Gréckokatolícky krst dieťaťa: Informácie a Priebeh

Svätý krst je základom celého kresťanského života a vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa údmi Krista, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi.

Ten, kto prijal krst, spája sa s Ježišom Kristom. Toto začlenenie do Krista privádza k hlbokému pretvoreniu osobného života každého pokrsteného. Človek sa stáva celým človekom tým, že sa úplne oddáva Ježišovi Kristovi. Krstom sa človek stáva Božím synom či dcérou, čo v sebe zahŕňa zrieknutie sa akejkoľvek moci diabla.

Sviatosti kresťanskej iniciácie vo východnej cirkvi

Vo východnom obrade je krst súčasťou celej kresťanskej iniciácie - uvedenia do kresťanského života. Spolu s tajomstvom krstu sa vyvolenému udeľuje aj sväté tajomstvo myropomazania (lat. birmovka) a sväté tajomstvo Eucharistie. Spolu tieto sviatosti tvoria sviatosti kresťanskej iniciácie.

Myropomazanie je sviatosť, ktorá dopĺňa krst. Je sviatosť, pri ktorej krstenec dostáva dary Svätého Ducha na užšie primknutie sa ku Kristovi a ľahšie zachovanie si posväcujúcej milosti v každej situácii. Myropomazaním je označený pečaťou daru Svätého Ducha. V dobe cirkevných otcov sa myropomazanie označovalo ako korunovanie a zavŕšenie krstu. Otcovia mu pripisovali plnosť Svätého Ducha a vyniesli tak na povrch osobný aspekt. Súčasne videli v myropomazaní zdokonalenie účasti na úlohách Ježiša Krista.

Úplná iniciácia je ukončená prijatím Eucharistie. Táto sviatosť je nielen spoločenstvom jednotlivcov s Kristom, hlavou mystického tela, ale aj spoločenstvom medzi všetkými veriacimi, členmi tela, ktoré žije nový život v Kristovi. Prijímanie tela a krvi vteleného Slova vedie kresťana k dokonalosti takým spôsobom, že už nežije on, ale v ňom žije Kristus (Gal 2, 20).

V Gréckokatolíckej cirkvi sa od septembra 2017 obnovila prax udeľovania Eucharistie nemluvňatám (deťom) ako odpoveď na dekrét o východných cirkvách II. Vatikánskeho koncilu. Koncil uznal legitímnosť návratu k tejto dávnej disciplíne a pozval východné cirkvi k návratu k starootcovským tradíciám. Jednou z tradícií vlastnou našej Cirkvi bolo aj podávanie svätého prijímania malým deťom.

Podľa pohľadu teológov je Eucharistia chlebom života a deti sa týmto chlebom majú živiť stále, teda už od krstu aj ďalej, aby mohli duchovne rásť. Treba vnímať skutočnosť, že dieťa, pokrstené a myropomazané, je už dospelé vo viere. Možno to pôsobí nepochopiteľne, že dieťa je „dospelé“. Viera však nie je záležitosťou rozumovej vyspelosti, ale skúsenosťou z tajomného stretnutia s Bohom cez Krista, konkrétne prostredníctvom jeho tela a krvi. Z tohto dôvodu nie je nutné odďaľovať rozdávanie svätého prijímania deťom, pretože Eucharistia je posilou (tak ako pre dospelého) potrebnou pre duchovný rast novokrstenca.

Spôsob účasti detí na Eucharistii bude zodpovedať ich schopnosti: najprv bude zaiste odlišná od účasti dospelých, nevyhnutne bude menej vedomá a menej rozumová, ale postupne sa skrze milosť, pedagógiu sviatosti a osobitnom odovzdávaní viery skrze rodičov rozvinie a bude rásť „až do stavu dokonalosti úplnej zrelosti v Kristovi“ (Ef 4,13). Sviatosť je dar, ktorý vždy pôsobí účinne, ale vždy iným spôsobom, pretože i osoba je vždy iná. Osobitné slávenia, ktoré zodpovedajú jednotlivým etapám ľudského rastu, môžu azda byť nejako užitočné pre pedagógiu viery a sprevádzať povinnú katechézu detí a mládeže, ale musí byť jasné, že iniciácia do Kristovho tajomstva je úplná už od prijatia prvých troch sviatostí.

Nahlásenie a príprava na krst

O krst bábätka by mali vždy žiadať rodičia dieťaťa, prípadne jeden z nich. Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch; čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili.

Dieťa na krst nahlasujú obidvaja rodičia alebo aspoň jeden z nich v dostatočnom predstihu pred plánovaným termínom krstu (najlepšie otec dieťaťa) osobne na farskom úrade (odporúča sa telefonicky dohodnúť si termín s kňazom). Krst nahlasuje jeden z rodičov aspoň 2 týždne pred vyslúžením sviatostí kresťanskej iniciácie.

O udelenie iniciačných sviatostí je možné požiadať už pred pôrodom matky, pričom už vtedy sa dohodne termín udelenia iniciačných sviatostí. Toto stretnutie je možné absolvovať aj po príchode dieťaťa na svet.

Čo je potrebné k nahláseniu krstu?

• Pri nahlásení krstu je potrebné predstaviť svoju situáciu: duchovný život, sviatostný život, ozrejmiť prípadné prekážky.
• Nahlásiť potrebné údaje o krstných rodičoch, či spĺňajú predpoklady krstného rodiča ako sú uvedené nižšie.

Potrebné dokumenty

• K zápisu je potrebný rodný list dieťaťa.
• Ak ide o krst prvého dieťaťa, rodičia potrebujú cirkevný sobášny list alebo krstné listy oboch rodičov (nepotrebujú ich v prípade, že sú sobášení v danej farnosti).
• Od rodičov dieťaťa sa vyžaduje potvrdenie o cirkevnom sobáši (ak sú cirkevne zosobášení) a kópia rodného listu dieťaťa.
• Od krstných rodičov sa vyžaduje potvrdenie o prijatí iniciačných sviatostí (krst, myropomazanie/birmovanie a Eucharistia), najlepšie vo forme krstných listov nie starších ako 3 mesiace a potvrdenie o cirkevnom sobáši, ak sú manželia.

Predkrstná náuka

Prípravu (náuku) odporúčame ešte pred narodením dieťaťa. Náuky pred vysluhovaním sviatostí kresťanskej iniciácie sú zvyčajne na farskom úrade. Krstnú náuku absolvujú nielen rodičia, ale aj krstní rodičia.

Obsahom krstnej náuky je oboznámenie s významom sviatostí kresťanskej iniciácie pre človeka, záväzkami, ktoré z týchto sviatostí vyplývajú i úlohami, ktoré rodičia žiadosťou o krst dieťaťa na seba berú. Taktiež je to duchovná i praktická príprava na slávenie obradov kresťanskej iniciácie.

Ak sa krstný rodič nemôže zúčastniť náuky v danej farnosti, prinesie potvrdenie od svojho kňaza, ktoré obsahuje informáciu o absolvovaní náuky vo svojej farnosti a tiež, že spĺňa podmienky pre krstné rodičovstvo. Pred samotným krstom je potrebné zúčastniť sa predkrstného rozhovoru, ktorý bude stanovený po vzájomnom rozhovore kňaza s rodičmi/rodičom. Tohto rozhovoru sa účastnia rodičia a krstní rodičia (poprípade krstný rodič).

K sviatosti zmierenia rodičia i krstní rodičia pristúpia v týždni pred krstom. Je však obtiažnejšie podstúpiť túto prípravu po narodení dieťaťa, keďže v tom čase pribúda veľa nových povinností.

Dôležité aspekty

• Krst sa udeľuje dieťaťu takých rodičov, ktorí veria a sú zjednotení s Kristom alebo túžia po zjednotení s ním.
• Aby mohlo byť dieťa pokrstené, vyžaduje sa odôvodnená nádej, že bude vychovávané v kresťanskej viere a súhlas aspoň jedného z rodičov, alebo toho, kto rodičov podľa práva zastupuje.
• Ak rodičia bývajú mimo farnosť, kde má byť dieťa pokrstené, zabezpečia si k krstu dieťaťa písomné dovolenie od kňaza, kde aktuálne bývajú.
• Ak existuje vážna prekážka, ktorá rodičom neumožňuje vziať sa cirkevne (napr. jeden z rodičov bol v minulosti sobášený v kostole s iným partnerom a toto manželstvo pred Cirkvou stále trvá), nemal by byť dôvod takýmto rodičom pokrstenie dieťaťa odmietnuť.
• Ak rodičia chcú iba krst a oni sami ani potenciálni krstní rodičia podľa viery nežijú, odporúča sa krst odložiť na neskôr, kým sa nevytvoria podmienky na to, aby krst dieťatka mohol byť rozvinutý aj v následnej kresťanskej výchove.
• Dieťa má byť pokrstené vo vlastnom farskom kostole rodičov, teda tam kde majú trvalé bydlisko, a spolu s krstnými rodičmi majú byť riadne poučení o význame tejto sviatosti. Keďže je krst začlením do Cirkvi, je vhodné dieťa krstiť v miestnej Cirkvi, v ktorej bude vyrastať.

Krstní rodičia

Je potrebné s veľkou zodpovednosťou pristúpiť aj k výberu krstných rodičov (resp. krstného rodiča) pre dieťa. Krstným rodičom môže byť jedna alebo dve osoby - muž a žena (manželský pár alebo aj dve rôzne osoby), ktoré prijímajú zodpovednosť za výchovu dieťaťa v kresťanskom duchu.

Je potrebné brať na vedomie, že krstný rodič sľubuje krstné sľuby namiesto krstenca, teda sľubuje pred Cirkvou i Bohom samotným, že urobí všetko, aby z krstenca vyrástol zrelý kresťan, ktorý pozná a miluje Boha i jeho Cirkev. Človek, ktorý nespĺňa niektorú z podmienok, sa nemôže stať krstným rodičom. V prípade, že krstní rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť iba s jedným krstným rodičom.

Podmienky pre krstných rodičov podľa CCEO kán. 685

Na to, aby niekto platne plnil úlohu krstného rodiča (kmotra), cirkevné právo (CCEO) v kán. 685 vyžaduje, aby:

• bol pokrstený, myropomazaný a už prijal Eucharistiu,
• bol katolíkom, bez ujmy,
• mal úmysel túto úlohu zastávať,
• bol označený tým, kto má byť pokrstený, alebo jeho rodičmi, alebo tým, kto ich podľa práva zastupuje, a ak ich nie je, vysluhovateľom krstu,
• nebol otcom, matkou, alebo manželom toho, kto má byť pokrstený,
• nevykonával trest vyobcovania, vrátane menšieho, ani trest pozastavenia a nebol pozbavený práva byť kmotrom,
• aby dosiahol vek požadovaný partikulárnym právom,
• viedol život odpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať.

Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti (pravoslávny, evanjelik,...), sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.

Kto nemôže byť krstným rodičom?

V nadväznosti na podmienku, aby krstný rodič viedol život odpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať, krstným rodičom nemôže byť:

• kto nežije aktívny duchovný život (účasť na bohoslužbách, či sviatostnom živote…),
• kto neprijal sviatosť myropomazania (birmovania),
• slobodný alebo vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka),
• len civilne zosobášený,
• nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam),
• kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.

Čo je potrebné priniesť na krst?

Na krst je potrebné priniesť krstnú sviečku a košieľku, ktoré po dohode s rodičmi väčšinou zabezpečujú krstní rodičia. Dlhú úzku bielu zdobenú sviečku na krst je možné zohnať v predajniach s náboženskou literatúrou, v požičovniach detských spoločenských šiat, galantériách, či obchodoch s kojeneckým tovarom alebo cez internet. To platí aj o krstnej košieľke, na ktorú sa dáva vyšiť meno dieťatka, dátum narodenia a najmä dátum krstu. Vyšitie však nie je povinné. Krstná košieľka býva univerzálnej veľkosti, pretože dieťatku sa na krst neoblieka, iba sa naň priloží.

Dieťatko sa zvykne nosiť na krst v bielej perinke. Ak je väčšie, tak perinku nahradí slávnostné oblečenie v bielej farbe, prípadne spoločenské detské oblečenie, ktoré sa dá kúpiť alebo aj požičať. Biela je typická pre krst, pretože symbolizuje odpustenie hriechov.

Za krst sa kňazom neplatí žiadna vopred určená suma, ale zvykne sa dávať príspevok na kostol. V niektorých regiónoch je tradíciou, že krstná mama zabezpečuje tortu na krstiny.

Priebeh gréckokatolíckeho krstu

Sviatosť krstu sa môže vysluhovať počas svätej omše, alebo mimo nej. Krst sa vysluhuje za účasti veriacich, najmä príbuzných. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka. Sprevádzajú ich krstní rodičia. Veriaci môžu spievať vhodný žalm alebo inú vhodnú pieseň. Samotný krstný obrad trvá približne 30 minút.

I. Obrad privítania dieťaťa

Krst sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu, kedy si Cirkev pripomína veľkonočné tajomstvo. Kňaz pozdraví prítomných, najmä rodičov a krstných rodičov, a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Prehovorí k nim slovami:

Kňaz: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho ako nás o tom poučil Kristus. A vy, krstní rodičia, máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť. Meno dieťaťa (milé dieťa), svätá matka Cirkev Ťa prijíma s veľkou radosťou.“

Kňaz poznačí dieťa znakom kríža na čele. Potom vyzve rodičov, prípadne aj krstných rodičov, aby aj oni poznačili dieťa znakom kríža. Nasleduje Bohoslužba slova a prosby. Zväčša sa číta úryvok, ako bol Ježiš pokrstený v Jordáne od Jána Krstiteľa.

II. Svätenie vody

Nasleduje svätenie vody. Kňaz: „Požehnaj, Bože, túto vodu, ktorou pokrstíme služobníka/služobnicu (meno). Veď si ho/ju vo viere povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal(a) život večný.“

Vo veľkonočnej dobe, ak má kňaz krstnú vodu posvätenú pri Veľkonočnej vigílii, vynecháva sa formula posvätenia vody a namiesto nej sa povie nasledujúca modlitba: „Bože, daj, aby sa z tejto posvätenej vody duchovne znovuzrodil(a) tvoj služobník M. (tvoja služobnica M.). Veď‘ si ho (ju) vo viere Cirkvi povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal (a) život večný.“

III. Zrieknutie sa zlého ducha a vyznanie viery

Kňaz sa prihovorí rodičom a krstným rodičom týmito slovami: „Milí rodičia a krstní rodičia, priniesli ste toto dieťa na krst. Dobrý Pán Boh mu dá v tejto sviatosti nový život. Dieťa sa znovuzrodí z vody a z Ducha Svätého. Usilujte sa vychovávať toto dieťa tak, aby sa v ňom božský život stále zveľaďoval. Chráňte ho pred hriechom, lebo hriech ohrozuje boží život v človekovi. Ak ste teda v duchu viery ochotní vziať na seba túto úlohu, pripomeňte si, že aj vy sami ste boli pokrstení. Zrieknite sa hriechu a vyznajte vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev. V tejto viere sa udeľuje deťom krst.“

Kňaz sa opýta: „Zriekate sa zlého ducha?“ Rodičia a krstní rodičia odpovedajú: „Zriekam.“ Kňaz: „Aj všetkých jeho skutkov?“ Rodičia a krstní rodičia odpovedajú: „Zriekam.“ Kňaz: „Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi.“ Kňaz vyzve rodinu, aby pristúpila ku krstiteľnici.

IV. Samotný krst a myropomazanie

Keď sa krst udeľuje liatím vody, dieťa má držať matka alebo otec. Kde je však zvykom, že dieťa drží krstná matka alebo krstný otec, môže sa tento zvyk ponechať. Kňaz hovorí: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud.“

Rodičia by sa mali do obradu aktívne zapájať tým, že odpovedajú na otázky kňaza, napr.: „Aké meno dávate svojmu dieťaťu?“ alebo „Čo žiadate od Cirkvi pre svoje dieťa?“ (krst).

Krstom je človek účastný na Kristovom utrpení i zmŕtvychvstaní. Teda krstom je človek s Kristom zjednotený - s ním pochovaný, aby mu bol podobný aj v zmŕtvychvstaní - s ním mohol žiť večným životom. Zomiera starému životu, aby žil novým životom (porov. Rim 6, 1 - 7).

Po krste nasleduje myropomazanie, kde krstenec dostáva dary Svätého Ducha. Tento obrad spolu s udelením Eucharistie tvorí jeden celok iniciačných sviatostí.

V. Vysvetľujúce obrady

Pomazanie po krste - biele rúcho

Kňaz položí na dieťa biele rúcho. Iná farba sa nepripúšťa. Odporúča sa, aby si každá rodina zabezpečila krstnú košieľku. Kňaz: „Meno… stal(a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech Ti je znakom tejto hodnosti.“

Odovzdanie zažatej sviece

Potom kňaz povie: „Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca.“ Nasleduje modlitba Pána. Kňaz: „Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý. Iďte v mene Božom.“

Zakončením prijatia iniciačných sviatostí je obrad „uvedenia do cirkvi“, ktorý sa uskutoční na začiatku nasledujúcej nedeľnej svätej liturgie. Kresťanská iniciácia obsahuje aj obrad vovedenia do Cirkvi, ktoré spravidla vykonávame pri jednej z nedeľných liturgií nasledujúcich po samotnom krste.

Dôležité upozornenie

V poslednom čase sa znova rozširuje pohanský zvyk, dávať deťom na ruku červenú šnúrku alebo náramok v naivnej viere, že dieťa je touto červenou šnúrkou „chránené“. Keďže ide o poveru nezlúčiteľnú s kresťanskou vierou, dôrazne žiadame, aby ste túto poveru ako aj praktiku zanechali ešte pred udelením sviatosti krstu. Je smrteľným hriechom, ktorý priamo odporuje podstate krstu, vykonávať rôzne magické rituály či používanie amuletov a iných predmetov, „aby sa dieťaťu darilo“.

tags: #greckokatolicky #krst #dietata