Ak ste v Benátkach nikdy neboli, mnohí sú presvedčení, že po ich návšteve budete súhlasiť s výrokom Napoleona: "Benátky sú najkrajší salón Európy, nad ktorým stropom si zaslúži byť len nebo". VENEZIA, alebo po našom Benátky, ležia v lagúne medzi pevninou a morom na 118 ostrovoch. Od pevniny sú vzdialené asi 4 km a spája ich s ňou železničný most z polovice 19. storočia. V meste sa nachádza veľa kanálov a kanálikov, ponad ktoré je postavených 400 mostov a mostíkov, ktoré spájajú 6 štvrtí v meste. Na brehoch kanálov stoja krásne paláce a veľa kostolov a kostolíkov, ktoré sú svedkami slávy kedysi prosperujúcej Benátskej republiky.
Benátsky karneval: Tradícia, história a mystika masiek
Benátsky karneval (Il Carnevale di Venezia) je najznámejší karneval v Európe a jeden z najznámejších a najúchvatnejších karnevalov na svete. V čase karnevalu ním žije celé mesto, ulice sú plné farebných víriacich masiek, hudby a veselosti. Predháňajú sa vo výrobe tradičných masiek a vymýšľajú rôzne podujatia spojené s karnevalom.
The Most Spectacular Moments of Venice Carnival 2024
História a pôvod karnevalu
Korene benátskeho karnevalu siahajú až do stredoveku, kedy sa v Benátkach konali verejné oslavy a slávnosti. Prvá písomná zmienka o karnevale v Benátkach pochádza z roku 1268, ale je takmer isté, že Benátčania nosili masky už v 11. storočí. Prvá oficiálna zmienka o karnevale ako verejnom sviatku je z roku 1296. Pôvodne slúžil karneval ako obdobie uvoľnenia a zábavy pred začiatkom pôstu pred Veľkou nocou, podobne ako naše fašiangy.
Slovo karneval pochádza z talianskeho "carne levare", čo znamená "odoprieť si mäso". Je to rozlúčka s mäsovými jedlami a ďalšie hodovanie pred dlhým pôstnym obdobím. Už koncom 11. storočia sa v Benátkach konala zábavka pánov, ktorú nazývali "Carnen levare", ale masky sa v Benátkach začali objavovať až v 15. storočí. Pôvodne išlo len o akúsi pančuchovú slávnosť, kde sa stredná trieda zabávala v predvádzaní pestrofarebných pančuchových nohavíc. Neskôr sa pridali ozajstné masky a to sa pánom veľmi zapáčilo.
V 18. storočí zažil karneval svoj zlatý vek, kedy sa Benátky stali centrom európskej kultúry a zábavy. V čase karnevalu prekvital hazard a ľúbostné romániky so služobníctvom. Počas karnevalu prúdili do mesta zástupy ľudí z celej Európy presne tak, ako je tomu aj dnes. Nikto nikoho nepoznal a všetko bolo dovolené. Maska nikdy nebola len ozdobou; v minulosti umožňovala anonymitu, spoločenskú rovnosť a slobodu prejavu.
Zákazy a obmedzenia
Mimo obdobia karnevalu bolo zakázané nosiť maškarné oblečenie, vstupovať do kostolov a kasín. Nosenie masiek sa využívalo na zakrytie rôznych zločinov a priestupkov, o čom svedčia napríklad nariadenie z roku 1603, ktoré zakazovalo mužom prezliekať sa za ženy a navštevovať mníšky v ženských kláštoroch. Opakovane sa zakazovalo nosiť ku kostýmu ostré predmety, ktoré by mohli spôsobiť zranenie iným. Za porušenie zákazu sa udeľovali veľmi prísne tresty a pokuty - muži boli odsúdení na 2 roky väzenia a pokutu 500 lír, ženy boli vystavené verejnému výsmechu v kostole sv. Marca a štvorročnému vykázaniu z Benátok. Rada mesta vydala 13. augusta 1608 vyhlásenie, v ktorom sa hovorí, že nosenie masky po celý rok predstavuje dokonca vážne ohrozenie republiky.
Takáto radosť z karnevalu trvala do konca 18. storočia. V čase úpadku Benátskej republiky ho Vatikánom pre pokles mravov zakázal. Dobyť mesta Napoleonom v roku 1797 znamenalo koniec karnevalu, pretože sa obával, že by počas neho mohli vypuknúť povstania. Ten sa obával, že by počas karnevalu mohli vypuknúť povstania, a preto ho zakázal. Na novú, modernú premiéru si musel Benátsky karneval počkať až do roku 1980, resp. 1979, kedy bol znovu oživený ako symbol benátskej identity.
Termín konania karnevalu
Karneval sa koná v zime. Termín karnevalu je vždy iný, pretože sa začína 10 dní pred Popolcovou stredou a je poslednou zábavou pred veľkonočným pôstom. Koniec karnevalu je vždy naplánovaný na Popolcovú stredu. Vzhľadom na to, že Veľká noc je každý rok v inom termíne, tak aj začiatok pôstu a koniec karnevalu má každý rok iný dátum. To je spôsobené starovekým lunárnym kalendárom, keď Nicejský koncil v roku 325 n.l. Najdôležitejšie dni karnevalu sú tučný štvrtok (posledný štvrtok pred pôstom) a fašiangový utorok (deň pred Popolcovou stredou). Napríklad, v roku 2025 sa benátsky karneval uskutoční od 14. februára do 4. marca. Ročník 2026 prináša tému Olympus s inšpiráciou antickej mytológie.
Masky a kostýmy Benátskeho karnevalu
Benátsky karneval by nebol tým, čím je, bez slávnych masiek. Tieto rafinované a tajomné doplnky sú nielen symbolom samotných slávností, ale aj hlboko zakorenenou súčasťou benátskej histórie. Tradícia nosenia masiek v Benátkach siaha až do 13. storočia. Masky a kostýmy sú neoddeliteľnou súčasťou benátskeho karnevalu a predstavujú nielen estetický prvok, ale aj symbol tajomstva a anonymity.
Mnohí účastníci karnevalu si masky pripravujú po celý rok, aby si ich mohli obliecť iba na niekoľko hodín a potešiť okoloidúcich. Iní si masky požičiavajú z divadiel po celom Taliansku, lebo aspoň raz v roku chcú byť fotografovaní a obdivovaní. Medzi klasické masky patrí porcelánová škraboška, alebo oblek pozostávajú z dlhého čierneho plášťa s kapucňou, nazývaný "Tabarra". Ceny masiek sú rôzne, hodnota niektorých masiek je nevyčísliteľná vzhľadom na to, že mnohokrát sa jedná o vzácne originály. Menej známym faktom je, že mnohé z tých najkvalitnejších masiek sa vyrábajú len v malých dielňach mimo hlavných turistických trás, najmä v štvrtiach Dorsoduro a Cannaregio. Výrobcovia masiek sa tešia veľkej úcte, v minulosti mali dokonca vlastný cech.
Typy tradičných masiek
Tradičné masky používané na karnevale vychádzajú zo spomínanej Commedia dell'Arte, v ktorej vystupovali stále postavy s charakteristickými kostýmami. Masky sa vyrábajú v luxusných dielňach z drahých materiálov, ale dajú sa kúpiť aj v úspornej forme pre turistov. Ručne vyrábané z papiera mache (zmes rozdrveného papiera, vody a lepidla), kože alebo porcelánu sú masky zdobené zlatom, striebrom, perím a drahými kameňmi. Počas karnevalového obdobia si masky obliekajú nielen miestni obyvatelia, ale aj tisíce návštevníkov z celého sveta.
- Bauta: Najznámejšia benátska maska, ktorá zakrýva celú tvár a je typická svojím štvorcovým tvarom. Bauta bola obľúbená nielen počas karnevalu, ale aj v každodennom živote - jej tvar umožňoval nositeľom hovoriť, jesť a piť bez toho, aby si museli masku odložiť. Často je doplnená trojrohým klobúkom a plášťom.
- Moretta: Táto maska, známa aj ako "muta", bola určená pre ženy. Bola vyrobená z čierneho zamatu a na tvári sa držala pomocou gombíka, ktorý nositeľka držala medzi zubami.
- Colombina: Maska zakrývajúca len hornú polovicu tváre a zdobená zlatom alebo striebrom. Je jednoduchá a univerzálna.
- Arlecchino: Maska pôvodne vyrobená z dreva alebo kože. Jej farba je čierna s plochým opičím nosom. Predstavuje divocha alebo otroka.
- Pantalone: Maska na hornú polovicu tváre predstavuje smutného starca s dlhým nosom a šikmými očami.
- Dottore della Peste (morový lekár): Jedna z najvýraznejších masiek s dlhým zobákom, ktorú pôvodne nosili lekári počas morovej epidémie. Je to bizarná biela maska s okrúhlymi otvormi pre oči, často doplnená okuliarmi. Stojí od 30-80 Euro.
Veľkým hitom je maska namaľovaná priamo na tvár. Maľba vyjde zhruba na 5 - 15 Euro, záleží od motívu a či si dáte namaľovať celú tvár alebo iba polovicu. Kresba vydrží požadovaných 24 hodín.
Program a hlavné udalosti karnevalu
Benátsky karneval je oslavou krásy, histórie a kreativity, ktorá spája tradíciu s moderným umením. Centrom diania je Námestie svätého Marka, ktoré najmä vo večerných hodinách ožíva rôznymi divadelnými predstaveniami.
Slávnostné otváranie a sprievody
Slávnostné otvorenie osláv sa začína v Dóme svätého Marka takzvaným "letom anjela" (Volo dell'Angelo), keď sa vybraný akrobat (dnes často krásne dievča) vznáša na oceľových lanách nad Námestím svätého Marka. Táto tradícia siaha až do roku 1548, keď jeden z účinkujúcich vyliezol na strechu zvonice a odtiaľ "letel" na dvojitom lane na tribúnu Dóžovho paláca. Hlavnou udalosťou karnevalu sú sprievody, kde sa zúčastňuje množstvo ľudí v kostýmoch a maskách. Historické sprievody Benátok sú výnimočné v tom, že mestom pochodujú ľudia v dobových kostýmoch všetkých stavov, cechov, ale aj princezné a vojaci a všade vyhráva hudba. Centrom karnevalového programu je tradične Piazza San Marco. Veľký záujem vzbudzuje aj vodný sprievod Festa Veneziana, ktorý sa odohráva na Canal Grande. Historické lode a gondoly zdobené podľa karnevalovej témy vytvárajú jedinečné spojenie architektúry, vody a pohybu.
Divadelné predstavenia a plesy
Súčasťou dnešného karnevalu sú aj tradičné predstavenia Commedia dell'Arte, ktoré sa konajú v divadlách aj v uliciach mesta. Okrem divadla si v uliciach užijete sprievody, koncerty a plesy v maskách. Po zotmení sa masky presúvajú do salónov, hotelov a kasín, kde sa konajú plesy. Ceny vstupného na tieto lukratívne večierky sa pohybujú od 150 - 200 Euro a vyššie a sú takmer vždy rok dopredu vypredané.
Arsenale di Venezia ponúka večerný kontrast k historickému centru. V industriálnych priestoroch bývalých lodných dielní sa odohrávajú multimediálne predstavenia s dôrazom na svetelný dizajn, hudbu a súčasný tanec. Rodinnejšiu atmosféru má Campo San Polo, kde sa organizujú podujatia pre deti, menšie predstavenia a tematické aktivity. Osobitnou kapitolou karnevalu sú maskované plesy, ktoré predstavujú jeho najexkluzívnejšiu a najprestížnejšiu časť. Hoci samotný Dóžov palác dnes slúži najmä ako múzeum, počas karnevalového obdobia sa v jeho reprezentačných priestoroch alebo v priľahlých palácoch konajú výnimočné večery a galavečery organizované pod záštitou mesta alebo kultúrnych inštitúcií. Tento legendárny bál sa koná v luxusných historických palácoch, najčastejšie v Palazzo Pisani Moretta alebo v priestoroch Arsenale. Ďalším významným miestom je palác Ca’ Vendramin Calergi, sídlo benátskeho kasína. Počas karnevalu tu prebiehajú večere s tematickým programom, historickou hudbou a umeleckými vystúpeniami. Hostia sú povinní mať masku a formálne oblečenie v duchu 18. storočia. Popri veľkých galavečeroch existuje množstvo menších plesov organizovaných v palácoch v okolí Canal Grande. Tie ponúkajú intímnejšiu atmosféru, často s komornou hudbou a tanečnými vystúpeniami.
Súťaže a záverečné ceremónie
Jednou z hlavných atrakcií karnevalu sú súťaže o najkrajšiu a najoriginálnejšiu masku. Účastníci oblečení v nádherných kostýmoch pózujú na Námestí svätého Marka, kde ich hodnotí odborná porota. Tieto súťaže majú vysokú úroveň a často sú vyhlásené ceny pre najlepšie masky. Na konci karnevalu sa vždy vyberá najkrajšia maska a na Námestí svätého Marka sa koná veľkolepý ples a ohňostroj.
Praktické rady pre návštevníkov
Karneval v Benátkach je veľmi populárny, čo znamená, že sa pripravte na množstvo turistov. Uličky a námestia môžu byť preplnené. Väčšina verejného programu karnevalu je prístupná zdarma. Pre autentický zážitok sa odporúča návšteva počas pracovných dní, keď je mesto menej preplnené.
Počasie a ubytovanie
Karneval sa koná v zime (zvyčajne február), takže sa pripravte na chladné počasie. Aj keď sú Benátky krásne v každom ročnom období, na zimnú návštevu si budete musieť pripraviť teplé oblečenie. V strednej Európe v čase karnevalu väčšinou býva dosť zima, teda teploty pod nulou, v Benátkach však býva celkom príjemne, od 6-12 stupňov. Pri prechádzke mestom sa môžete zastaviť aj na občerstvenie, či na normálny obed. Stolovať môžete rovno pri kanáli, pod holým nebom, lebo majitelia reštaurácií majú na terasách namontované výkonné ohrievače.
Ceny ubytovania v Benátkach počas karnevalu môžu byť výrazne vyššie ako bežné ceny, keďže je to veľmi vyhľadávané obdobie. Preto je dobré si rezervovať hotel alebo ubytovanie vopred, aby ste sa vyhli preplneným hotelom a vysokým cenám. Ak sem pricestujete autom, ceny parkovného na začiatku mesta na parkovisku Tronchetto sú vysoké.
Orientácia a bezpečnosť
Vôbec nemusíte mať strach z toho, že tu zablúdite, lebo v Benátkach sú pre dobrú orientáciu umiestnené na budovách, na žltých tabuľkách šípky, ktoré označujú smer k hlavným turistickým cieľom, napr. na námestie SAN MARCO, most PONTE di RIALTO. Pri prechádzkach zimným mestom, teda v čase karnevalu je veľmi dôležité dať si pozor, aby ste sa nechtiac "nevykúpali" v kanáli. Schodíky sú zanesené veľmi klzkou hmotou, ktorá zapríčiňuje pád do vody.
Fotografovanie a interakcia
Karneval je skvelou príležitosťou na fotografovanie. Kostýmy, masky a scény sú tak fotogenické, že ak máte radi fotografovanie, budete mať neobmedzené množstvo možností na vytváranie nezabudnuteľných snímok. Avšak, v stánkoch predavači nie sú ochotní nechať masku iba odfotiť, najskôr si ju musíte kúpiť a potom si môžete fotiť.
Maska, hoci aj jednoduchá, výrazne mení spôsob, akým človek karneval vníma. Vzhľadom na medzinárodný charakter akcie budete mať príležitosť stretnúť ľudí z celého sveta. Mnoho turistov a miestnych sa zúčastňuje rôznych spoločenských udalostí, takže budete môcť spoznať kultúru, tradície a históriu Benátok. Najväčšiu pozornosť tu samozrejme pravidelne pútajú tzv. komparzisti. Sú to ľudia, ktorí z dotácií mesta a rôznych kultúrnych nadácií vytvárajú v meste starú atmosféru karnevalu. Oblečú sa do nádherných dobových kostýmov a veľmi ochotne pózujú pre profesionálnych fotografov, ale aj turistov. Tieto masky sú galantné a pozorné. Svojou chôdzou po meste dávajú najavo, kto je v Benátkach pánom a kto tú vynikajúcu atmosféru karnevalu vytvára.
Kulinárske zážitky počas karnevalu
Benátsky karneval nie je len o maskách a hudbe, ale aj o fantastico jedle. Miestni i návštevníci si vtedy radi doprajú morské plody a sladké maškrty.
- Polenta: Počas festivalu sa podáva ako rýchle občerstvenie.
- Pan del Carnevale: Špeciálny sladkastý druh chleba posypaný cukrom. Pripravuje sa špeciálne pre oslavy karnevalu.
- Focaccia Veneziana: Sladký mäkký koláč s pomarančovou kôrkou a vanilkou.
Klenoty Benátok: Miesta, ktoré ožívajú počas karnevalu
Benátky sú zaujímavé po celý rok, ale v období karnevalu farebnosť a gracióznosť masiek, majestnátnosť festivalového sprievodu dáva mestu nepopísateľnú atmosféru a zážitok. Mesto sa oplatí vidieť viackrát, veď kto by za deň, dva stihol pozrieť 900 palácov a 105 kostolov?
Námestie svätého Marka
Námestie svätého Marka je jedným z centrálnych miest diania a vždy je plné turistov. Má tvar lichobežníka, je dlhé 175 metrov a široké je od 56-83 metrov. Z troch strán ho obklopujú reprezentatívne budovy, štvrtú stranu tvorí Kostol sv. Marka. Na námestí SAN MARCO, na ktorom sa nachádza bazilika rovnakého mena, sa nachádza aj Palazzo Ducale - Dóžací Palác z XI a XII. storočia. K Dóžovmu palácu sa dá dostať z parkoviska TRONCHETTO cez námestie Piazzale Roma. Pohľad na mesto z Campanille, najvyššej benátskej veže, je naozaj očarujúci. Campanilla - zvonica je vysoká okolo 97 metrov a je dominantou námestia. Pri kostole sv. Marka stojí aj hodinová veža z 15. storočia, ktorej mechanizmus uvádza do pohybu dvoch “murínov”, bijúcich na zvon. Vedľa veže zvonice sa nachádzajú paláce benátskych prokurátorov, tzv. Nové a Staré prokurácie.
Dóžov palác (Palazzo Ducale)
V tomto paláci býval dóža, volená hlava štátu, bol postavený v 14-15. storočí. Veľmi zaujímavé pre návštevníka sú krásne arkády, postavené v štýle benátskej gotiky, široké okná a bohato zdobené balkóniky a červeno-biele obloženie stien. Interiéry tohto paláca sú verejnosti prístupné a patria k najväčším atrakciám mesta. O ich výzdobu sa postarali umelci menom Bellini, Tizian, Tintoretto a mnohí ďalší. Nachádza sa tu aj najväčší obraz na svete maľovaný na plátne od Tintoretta (22 x 7 m). Súčasťou prehliadkového okruhu je podzemie s väznicami a povestný MOST VZDYCHOV (Ponte dei Sospiri), ktorým sa prechádza z dóžovského paláca do známeho benátskeho žalára (Prigione) s olovenými komorami, kde väznili aj známeho talianskeho dobrodruha a literáta Casanovu.
Kostol svätého Marka
Kostol sv. Marka bol postavený v 11. storočí a neskôr ho veľakrát upravovali. Je zaujímavý zvonka, ale aj jeho interiéry sú veľmi pekné. Na štítoch sú umiestnené krásne mozaiky, ktoré sa nachádzajú aj v arkáde portálov. Niektoré mozaiky sú veľmi staré, niektoré pochádzajú iba zo 17 - 19. storočia. Plocha mozaík kostola predstavuje cez 4 tisícky m2, čo je najväčšia mozaiková plocha na svete! Najstaršie mozaiky sa nachádzajú nad hlavným oltárom a pochádzajú z 12. storočia. Mozaiky pokrývajú aj dlažbu v kostole, ale sú veľmi zvlnené. Zvlnenie podlahy má za následok kanál a morská voda. Mohutný štvorzáprah koní v priečelí kostola má výšku 1,6 metra. Pochádza z Istambulu, kde bol výzdobou hipodrómu a do Benátok sa dostal až v 13. storočí.
Canal Grande a gondoly
CANALE GRANDE - Veľký kanál je hlavnou dopravnou tepnou Benátok, lemujú ho rôzne paláce. Jeho dĺžka je 3,5 km, široký je 70 metrov a hlboký je 5 metrov. Má tvar obráteného písmena S. Tento kanál rozdeľuje mesto na dve časti, ktoré sú spojené medzi sebou tromi mostami. Do veľkého kanála ústi ďalších 45 malých kanálov. Tieto sú splavné malými lodičkami alebo gondolami. Po Canale Grande sa plavia motorové člny, nazývajúce sa vapporetá. Sú to vodné taxíky, nahrádzajúce MHD. Okrem týchto taxíkov plávajú po kanáli aj dlhé čierne lodičky, ktoré sa volajú gondoly. Benátsky karneval je neodmysliteľne spojený s benátskymi gondolami, ktoré počas tohto obdobia plávajú po kanáloch plné ľudí v kostýmoch a maskách. To vytvára nádhernú, romantickú atmosféru.
Nejeden návštevník Benátok si možno položil otázku, prečo sú tie gondoly čierne? Čierna farba je historickým faktom, lebo dokáže splynúť s vodou nielen cez deň, ale najmä v noci splýva s tmou a tak zahaľuje mnohé tajomstvá. Zahaľovala napríklad toho, kto prichádzal, resp. odchádzal z domu bohatých a urodzených dám. Okrem tejto skutočnosti je to aj určitý druh piety, pretože v dávnych časoch moru boli práve gondolami odvážaní všetci mŕtvi von z mesta, na cintorín na ostrove San Michele.
Ku gondolám samozrejme neodmysliteľne patria aj ich obsluhovatelia, gondoliéri. Mnohí z týchto mužov lákajú na svoju lodičku turistov známou pesničkou: “Óóó sóóóle mióó…..”. Gondoly sú dosť komplikované člny. Sú postavené z 8-mich druhov dreva a ich váha sa pohybuje od 500 - 600 kg. Celá gondola sa skladá z 280 kusov a jej dĺžka je už po stáročia tá istá, má dĺžku presne 10,85 m, pričom ľavá strana člna je o 16 cm dlhšia. Je to tá strana, na ktorej stojí gondoliér. Väčšia dĺžka plavidla na tejto strane je z dôvodu, aby sa plavidlo mohlo pohybovať rovno dopredu, pretože gondola je poháňaná dopredu iba z jednej strany.
Gondoly sa vyrábajú ručne a čakacia doba na novú gondolu býva aj päť rokov. Dlhé čakacie lehoty sú najmä z toho dôvodu, že staviteľov gondol je už veľmi málo. Vzhľadom na túto skutočnosť je cena gondoly dosť vysoká, jedna gondola vyjde zhruba na 20 tisíc euro. Odviezť sa na gondole po hlavnom kanáli, či po vedľajších kanálikoch, je pre každého návštevníka Benátok určite zážitok, ale musíme vás upozorniť, že takýto zážitok nie je vôbec lacnou záležitosťou. Gondoliéri sú viazaní pevnými cenami, ktoré musia mať vyvesené viditeľne na svojej gondole. Za zvezenie sa gondolou po celej hlavnej trase, teda po Grand Canale, si pripravte okolo 100 Euro.
Ak by ste chceli vidieť ako sa taká gondola vyrába, treba nasadnúť na vapporeto č. 5, resp. č. 8 a doviezť sa k najznámejším dielňam na výrobu gondol. Najznámejšou dielňou je dielňa Aquero di Trovaso a leží v Dorsoduro, na Rio Trovaso, alebo sa tam vydajte pešo. Z lode č. 1 vystúpite pri moste Academia, treba ísť doprava od výstupu z lode až ku kanálu Rio de S. Trovaso.
Teatro La Fenice
Z historických pamiatok Benátok vynikalo aj Teatro la Fenice, ktoré sa považovalo za druhú najväčšiu a najslávnejšiu scénu Talianska, po slávnej La Scale v Miláne. Táto scéna bola postavená v 18. storočí v roku 1774. Mala 1500 miest na sedenie. V roku 1886 budova divadla vyhorela. Benátčania divadlo podľa starých dobových plánov zrekonštruovali a obnovili. Dodržali pritom tradičnú benátsku farebnosť, modrá-zlatá-hnedá, s červenými poťahmi na sedadlách. Avšak tejto scéne asi nebolo dopriate existovať. 29. január 1996 bol čiernym dňom pre La Fenice. V tento deň, zhruba jeden mesiac pred dokončením celkovej rekonštrukcie, vznikol v dôsledku skratu v elektrickom vedení požiar a divadlo opäť vyhorelo, tento raz úplne, do tla. Z divadla zostali iba obvodové múry. Keď vznikol tento požiar, kanál, vedľa ktorého divadlo leží, bol úplne bez vody, práve deň predtým vypustili z neho vodu kvôli čisteniu dna kanála. Benátčania však vyhlásili celonárodnú zbierku na svoje "Teatro" a pridal sa k nim aj s pomerne veľkou čiastkou finančného príspevku aj Luciano Pavarotti. S obnovou sa začalo ihneď po odstránení zbytkov z horeniska. Dnes už La Fenice slúži opäť svojmu účelu, celková obnova vyšla na 90 miliónov.