rodičov (resp. krstného rodiča) pre dieťa. Krstným rodičom môže byť jedna alebo dve osoby - muž a žena (manželský pár alebo aj dve rôzne osoby), ktoré prijímajú zodpovednosť za výchovu dieťaťa v kresťanskom duchu. Krstní rodičia majú pomáhať rodičom plniť ich povinnosť.

Krstný rodič sľubuje krstné sľuby namiesto krstenca, teda sľubuje pred Cirkvou i Bohom samotným, že urobí všetko, aby z krstenca vyrástol zrelý kresťan, ktorý pozná a miluje Boha i jeho Cirkev.

Podmienky pre krstných rodičov

Na to, aby niekto platne plnil úlohu krstného rodiča (kmotra), cirkevné právo vyžaduje:

Človek, ktorý nespĺňa niektorú z podmienok, sa nemôže stať krstným rodičom. V prípade, že krstní rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť iba s jedným krstným rodičom.

V nadväznosti na podmienku, aby krstný rodič viedol život zodpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať, krstným rodičom nemôže byť:

• Kto nežije aktívny duchovný život (účasť na bohoslužbách, či sviatostnom živote…).
• Kto neprijal sviatosť myropomazania (birmovania).
• Slobodný alebo vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka).
• Len civilne zosobášený.
• Nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam).
• Kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.

Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti (pravoslávny, evanjelik), sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. Výnimočne môže byť pri krste aj tzv. svedok krstu - je to ďalšia osoba, okrem krstných rodičov, ktorú by si rodičia priali ako krstnú mamu či otca, no nespĺňa uvedené podmienky pre krstného rodiča.

Čo priniesť na krst

Dieťatko sa zvykne nosiť na krst v bielej perinke. Ak je väčšie, tak perinku nahradí slávnostné oblečenie v bielej farbe, prípadne spoločenské detské oblečenie. Biela je typická pre krst, pretože symbolizuje odpustenie hriechov.

Na krst je potrebné priniesť krstnú sviečku a košieľku, ktoré po dohode s rodičmi väčšinou zabezpečujú krstní rodičia. Krstná košieľka býva univerzálnej veľkosti, pretože dieťatku sa na krst neoblieka, iba sa naň priloží. Na krstnú košieľku sa dáva vyšiť meno dieťatka, dátum narodenia a najmä dátum krstu, hoci vyšívanie nie je povinné.

Priebeh gréckokatolíckeho krstného obradu

Sviatosť krstu sa môže vysluhovať počas svätej liturgie, alebo mimo nej. Ak prebieha krst počas liturgie, mamička môže v prípade potreby zájsť do sakristie dieťa prebaliť či nakojiť. Riadnym vysluhovateľom krstu je diakon, kňaz alebo biskup. Mimoriadnym vysluhovateľom môže byť každý človek s úmyslom krstiť, najmä v prípade ohrozenia života.

Krst nech sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu, keďže Cirkev si vtedy pripomína veľkonočné tajomstvo. Sviatosti kresťanskej iniciácie sa v niektorých farských chrámoch vysluhujú zvyčajne v sobotu.

Samotný krstný obrad trvá približne 30 minút. Rodičia by sa mali do neho aktívne zapájať tým, že odpovedajú na otázky kňaza, napr.: "Aké meno dávate svojmu dieťaťu?", "Čo žiadate od Cirkvi pre svoje dieťa?" (krst).

I. Obrad privítania dieťaťa

Krst sa vysluhuje za účasti veriacich, najmä príbuzných. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka. Sprevádzajú ich krstní rodičia. Veriaci môžu spievať vhodný žalm alebo inú vhodnú pieseň.

Kňaz, oblečený v albe alebo v superpelícii a štóle, prípadne aj v pluviáli, ide s miništrantmi ku bráne kostola alebo na to miesto v kostole, kde sa zhromaždili rodičia a krstní rodičia s krstniatkom. Kňaz pozdraví prítomných, najmä rodičov a krstných rodičov, a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Veď Boh je prameňom všetkého života a teraz chce dieťaťu uštedriť aj svoj vlastný život. Prehovorí k nim takto alebo podobne:

Kňaz: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus. A vy, krstní rodičia, máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť.“

Následne kňaz povie: „Meno dieťaťa (milé dieťa), svätá matka Cirkev Ťa prijíma s veľkou radosťou.“ A bez slova poznačí dieťa znakom kríža na čele. Potom vyzve rodičov, prípadne aj krstných rodičov, aby aj oni poznačili dieťa znakom kríža. Nasleduje Bohoslužba slova a prosby, kde sa zväčša číta úryvok, ako bol Ježiš pokrstený v Jordáne od Jána Krstiteľa.

II. Svätenie vody

Matériou krstu je svätená voda, ktorá sa posväcuje buď priamo pred obradom, alebo pri inej príležitosti. Nasleduje svätenie vody, pri ktorom kňaz hovorí:

Kňaz: „Požehnaj, Bože, túto vodu, ktorou pokrstíme služobníka/služobnicu (meno). Veď si ho/ju vo viere povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal(a) život večný.“

Vo veľkonočnej dobe, ak má kňaz krstnú vodu posvätenú pri Veľkonočnej vigílii, vynecháva sa formula posvätenia vody a namiesto nej sa povie nasledujúca modlitba:

Kňaz: „Bože, daj, aby sa z tejto posvätenej vody duchovne znovuzrodil(a) tvoj služobník M. (tvoja služobnica M.). Veď si ho (ju) vo viere Cirkvi povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal(a) život večný.“

III. Zrieknutie sa zlého ducha a vyznanie viery

Kňaz sa prihovorí rodičom a krstným rodičom týmito slovami:

Kňaz: „Milí rodičia a krstní rodičia, priniesli ste toto dieťa na krst. Dobrý Pán Boh mu dá v tejto sviatosti nový život. Dieťa sa znovuzrodí z vody a z Ducha Svätého. Usilujte sa vychovávať toto dieťa tak, aby sa v ňom božský život stále zveľaďoval. Chráňte ho pred hriechom, lebo hriech ohrozuje boží život v človekovi. Ak ste teda v duchu viery ochotní vziať na seba túto úlohu, pripomeňte si, že aj vy sami ste boli pokrstení. Zrieknite sa hriechu a vyznajte vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev. V tejto viere sa udeľuje deťom krst.“

Kňaz sa opýta: „Zriekate sa zlého ducha?“
Rodičia a krstní rodičia: „Zriekam.“
Kňaz: „Aj všetkých jeho skutkov?“
Rodičia a krstní rodičia: „Zriekam.“

Kňaz pokračuje: „Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi.“ Kňaz vyzve rodinu, aby pristúpila ku krstiteľnici. Pred krstencom sa vykonáva modlitba exorcizmu, ktorá má dieťa oslobodiť od zla. Nasleduje pomazanie olejom katechumenov, ktoré symbolizuje boj proti zlu.

IV. Krst

Keď sa krst udeľuje liatím vody, dieťa má držať matka alebo otec. Kde je však zvykom, že dieťa drží krstná matka alebo krstný otec, môže sa tento zvyk ponechať. Voda sa trikrát leje na hlavu krstenca, pričom sa vždy vyrieknu mená Svätej Trojice:

Kňaz hovorí: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca (1. poliatie), i Syna (2. poliatie), i Ducha Svätého (3. poliatie).“

Po krste kňaz hovorí: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud.“

V. Vysvetľujúce obrady

Pomazanie po krste

Po krste sa novopokrstený pomazáva svätou krizmou (myrom), ktorá mu prináša dar Ducha Svätého.

Biele rúcho

Kňaz položí na dieťa biele rúcho. Iná farba sa nepripúšťa. Odporúča sa, aby si každá rodina zabezpečila krstnú košieľku.

Kňaz: „Meno... stal(a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech Ti je znakom tejto hodnosti.“

Odovzdanie zažatej sviece

Následne mu je odovzdaná zapálená krstná svieca od paškálu, symbolizujúca svetlo Kristovo.

Kňaz povie: „Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca.“

Na záver sa všetci spoločne modlia modlitbu Otče náš a kňaz osobitne žehná matku a otca dieťaťa.

Kňaz: „Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý. Choďte v mene Božom.“

Krst dospelých a špecifické formy

Sviatosť krstu sa udeľuje aj dospelým, ktorí o ňu požiadajú a absolvujú potrebnú prípravu nazývanú katechumenát. Dospelý pri krste zároveň prijíma sväté prijímanie a birmovanie.

Existujú aj iné formy krstu okrem bežného:

• Krst krvi: Týka sa mučeníkov, ktorí zomreli pre vieru v Krista bez toho, aby boli pokrstení. Týmto krstom sú „pokrstení“ všetci, ktorí zomreli ako nepokrstení, ale za pevnú vieru v Ježiša Krista.
• Krst túžby: Je založený na nedokonanom, úprimnom prianí veriaceho dať sa pokrstiť. Katechumenom, ktorí zomrú pred krstom, zaisťuje spásu ich vnútorná túžba prijať krst a snaha žiť v zhode s evanjeliom. Sú teda duchovne pokrstení v okamihu smrti svojou túžbou.
• Podmienečný krst: Udeľuje sa v prípadoch, keď nie je možné doložiť hodnoverné svedectvo o krste, krst bol vykonaný nesprávnou formou, alebo nie je isté, či je človek pokrstený.

V prípade hroziacej smrti môže krstiť prakticky ktokoľvek (aj neveriaci), musí však v sebe vzbudiť vnútorný úmysel správne a vážne udeliť sviatosť krstu. Jedine sám seba nemôže človek pokrstiť. Forma krstu zostáva rovnaká ako v prípade riadneho krstu - trikrát sa leje voda na hlavu s vyrieknutím trojičnej formulky.

Tradičné oslavy krstín

Krstiny sú dôležitou rodinnou udalosťou, ktorá sa zvyčajne spája s oslavou. Dôležitý je duchovný rozmer oslavy. Tradične sa koná spoločný obed, rozhovory a fotografovanie.

tags: #greckokatolicky #krst #obrad