Meno Freddie Mercury je dodnes synonymom extravagancie, hudobného génia a nezameniteľného hlasu, ktorý ovládol svetové pódiá. Aj viac ako štvrťstoročie po jeho smrti hrajú hity kapely Queen v rádiách, ľudia si ich púšťajú v jukeboxe a spievajú si ich v autobuse. Freddie nebol len dobrý spevák; túžil sa stať legendou, čo sa mu aj podarilo, hoci zomrel pomerne v mladom veku. Jeho osobnosť si v druhej polovici dvadsiateho storočia získala milióny ľudí a zostáva jednou z najvýraznejších hudobných ikon všetkých čias.
Raný život a korene (Farrokh Bulsara)
Narodenie a detstvo na Zanzibare a v Indii
Freddie Mercury, rodným menom Farrokh Bulsara, sa narodil 5. septembra 1946 v Stone Town na východoafrickom ostrove Zanzibar, ktorý bol v tom čase britským protektorátom (dnes je súčasťou Tanzánie). Jeho rodičia, Bomi a Jer Bulsarovci, boli párzskeho pôvodu, vyznávači zoroastrizmu, a pochádzali z regiónu Gujarat v vtedajšej Britskej Indii. Ich rodina prišla do Zanzibaru, pretože otec pracoval ako pokladník na britských koloniálnych úradoch. Farrokh Bulsara mal aj mladšiu sestru Kashmiru.
Malý Farrokh prežil svoje detstvo zväčša v Indii, kde od ôsmich rokov navštevoval chlapčenskú internátnu školu svätého Petra v Bombaji (dnes Mumbai), v odlúčení od svojej rodiny. Už v siedmich rokoch sa začal učiť hrať na klavír, ktorý sa stal jeho srdcovou záležitosťou. Ako dvanásťročný založil svoju prvú školskú hudobnú skupinu The Hectics, ktorá hrala coververzie rokenrolových interpretov ako Cliff Richard a Little Richard. Už v tomto období sa Farrokh Bulsara začal sám nazývať menom „Freddie“.
Presťahovanie do Anglicka a študentské roky
Približne v roku 1964, keď mal Freddie 17 rokov, vypukla v Zanzibare revolúcia, pri ktorej bolo zabitých mnoho osôb arabského či indického pôvodu. Strach o život donútil rodinu Bulsarovcov presťahovať sa na bezpečnejšie miesto do Anglicka, konkrétne do malého domu vo Felthame, Middlesex.
Po príchode do Anglicka sa Freddie Bulsara zapísal na štúdium umenia na Isleworth Polytechnic a neskôr získal diplom za grafický dizajn na Ealing Art College. Po skončení školy sa Freddie zoznámil so svojou životnou láskou Mary Austinovou. Spoločne pracovali v second-hande na Kensington Markete, popri tom ešte Freddie pracoval ako pomocná sila na letisku Heathrow. V tom čase sa už snažil nejakým spôsobom uplatniť v hudbe, hoci spočiatku bez väčšieho úspechu.
Cesta k hudobnej nesmrteľnosti (Queen)
Hudobné začiatky a formovanie kapely
Pred príchodom do Queen pôsobil Freddie v niekoľkých neúspešných hudobných skupinách, ako boli napríklad Ibex (neskôr premenovaná na Wreckage) a Sour Milk Sea. Kľúčové stretnutie pre jeho kariéru sa udialo v roku 1970, keď sa spoznal s gitaristom Brianom Mayom a hráčom na bicie nástroje Rogerom Taylorom, ktorí v tom čase hrali v kapele s názvom Smile. Po naliehaní Freddieho sa kapela Smile napokon premenovala na Queen. Krátko nato sa k nim pripojil basgitarista John Deacon, čím sa sformovala klasická zostava kapely. Pred vydaním prvého albumu navrhol Freddie Mercury aj slávne logo skupiny, známe ako „Queen crest“, ktoré kombinovalo znamenia zverokruhu všetkých štyroch členov.
Prvé úspechy a celosvetová sláva
Oficiálne ako Queen vystúpili prvýkrát 19. februára 1971 v londýnskej hale Hornsey Town. Ich prvý album, „Queen“ z roku 1973, nezaznamenal obrovský úspech v porovnaní s konkurenciou, no pre novú kapelu to bol sľubný začiatok. V rebríčku kapiel sa umiestnili na 24. mieste a získali prvú zlatú platňu. Druhý album, vydaný v marci o rok neskôr, už zaznamenal obrovský úspech, umiestnil sa na 5. mieste v rebríčku. Prelomový a najväčší albumový hit však prišiel až v roku 1975 - „A Night at the Opera“ so skladbou „Bohemian Rhapsody“. Len za 10 dní sa singel dostal na prvé miesto britskej hitparády a viedol ju celých 9 týždňov. Odvtedy sa začala „queenománia“, ktorá trvala v podstate až do Freddieho smrti v roku 1991.
Počas svojej kariéry Freddie s kapelou Queen absolvoval po celom svete zhruba 700 koncertov. Skupina bola absolútne prvou, ktorá hrala na juhoamerickom futbalovom štadióne Morumbi Stadium v São Paulo v roku 1981, čím pokorila vtedajší svetový rekord návštevnosti na koncertnom vystúpení. Jeden z jeho najvýraznejších koncertných výkonov s kapelou Queen predviedol na pódiu akcie Live Aid v júli 1985. Toto vystúpenie, pri ktorom 72 000 divákov unisono tlieskalo, spievalo a mávalo, bolo skupinou hudobných manažérov zvolené za „najlepšie koncertné číslo v histórii rockovej hudby“. Mercuryho posledné živé vystúpenie s kapelou Queen sa konalo 9. augusta 1986 v anglickom Knebworth Parku, kde hrali pred odhadom 300-tisíc divákov.
Sólová kariéra a hudobná všestrannosť
Sólové albumy a spolupráce
Okrem účinkovania so skupinou Queen sa Freddie Mercury venoval aj sólovej kariére. Pod vlastným menom a v niektorých spoločných projektoch s inými umelcami nahral dva sólové štúdiové albumy a niekoľko singlov. Prvým bol „Mr. Bad Guy“ z roku 1985, ktorý debutoval v britských rebríčkoch v top ten hudobných albumov. Posmrtne, v roku 1993, vyšiel remix skladby z tohto albumu pod názvom „Living on My Own“, ktorý sa v rebríčku britských singlov dostal na prvú pozíciu a získal Mercuryho posmrtné uznanie Ivor Novello Award.
Druhý sólový album Fredieho Mercuryho, „Barcelona“, bol nahraný v roku 1987 so španielskou sopránistkou Montserrat Caballé. Tento album predstavuje jedinečné spojenie populárnej hudby a opery. Hoci mnohí kritici si neboli istí, čo si majú o projekte myslieť, stal sa komerčne veľmi úspešným. Titulná nahrávka, duet s Montserrat Caballé s názvom „Barcelona“, debutovala v britských rebríčkoch na ôsmom mieste a v Španielsku bola dokonca na vrchole. V roku 1992, rok po Mercuryho smrti, sa táto pieseň stala oficiálnou hymnou Letných olympijských hier v Barcelone, pričom Caballé spievala svoje časti naživo, zatiaľ čo Mercuryho party odzneli na obrazovke.
V rokoch 1981 - 1983 Mercury nahral viacero skladieb s Michaelom Jacksonom vrátane demonahrávok piesní „State of Shock“, „Victory“ a „There Must Be More to Life Than This“. Tieto diela sa zachovali iba na bootlegoch a napriek rôznym sľubom na oficiálne vydanie zatiaľ neboli publikované. Jackson neskôr nahral spolu s Mickom Jaggerom singel „State of Shock“, a Mercury pridal sólovú verziu skladby „There Must Be More To Life Than This“ na svoj album „Mr. Bad Guy“.
Spevák a skladateľ - umelecký génius
Freddie Mercury bol slávny vďaka svojmu okázalému vystupovaniu a charakteristickému spevu v rozsahu štyroch oktáv. Montserrat Caballé vyjadrila názor, že najpodstatnejší rozdiel medzi Freddiem a ostatnými rockovými spevákmi bol v tom, že Mercury predával hlavne svoj hlas. Dodala, že jeho technika bola udivujúca: nemal problém s tempom, mal prenikavý zmysel pre rytmus, vedel svoj spev správne načasovať a bol schopný kĺzať z jedného hlasového registra do druhého. Dokázal frázovať nežne, delikátne, sladko, ale aj energicky a úderne, pre každé slovo vystihol tú správnu farbu a nuansu expresivity.
Ako skladateľ sa výrazne autorsky podieľal na vzniku viacerých známych hitov kapely Queen, akými boli napríklad „Bohemian Rhapsody“, „Somebody to Love“, „Don't Stop Me Now“, „Crazy Little Thing Called Love“ a „We Are the Champions“. Veľmi dôležitým aspektom jeho kompozícií je schopnosť zaradenia širokého spektra hudobných žánrov; v jeho skladbách môžeme okrem iných vplyvov identifikovať rockabilly, progresívny rock, heavy metal, gospel aj disco. V jednom z interview z roku 1986 sa Freddie vyjadril, že nenávidí stereotyp opakovania tých istých postupov. Rád pozoruje, čo je nové v hudbe, filme či divadle, a rád sa týmito vnemami inšpiruje. V porovnaní s mnohými ďalšími populárnymi skladateľmi mal Mercury tendenciu písať hudobne komplexné materiály. Napríklad aj kompozícia „Bohemian Rhapsody“ má acyklickú štruktúru a obsahuje desiatky akordov. Napriek tomu dokázal napísať aj jednoduchšie hity ako „Crazy Little Thing Called Love“, ktorá je zložená iba z niekoľkých akordov.
Na viacerých veľkých hitoch kapely Queen vrátane „Killer Queen“, „Bohemian Rhapsody“, „We Are the Champions“, „Somebody to Love“ a „Don't Stop Me Now“ počuť klavír, na ktorom nehral nikto iný, než samotný Freddie. Rád používal klavírne krídlo, občas aj iné klávesové nástroje, ako napríklad čembalo. Od začiatku 80. rokov však začal pri sólových projektoch a koncertoch kapely Queen využívať služby externých hráčov na klávesové nástroje. Hoci Freddie Mercury bežne komponoval skladby pre gitary, na tento nástroj hrával iba výnimočne.
Osobný život a verejná persona
Vzťahy a sexualita
Od začiatku 70. rokov mal Freddie Mercury dlhodobý vzťah s Mary Austinovou, s ktorou sa zoznámil cez gitaristu Briana Maya. Niekoľko rokov spolu bývali v Londýne. Hoci sa ich romantický vzťah skončil v polovici 70. rokov po tom, čo sa Mercury priznal Mary so svojou sexualitou, zostali priateľmi a Mary Austinovú až do konca označoval za lásku svojho života, ktorej venoval aj niekoľko piesní. V 80. rokoch mal Freddie romantický vzťah aj s rakúskou herečkou Barbarou Valentinovou. V roku 1985 začal svoj dlhodobý vzťah s kaderníkom Jimmym Huttonom (*1949-†2010), ktorý bol pozitívne testovaný na HIV v roku 1990. Hutton žil s Mercurym posledných šesť rokov jeho života, staral sa oňho počas choroby a bol pri jeho smrteľnej posteli.
Kým niektorí komentátori tvrdili, že Mercury svoju sexuálnu orientáciu pred verejnosťou tají, iní tvrdili, že je jasný gay. Isté je, že ešte v 80. rokoch poskytoval Mercury v rozhovoroch nejednoznačné vyjadrenia o svojej sexualite. Jeho pódiové kreácie provokovali novinárov k tomu, aby komentovali jeho sexualitu. John Marshall z Gay Times v roku 1992 vyjadril názor, že Mercury bol kráľovnou scény, ktorá nemala problém verejne vyjadriť svoju orientáciu, no nemal ochotu analyzovať, alebo sa ospravedlňovať za svoj životný štýl. Bolo to, akoby Freddie Mercury hovoril svetu: „Som, kto som.“
Plachý introvert na pozadí extravagantného showmana
Freddie Mercury býva často opisovaný ako extravagantný, štýlový, tajomný a výrazný - na tohto muža sedí mnoho prídavných mien. Napriek tomu, že sa na pódiu prezentoval ako okázalá a nespútaná osobnosť, mimo neho bol Freddie Mercury plachý a samotársky. Medzi množstvom ľudí sa necítil dobre a poskytoval iba málo rozhovorov. Jeho najbližší priatelia tvrdili, že mu trvalo, kým si niekoho pripustil k telu, a sám seba opisoval ako introverta. Keď však vyšiel na pódium, stala sa z neho neriadená strela a každý jeho koncert sa zapísal do histórie.
V roku 1987 Mercury oslavoval svoje 41. narodeniny v hoteli Pikez na Ibize. Párty bola popisovaná ako najneuveriteľnejší exces, aký tento stredomorský ostrov ešte nevidel. Na tomto mieste sa Mercury cítil ako doma, hral tenis, užíval si kúpanie v bazéne a po večeroch vysedával v bare či v gay klube.
Boj s chorobou a posledné roky
Špekulácie a diagnóza HIV/AIDS
Už počas 80. rokov sa objavovali špekulácie o Mercuryho zdravotnom stave a infikovaní vírusom HIV. V októbri 1986 britská tlač informovala, že Mercury na klinike absolvoval krvné testy na pozitivitu HIV/AIDS. Keď sa ho reportér The Sun spýtal na túto skutočnosť, Mercury vtedy poprel, že by mal sexuálne prenosnú chorobu, a v rozhovore vyhlásil, že mal negatívne testy na HIV. Informácie o chorobe, ako sa infekcia HIV prenáša a čo spôsobuje, neboli v tom čase ani zďaleka všetkým jasné a spoločnosť vnímala túto diagnózu úplne inak ako dnes.
Aj napriek týmto zamietavým vyjadreniam k britskej tlači počas nasledujúcich rokov prenikali informácie, ktoré podporoval meniaci sa, stále vyziabnutejší Mercuryho vzhľad. Potvrdzovala to aj absencia koncertných vystúpení kapely Queen či vyjadrenia Mercuryho milencov v bulvárnej tlači. Od roku 1990 boli vyjadrenia o jeho zlom zdravotnom stave úplne bežné. Dňa 18. februára 1990 sa konalo v Dominion Theatre v Londýne preberanie ocenení Brit Award. Freddie Mercury spolu s ostatnými hudobníkmi kapely Queen vtedy prevzal túto cenu za výnimočný prínos pre hudbu. Toto vystúpenie bolo posledné, kedy sa Mercury oficiálne objavil na verejnosti. Potom až do konca jeho života bol neustále prenasledovaný fotografmi bulvárneho denníka The Sun, ktorý pravidelne zverejňoval série obrázkov prezentujúcich Mercuryho podlomené zdravie. Mercury a jeho blízky okruh priateľov napriek všetkému všetky správy o svojom stave popieral. Jeho zdravotný stav mu už nedovolil venovať sa hudbe naplno, hoci s kapelou ešte pracoval na albume „Innuendo“ a stihol nazpievať väčšinu materiálu pre posmrtné album „Made in Heaven“. V posledných týždňoch jeho života ho podporovala aj bývalá priateľka Mary Austinová.
Oficiálne vyhlásenie a odchod legendy
Dňa 22. novembra 1991 Mercury zavolal do svojho domu manažéra kapely Queen Jima Beacha. V reakcii na množiace sa dohady v tlači počas posledných dvoch týždňov sa rozhodol vydať oficiálne vyhlásenie. 23. novembra 1991 tak potvrdil, že bol pozitívne testovaný na vírus HIV a trpí chorobou AIDS. Vyhlásil, že považoval za správne doteraz držať túto informáciu v tajnosti, aby chránil súkromie aj tých, ktorí sú okolo neho, no nastal čas, aby sa jeho priatelia a fanúšikovia na celom svete dozvedeli pravdu. Vyjadril nádej, že sa všetci pripoja k nemu, jeho lekárom a ľuďom, ktorí na celom svete bojujú proti tejto strašnej chorobe. Súkromie preňho vždy bolo veľmi dôležité a bol známy tým, že poskytoval veľmi málo rozhovorov.
Len večer 24. novembra 1991, niečo vyše 24 hodín po vydaní tohto vyhlásenia, Freddie Mercury vo veku 45 rokov vo svojom dome v Kensingtone zomrel. Oficiálnou príčinou jeho smrti bola bronchopneumónia, ktorá sa rozvinula v dôsledku zlyhania imunitného systému (AIDS). Dňa 27. novembra 1991 sa konal pohreb, ktorého rituál bol vedený zoroastristickým kňazom. Zúčastnil sa ho okruh 35 najbližších vrátane zvyšku členov kapely Queen a Eltona Johna. Mercury bol spopolnený v krematóriu Kensal Green Cemetery v západnom Londýne, no miesto rozptýlenia popola zostáva neznáme.
Odkaz a zaujímavosti
Nesmrteľná legenda
Od smrti jedného z najslávnejších a najúspešnejších spevákov všetkých čias uplynulo už mnoho rokov, no jeho hudba, hity a svojský štýl sú nesmrteľné a oslovujú milióny fanúšikov aj dnes. Po jeho smrti popularita kapely Queen rapídne vzrástla, napríklad len v USA predala skupina 34,5 milióna albumov.
Na jeho počesť zvyšní členovia skupiny Queen založili v apríli 1992 The Mercury Phoenix Trust a zorganizovali podujatie, ktoré do histórie vošlo pod názvom The Freddie Mercury Tribute Concert. Ako člen Queen bol Mercury posmrtne uvedený do Rock and Roll Hall of Fame (2001), Songwriters Hall of Fame (2003) a UK Music Hall of Fame (2004). V roku 1990 obdržal spolu s ostatnými členmi Queen Brit Award za mimoriadny prínos britskej hudbe. O rok neskôr získal rovnakú cenu posmrtne ako sólový umelec. V roku 2002 bol v ankete BBC zvolený na 58. mieste stovky najväčších Britov.
Osobnosť speváka pripomína socha vo švajčiarskom Montreaux na brehu Ženevského jazera a jeho príbeh zmapoval aj celosvetovo úspešný film „Bohemian Rhapsody“ (2018), ktorý však pre zaujímavejší dej niektoré fakty mierne prikrášlil. Napríklad, skupina sa nestretla počas štúdia na umeleckej škole prostredníctvom speváka Smile, a sólová kariéra Freddieho nebola kameň úrazu. Taktiež, koncert Live Aid nebol prvým koncertom po rokoch.
Zaujímavé fakty
- Predkus a hlas: Freddie mal výrazný predkus a zo svojich zubov mal komplexy, no odmietal operáciu. Mal obavy, že akýkoľvek zásah by mohol ovplyvniť jeho hlas.
- Láska k mačkám: Bol obrovským milovníkom mačiek. V jednom období ich dokonca vlastnil 10 a údajne každá mala svoju izbu. Svojím chlpatým miláčikom venoval aj svoj prvý sólový album „Mr. Bad Guy“ a svojej najobľúbenejšej mačke Delilah venoval pieseň. Keď bola kapela na cestách, zvykol im telefonovať domov a pýtal si ich k telefónu.
- Ikonický mikrofón: Obchodnou značkou Freddieho Mercuryho bol „bottomless mic“ alebo mikrofón len s polovicou stojana. Došlo k tomu omylom - počas jeho prvého koncertu s kapelou Queen Freddie nechtiac odlomil mikrofón v polovici stojana. Namiesto toho, aby ho vymenil za nový, pokračoval vo vystúpení a urobil z toho prednosť.
- „Crazy Little Thing Called Love“: Jeden z najväčších hitov kapely napísal Freddie Mercury vo vani hotelovej izby vo Švajčiarsku za pár minút. Písal ju ako poctu Elvisovi Presleymu a bola to prvá pieseň, ktorú hral na koncerte na gitare, keďže väčšinou sprevádzal kapelu na klavíri.
- Umelecké záľuby: Mercury bol veľkým milovníkom umenia, najmä výtvarného, a jeho dom vyzeral ako galéria. Údajne bol skvelý maliar.
- Šoférovanie: Po jednom neúspešnom pokuse to so šoférovaním vzdal a autoškolu už nikdy nedokončil.
- „Trikrát narodený“: Freddie Mercury sa za svoj život narodil trikrát. Prvýkrát ako Farrokh Bulsara. Druhýkrát ako Freddie Mercury, a tretíkrát 24. novembra 1991, keď Freddie Mercury zomiera a zrodila sa legenda.
tags: #freddie #mercury #narodeniny